SANTO DOMINGO. Voliči v Dominikánskej republike v nedeľu hlasujú v parlamentných voľbách a v prvom kole prezidentských volieb tiež rozhodnú, či súčasná hlava štátu Luis Abinader krajinu povedie aj v druhom funkčnom období.
Pri nadpolovičnej podpore sa druhé kolo neuskutoční.
Proti Abinaderovi kandidujú bývalý prezident Leonel Fernández a Abel Martínez, bývalý predseda parlamentu a súčasný starosta mesta Santiago de los Caballeros.
Abinaderova protikorupčná agenda a tlak na rast ekonomiky rezonovali u mnohých z 8 miliónov voličov. Veľkú popularitu si získal aj pre tvrdý zásah vlády proti utečencom zo susedného Haiti na spoločnej hranici.
Španielska polícia rozbila gang, ktorý podvodne predával konope Čítajte "Tento migračný problém ma znepokojuje, pretože sme svedkami masívnej migrácie od nášho suseda a mám pocit, že sa vymyká kontrole," vysvetlila 29-ročná sekretárka Perla Concepciónová hlavnú motiváciu prísť voliť.
Dominikánska republika má dlhodobo tvrdý postoj k haitským migrantom, čo sa zintenzívnilo po atentáte na haitského prezidenta Jovenela Moïsea v roku 2021.
Vláda rozhodla o výstavbe hraničného múra podobného Trumpovmu na 391 kilometrovej hranici.
Opakovane tiež naliehala na Organizáciu Spojených národov, aby vyslala na Haiti medzinárodné sily, pretože takáto akcia už "nemôže čakať".
Vláda odmietla výzvy na vybudovanie utečeneckých táborov a podľa oficiálnych údajov len minulý rok vykonala masové deportácie 175-tisíc Haiťanov.
Táto politika je medzi voličmi populárna, vyvolala však ostrú kritiku organizácií pre ľudské práva, ktoré ju označujú za rasistickú a porušujúcu medzinárodné právo.
"Tieto kolektívne vyhostenia sú jasným porušením medzinárodných záväzkov Dominikánskej republiky a ohrozujú životy a práva týchto ľudí. Nútené návraty na Haiti musia skončiť," napísala v aprílovej správe Ana Piquer, riaditeľka Amnesty International pre Ameriku.
