NEW YORK. Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995. Návrh vyvolal kritiku Srbska a v radoch bosnianskych Srbov.
Za návrh predložený Nemeckom a Rwandou hlasovalo 84 členských krajín. Proti ich bolo 19 a 68 sa hlasovania zdržalo, vrátane Slovenska.
Vražda tisícov moslimov
Vraždenie v Srebrenici bolo vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
Odpor v Srbov
Prezident Bosny a Herzegoviny Milorad Dodik odmietol, že masaker tisícov moslimských mužov a chlapcov bol genocídou.
"V Srebrenici sa neodohrala žiadna genocída," vyhlásil Dodik počas tlačovej konferencie v Srebrenici pred hlasovaním v OSN.
Dodik pohrozil odtrhnutím územia obývaného bosnianskymi Srbmi od Bosny a Hercegoviny.
Srbský prezident Aleksandar Vučič vo štvrtok upozornil, že schválenie tejto rezolúcie otvorí staré rany a vytvorí totálny politický zmätok.
Slovensko sa zdržalo v mene stability
Slovenská republika sa zdržala pri hlasovaní o rezolúcii . Ministerstvo zahraničných vecí to odôvodnilo potrebou zachovania stability na západnom Balkáne. Uviedlo to vo svojom stanovisku s tým, že prijatie rezolúcie bez plnej zhody členských štátov OSN je historickým precedensom.
"Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku," skonštatoval šéf rezortu Juraj Blanár. Rezolúcia bude mať podľa jeho slov v aktuálnej situácii negatívny dopad.
Ministerstvo zároveň skritizovalo, že iniciatíve nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v regióne, a najmä v krajine, kde ku genocíde došlo.
"V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande," podotklo v stanovisku.
