KYJEV, BRATISLAVA. Za normálnych okolností dnes už Volodymyr Zelenskyj nemusel byť ukrajinským prezidentom. 20. mája sa mu skončil päťročný mandát, prezident však zostáva vo funkcii.
Na Ukrajine sa koncom marca mali odohrať prezidentské voľby. Krajina je však vo vojnovom stave, a preto ich konanie pozastavili.
Aj keď Zelenského popularita od začiatku ruskej invázie klesla, voľby v čase vojny si väčšina Ukrajincov neželá. „Vojna a popularita udržali Zelenského pri moci aj napriek vypršaniu mandátu,“ komentoval to korešpondent BBC v Kyjeve James Waterhouse.
Situáciu však chce využiť ruská propaganda.
V článku sa dočítate aj:
- prečo sa v čase vojny nekonajú voľby,
- čo by ich skomplikovalo,
- či Ukrajinci požadujú Zelenského odchod,
- ako koniec Zelenského mandátu využije Kremeľ,
- kto by raz Zelenského mohol nahradiť.
Stanné právo a voľby
Výkon prezidentského mandátu upravuje ukrajinská ústava. Konkrétne ide o článok 108, ktorý uvádza, že funkciu prezident vykonáva až do inaugurácie svojho nástupcu.
„Ukrajinská ústava to jasne stanovuje,“ povedal Andrij Mahera z Centra pre politické a právne reformy v Kyjeve. „Prezident nestráca automaticky svoje právomoci päť rokov po inaugurácii. Právomoci sú zrušené až vtedy, keď sa novozvolený prezident ujme funkcie, teda po voľbách,“ priblížil pre nemeckú stanicu Deutsche Welle (DW).
Na Ukrajine však platí stanné právo, ktoré Zelenskyj vyhlásil v deň ruskej invázie. Parlamentné či prezidentské voľby sa preto nemôžu konať.
Zelenskyj si zvyká na život bez konkurentov a kritikov. Vo voľbách však bude mať vyzývateľov Čítajte Poistka v ústave
„Zelenskyj zostáva pri moci dovtedy, kým platí stanné právo. Nejde o žiadnu politickú ani právnu krízu. Bodka,“ povedal pre týždenník The Economist Roman Bezsmertny, bývalý podpredseda vlády a jeden z autorov ukrajinskej ústavy z roku 1996.
