PRAHA. Vo veku 77 rokov v stredu zomrel český tanečník, herec a pedagóg Vlastimil Harapes. Pre TASR to potvrdil hovorca Národného divadla v Prahe Tomáš Staněk.
"Cítime hlboký zármutok, pretože odišiel významný divadelník, ktorý patril vo svojej dobe k našim najlepším tanečníkom, kvalitou porovnateľný so svetom, a ktorý zároveň dokázal svojím osobným kúzlom, uplatňovaným v hereckej tvorbe, pritiahnuť pozornosť širokej verejnosti k tanečnému umeniu," uviedol pre TASR generálny riaditeľ pražského Národného divadla Jan Burian.
Harapes zomrel po ťažkej chorobe v jednej z pražských nemocníc, dodal Staněk.
Ako rodák z Chomutova vyštudoval tanec na pražskom konzervatóriu a petrohradskej baletnej škole. Jeho dráha je spojená s Národným divadlom, kde účinkoval ako sólista a neskôr ako choreograf a riaditeľ baletného súboru.
Popri tanečnej je známa jeho úspešná filmová dráha. Hral vo viac ako desiatke českých filmov, medzi nimi Starci na chmeli (1964), Markéta Lazarová (1967), Deň pre moju lásku (1976), Ako vytrhnúť veľrybe stoličku (1977), Panna a netvor (1978), Bolero (2004) alebo aj v televíznom seriáli Rodinné putá.
Profil Vlastimila Harapesa
Narodil sa 24. júla 1946 v obci Droužkovice, ležiacej približne štyri kilometre od Chomutova v rodine nadšených ochotníkov. Na javisku stál už ako dieťa. S baletom sa bližšie zoznámil na chomutovskej hudobnej škole, potom prešiel na tanečné konzervatórium v Prahe, ktoré absolvoval v roku 1965. Tanec študoval tiež v Petrohrade v baletnej škole Malého akademického divadla (1968).
Od júla 1966 sa stal členom baletu pražského Národného divadla, v roku 1971 jeho sólistom. V rokoch 1987 až 1989 bol sólistom a šéfom baletu Laterny magiky a v rokoch 1990 až 2003 pôsobil ako choreograf a riaditeľ baletného súboru Národného divadla v Prahe. Pracovný pomer s českou scénou ukončil v júli 2009. Od mája 2010 viedol Vlastimil Harapes jeden rok Balet Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Na divadelných doskách predviedol Vlastimil Harapes mnoho výrazných baletných kreácií. Zaujal napríklad ako ideálny predstaviteľ princov v baletoch Labutie jazero, Spiaca krásavica, Popoluška či Luskáčik.
V rokoch 1977 až 1983 bol stálym hosťom západonemeckej porýnskej opery v Duisburgu/Dűsseldorfe (Deutsche Oper am Rhein), hosťoval v Škótskom národnom balete, v súboroch Tokyo City ballet, v rímskej Akadémii tanca i v tamojšej opere. Jeho tanečnému umeniu tlieskalo publikum v desiatkach krajín Európy a tiež v Japonsku, v Austrálii, na Kube i v ďalších krajinách.
Meno Vlastimila Harapesa je späté nielen s divadlom a tancom, ale uplatnil sa tiež pred filmovými a televíznymi kamerami. Debutoval v snímke Starci na chmelu (1964). Okrem toho si zahral napríklad v poetickej dráme Markéta Lazarová (1967), v psychologickej dráme Den pro mou lásku (1976), v komédiách Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) a Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), v rozprávke Panna a netvor (1978), v dráme Bolero (2004) alebo v televíznych seriáloch F. L. Věk (1970), či Comeback (2008-2011).
Vlastimil Harapes bol nositeľom titulu zaslúžilý umelec (1976) a národný umelec (1989). V roku 2000 mu Európska únia umenia udelila Európsku cenu Gustava Mahlera za baletné výkony a v roku 2012 si prevzal Cenu Thálie 2011 za celoživotné tanečné majstrovstvo. V roku 2016 vstúpil do siene slávy pražského Národného divadla, na doskách ktorého prežil viac ako 40 rokov.
Do roku 1992 bol ženatý s nebohou českou speváckou legendou Hanou Zagorovou.
