PEKING. Čína urýchľuje násilnú urbanizáciu tibetských dedinčanov a pastierov, uvádza medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vo svojej rozsiahlej správe, ktorá dopĺňa miestne a nezávislé reporty o snahách Pekingu asimilovať Tibeťanov na vidieku prostredníctvom kontroly ich jazyka a tradičnej budhistickej kultúry.
Informuje o tom tlačová agentúra AP.
Prijatie štátneho jazyka
HRW citovala množstvo čínskych interných správ, ktoré sú v rozpore s oficiálnymi vyhláseniami, že všetci Tibeťania, ktorí boli nútení sa presťahovať a pri odchode boli ich predchádzajúce domovy zničené, tak urobili dobrovoľne.
Premiestňovanie zapadá do schémy často násilných požiadaviek, aby etnické menšiny prijali štátny jazyk - mandarínsku čínštinu - a prisahali vernosť vládnucej komunistickej strane na západných aj severných územiach, ktoré zahŕňajú milióny ľudí z tibetskej, sin-ťianskej, mongolskej a ďalších menšinových skupín.
Čína tvrdí, že Tibet je súčasťou jej územia už celé stáročia, hoci pevnú kontrolu nad týmto himalájskym regiónom získala až po tom, ako sa počas občianskej vojny v roku 1949 dostala k moci Komunistická strana Číny.
"Tieto donucovacie taktiky možno vysledovať z nátlaku vyvíjaného na miestnych úradníkov zo strany vyšších orgánov, ktoré bežne charakterizujú program premiestňovania ako nediskutovateľnú, politicky kľúčovú iniciatívu prichádzajúcu priamo z hlavného mesta krajiny - Pekingu - alebo z Lhasy, metropoly regiónu," uviedla HRW vo svojej správe.
V dokumente sa ďalej uvádza, že podľa oficiálnych štatistík bude do konca roku 2025 viac ako 930-tisíc Tibeťanov z vidieka presídlených do mestských centier, kde sú zbavovaní svojich tradičných zdrojov príjmov a majú problém nájsť si prácu.
Lhasa a ďalšie veľké mestá prilákali veľký počet migrantov z dominantnej čínskej etnickej skupiny Chanov, ktorí dominujú politike a hospodárstvu.
Nútení vzdať sa kočovníctva
V správe sa uvádza, že viac ako tri milióny z viac ako 4,5 milióna Tibeťanov vo vidieckych oblastiach boli nútené postaviť si domy a vzdať sa svojho tradičného kočovného spôsobu života založeného na pasení jakov a poľnohospodárstve.
Okrem oficiálnej Tibetskej autonómnej oblasti tvoria Tibeťania komunity aj v susedných provinciách S'-čchuan, Jün-nan a Čching-chaj.
Čína dôsledne obhajuje svoju politiku v Tibete tým, že do tohto strategicky dôležitého pohraničného regiónu prináša stabilitu a rozvoj. V Tibete sa naposledy konali protivládne protesty v roku 2008, ktoré viedli k masívnemu vojenskému zásahu.
Cudzinci musia žiadať o špeciálne povolenie na návštevu tohto regiónu, a novinári - okrem tých, ktorí pracujú pre čínske štátne médiá - majú väčšinou vstup zakázaný.
Peking neustále tvrdí, že obvinenia z porušovania ľudských práv v tibetských regiónoch sú nepodložené a ich cieľom je pošpiniť obraz Číny. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v auguste minulého roka uviedol, že stav ľudských práv v Tibete je "na historicky najlepšej úrovni".
Čína, ktorá má 1,4 miliardy obyvateľov, tvrdí, že sa jej podarilo odstrániť extrémnu chudobu, a to najmä vďaka tomu, že sa izolované domy a malé dediny premiestnili do väčších komunít s lepším prístupom k doprave, elektrickej energii, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu.
