WASHINGTON. Spojené štáty zavádzajú voči Gruzínsku nové vízové obmedzenia a prehodnocujú svoje vzťahy s touto krajinou.
Reagujú tak na kontroverzný návrh zákona o zahraničnom vplyve, ktorý nedávno schválil gruzínsky parlament. Oznámil to vo štvrtok večer miestneho času americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Nové vízové obmedzenia "sa budú vzťahovať na osoby, ktoré sú zodpovedné za podkopávanie demokracie v Gruzínsku alebo sa na ňom podieľajú, ako aj na ich rodinných príslušníkov," ohlásil Blinken. Vo vyhlásení dodal, že Washington tiež začal "komplexnú revíziu bilaterálnej spolupráce Spojených štátov s Gruzínskom".
Gruzínsky premiér obvinil eurokomisára z vyhrážok a vydierania Čítajte Šéf americkej diplomacie spresnil, že "každý, kto podkopáva demokratické procesy alebo inštitúcie v Gruzínsku - vrátane príprav a priebehu (parlamentných) volieb, ktoré sa v Gruzínsku majú konať v októbri 2024 - môže byť uznaný za nespôsobilého na udelenie amerických víz" a do USA nebude povolené vycestovať jemu ani jeho najbližším rodinným príslušníkom.
Blinken napriek tomu vyjadril vieru v to, že gruzínska vláda prehodnotí spornú legislatívu a bude konať v súlade so svojimi deklarovanými demokratickými a euroatlantickými ašpiráciámi.
Na základne navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získava viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.
Proti legislatíve - prirovnávanej k obdobnému ruskému zákonu používanému na potlačenie tamojšieho disentu - sa dlhodobo vyslovujú nie len USA, ale napríklad aj EÚ, NATO, Rada Európy či OSN, pričom v samotnom Gruzínsku vyvolal masové protesty.
Zákon presadzuje gruzínska vládnuca strana Gruzínsky sen, pričom tvrdí, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa snažila pretlačiť už vlani, pre masové protesty ju však vtedy z parlamentu stiahla.
Sporný návrh však teraz schválili v polovici mája v treťom čítaní poslanci parlamentu. Prezidentka Salome Zurabišviliová ho následne uplynulú sobotu vetovala, vláda však má v parlamente dosť mandátov na to, aby jej veto prelomila.
