AMSTERDAM, BRATISLAVA. Pim Fortuyn akurát kráčal k svojmu autu pred budovou rádia 3FM, kde poskytol predvolebný rozhovor o prioritách jeho pravicovej strany Lijst Pim Fortuyn (LPF), keď sa v holandskom Hilversume ozvalo šesť výstrelov.
Holandský politik okamžite stratil vedomie. Aj keď ho záchranári po príchode ešte nejaký čas oživovali, bolo to márne - 54-ročného Fortuyna postrelili do hlavy, krku a hrude. Jeho telo následne ležalo na mieste, kde spadlo, ešte niekoľko hodín po streľbe, prikryté bielou plachtou.
K atentátu na holandského politika došlo v máji 2002, len deväť dní pred parlamentnými voľbami, v ktorých podľa prieskumov verejnej mienky mala Fortuynova strana zožať veľký úspech. V jeho tvrdej kampani dominovala ostrá kritika prisťahovalectva a to, čo nazval „neporiadkom“ vytvoreným vládou vtedajšieho holandského premiéra Wima Koka.
Popularita Fortuynovej pravicovej platformy však mnohých pozorovateľov zároveň prekvapovala – predovšetkým pre liberálnu povesť Holandska, ktoré legalizovalo manželstvá homosexuálov, regulovalo prostitúciu, schvaľovalo a kontrolovalo eutanáziu a tolerovalo predaj marihuany.
Počas svojej krátkej politickej kariéry sa tak Fortuynovi podarilo spochybniť legendárnu umiernenosť Holandska, no vznik jeho strany LPF a aj samotný atentát vyvolal vášne, ktoré pripravili pôdu pre rozmach populistického extrémizmu na Západe a aj rast nacionalistickej strany Strany pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa.
Wilders v stredu oznámil, že jeho strana bude od ďalšieho týždňa súčasťou novej holandskej vlády.
V článku sa dočítate:
- prečo Fortuyna zavraždili,
- ako zmenil pravicový politik situáciu na Západe,
- že v Holandsku je v spoločnosti dodnes priepasť.
Fortuynove obavy
Samotnému Fortuynovi sa bezpečnostná situácia nepozdávala už dlhšie a pred atentátom vyjadril isté obavy. Už niekoľko týždňov pred útokom mu demonštranti hodili do tváre dva krémové koláče údajne naplnené výkalmi, zvratkami a močom.
„Je škandál, že ministerstvo spravodlivosti po incidente s koláčmi nepodniklo žiadne kroky,“ uviedol pre The Guardian Fortuynov právnik Oscar Hammerstein.
Fortuyn, 54-ročný akademik a publicista, ktorý otvorene hovoril o svojej homosexuálnej orientácii, v diskusiách často útočil na rastúcu moslimskú populáciu v Holandsku a nazval islam „zaostalou“ kultúrou, ktorá predstavuje hrozbu pre hodnoty na Západe.
Pravicový politik zahynul na hilversumskom parkovisku, ktoré leží asi 16 kilometrov juhovýchodne od Amsterdamu. Napadol ho holandský ľavicový aktivista za práva zvierat Volkert van der Graaf, ktorého za vraždu odsúdili na 18 rokov. Z väzenia ho však predčasne prepustili už v roku 2014. Išlo o prvú politickú vraždu v Holandsku od 17. storočia.
„Po tomto atentáte je Pim Fortuyn preč,“ povedal podľa The Guardian vtedajší holandský premiér. „Som šokovaný. Je to hlboká tragédia pre jeho blízkych, ale aj pre Holandsko a našu demokraciu.“
Atentátnik svoj útok údajne spáchal preto, lebo Fortuyna vnímal ako hrozbu pre práva menšín. Na súde tvrdil, že Fortuyn použil islamskú kultúru ako obetného baránka na získanie politickej moci. Neskôr svoj čin oľutoval.

Zmätení politológovia
Viaceré politické strany v reakcii na atentát vyzvali na zastavenie kampaní, no okamžitá požiadavka na odloženie samotných volieb neprišla. Fortuynova strana LPF získala aj napriek jeho úmrtiu 26 kresiel v 150-kreslovom parlamente, s viac ako 17 percentami hlasov.
LPF následne vytvorila koalíciu s Kresťanskodemokratickou výzvou (CDA) a Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu (VVD). Vláda bývalého premiéra Jana Petra Balkenendeho však mala veľmi krátke trvanie, a to najmä pre vnútorné trenice v LPF.
Fortuynov vzostup je dodnes vnímaný ako míľnik v európskej pravicovej politike, pretože odzrkadľoval oživenie populistickej pravice v niekoľkých európskych štátoch a v podstate odštartoval vlnu extrémizmu a výrazne odmietavým politickým postojom voči imigrantom.
Okrem Holandska, kde miesto lídra krajnej pravice o niekoľko rokov neskôr zaujal Wilders, bolo vidieť podobné posuny napríklad v Nemecku, Francúzsku či Taliansku.
Podľa magazínu The Conversation prelomila Fortuynova strana politický systém silou, ktorá doteraz mätie holandských politológov, pretože v tom čase údajne vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že centristické strany, ktoré vtedy vládli, smerovali k veľkej porážke.

Rozbitá predstava
Fortuynov nárast jasne ukázal, že v najhustejšie obývanom štáte Európy panuje silná nevôľa voči imigrantom a podľa The Economist jednoducho rozbil predstavu o spokojnej multikultúrnej spoločnosti.
Nechcel, aby ho spájali alebo porovnávali s inými krajne pravicovými lídrami. Prekážal mu predovšetkým francúzsky politik Jean-Marie Le Pen, proti ktorému sa neustále vyhraňoval. Podobnosť medzi nimi však bola aj napriek Fortuynovým vyjadreniam očividná.
Niektoré svoje názory pred voľbami údajne zmiernil, aby vyhovovali širšiemu publiku, no v mnohých ohľadoch – okrem jeho deklarovanej homosexuality – bol Fortuyn typickým predstaviteľom populistickej krajnej pravice.
Magazín Vox prirovnáva Fortuynov prekvapivý vstup do politiky k vzostupu bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa – obaja sa dostali na výslnie takmer výlučne burcovaním spoločnosti v otázkach prisťahovalectva, obaja odporovali existujúcemu politickému zriadeniu a obaja navrhli obmedziť moslimom vstup do krajiny. A v neposlednom rade – oboch zviditeľnili médiá.
Zviditeľnil ho najmä rozhovor pre denník de Volkskrant, v ktorom povedal, že by zatvoril hranice pre moslimských migrantov a zrušil by článok ústavy zakazujúci diskrimináciu.
„Bol vnímaný ako neuveriteľne hrozivý. Ľudia hovorili, že je to nový Adolf Hitler. To je to najhoršie, čo môžete v holandskej politike povedať,“ povedal pre Vox Cas Mudde, profesor európskej krajnej pravice na University of Georgia.
Fortuynov odkaz
Fortuyn vstúpil do holandskej politiky vo februári 2002, keď založil LPF, a zomrel v máji – nudnú a predvídateľnú politiku Holandska tak stihol podľa BBC zmeniť už za tri mesiace. LPF sa rozpadla takmer o šesť rokov neskôr.
Jeho smrť podľa BBC zanechala Holandsko rozdelené, nahnevané a vystrašené. O Fortuynovom odkaze, no aj o spomínanej polarizácii spoločnosti sa opäť hovorilo aj v minuloročných parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazila Wildersova krajne pravicová strana PVV.
Wildersovi sa v stredu po takmer šiestich mesiacoch podarilo uzavrieť dohodu o vytvorení najpravicovejšej vlády v novodobej holandskej histórii. Vládnuť bude so stredopravou Ľudovou stranou pre slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho, stredopravou Novou spoločenskou zmluvou (NSC) a menším pravicovo populistickým agrárnym hnutím BBB.
Zatiaľ nie je známe, kto bude budúcim holandským premiérom. Samotný Wilders sa od tejto funkcie pod tlakom svojich koaličných partnerov musel dištancovať.

Nová koaličná dohoda obsahuje plány na obmedzenie prisťahovalectva a zrušenie opatrení na obmedzenie emisií, ktoré viedli k protestom medzi farmármi.
„Chceme zvrátiť príliš vysoký prílev žiadateľov o azyl a imigrantov. Chceme, aby farmári, záhradkári a rybári mali opäť budúcnosť,“ uvádza sa podľa Politico v dokumente.