HAAG. Novodohodnutá holandská koaličná vláda vo štvrtok navrhla "najprísnejšiu" azylovú politiku v histórii krajiny vrátane výnimky z pravidiel Európskej únie.
Prisľúbila tiež, že preskúma presun svojho veľvyslanectva v Izraeli do Jeruzalema.
Po šiestich mesiacoch vyčerpávajúcich rozhovorov medzi štyrmi stranami, ktoré nasledovali po ohromujúcom volebnom víťazstve krajne pravicového lídra Geerta Wildersa, vznikla vo štvrtok 26-stranová koaličná dohoda.
"Prijmú sa konkrétne kroky na zavedenie najprísnejších pravidiel vstupu pre azyl a najkomplexnejšieho balíka opatrení na kontrolu migrácie," uvádza sa v dohode. Strany uviedli, že "čo najskôr" predložia Európskej komisii žiadosť o výnimku z európskej azylovej politiky.
Ľudia bez platného povolenia na pobyt budú deportovaní "v prípade potreby aj násilím", uvádza sa v správe. V oblasti zahraničnej politiky sa strany zaviazali zachovať Holandsko ako "konštruktívneho partnera" v Európskej únii a podporovať Ukrajinu "politicky, vojensky, finančne aj morálne".
Ešte kontroverznejšie vyznieva v dohode výzva na preskúmanie myšlienky presunu holandského veľvyslanectva v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema, ktorý si nárokujú Izraelčania aj Palestínčania.
Holandskí lídri strán sa dohodli na koaličnej vláde, Wilders premiérom nebude Čítajte Väčšina vlád sa vyhýba umiestneniu veľvyslanectiev v tomto meste, aby neovplyvnili výsledok rokovaní o trvalom mieri.
"S prihliadnutím na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a diplomatické záujmy preskúmame, kedy by sa ambasáda mohla vo vhodnom čase presunúť do Jeruzalema," uvádza sa v správe.
Strany sa stále nedohodli na tom, kto bude premiérom piatej najväčšej ekonomiky Európskej únie.
Za tzv. formátora, ktorý bude dohliadať na zostavenie vlády, vymenovali štátneho úradníka Richarda van Zvola, ktorý však nie je plánovaným kandidátom na premiéra. Zdá sa, že hlavným favoritom je bývalý minister školstva a vnútra Ronald Plasterk, ktorý zohral kľúčovú úlohu aj pri dohľade nad prvými rokovaniami, konštatuje AFP.
Štvorica strán sa v marci dohodla, že sa bude usilovať o vytvorenie čiastočne technokratického kabinetu zloženého z 50 percent z politikov a z 50 percent z ľudí mimo politiky.
Samotný Wilders súhlasil s tým, že sa vzdá svojho zámeru stať sa premiérom, a to v dôsledku všeobecného znepokojenia nad jeho protiislamskými a protieurópskymi názormi.
Predstavitelia štyroch politických subjektov – Wildersovej Strany slobody, Ľudovej strany slobody a demokracie, Novej spoločenskej zmluvy a Farmársko-občianskeho hnutia – už v pondelok vyjadrili nádej, že sú v poslednom štádiu rokovaní a vyjednávači určení vedením koaličných rokovaní budú môcť v stredu vystúpiť v parlamente so záverečnou správou.
