BRUSEL. Slovensko a štáty Vyšehradskej štvorky (V4) sa počas hlasovania na úrovni ministrov financií EÚ v Bruseli vyslovili proti prijatiu nového paktu o migrácii a azyle.
Po skončení rokovaní to uviedol minister financií SR Ladislav Kamenický.
Odmieta pakt ako celok
Kamenický spresnil, že Slovensko počas hlasovania kvalifikovanou väčšinou hlasovalo proti dvom návrhom desaťbodového reformného balíka - proti platbe 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta a proti dodržiavaniu niektorých azylových povinností - a pri ôsmich menej zásadných návrhoch sa zdržalo hlasovania.
Krajiny Únie po rokoch búrlivých diskusií definitívne schválili nový pakt o migrácii Čítajte "Slovensko odmieta tento pakt ako celok a preto som zaň nezahlasoval.
Podobne sa k tomu postavili aj iné krajiny," uviedol s odkazom na Maďarsko, Poľsko a Česko. V niektorých bodoch sa zdržalo aj Rakúsko.
"Neodsúhlasili sme najmä také veci, že ak odmietneme prevziať migrantov, tak musíme zaplatiť 20-tisíc eur. Z pohľadu Slovenska je dnes situácia ešte dobrá. Pri počte okolo 30-tisíc migrantov určených na prerozdelenie dopad na Slovensko by bol okolo šesť miliónov eur, ale pri masovej migrácii by šlo o desiatky miliónov," vysvetlil.
Za najväčší problém pre Slovensko považuje, že v novom pakte nie je zmienka o finančnom strope na takéto platby.
Kamenický: Výsledky musíme rešpektovať
Členské krajiny majú dva roky na to, aby sa začali riadiť novým paktom a azyle a migrácii.
Kamenický upozornil, že Slovensko bude musieť výsledok hlasovania rešpektovať, aj keď s ním nesúhlasí, a dodal, že toto by malo byť aj témou eurovolieb, aby pri hlasovaní v štruktúrach EÚ nezaniklo právo veta a menšie krajiny si udržali možnosť blokovať niektoré návrhy, najmä v oblasti rozpočtovej a daňovej politiky alebo pri migrácii.
Pripomenul, že premiér SR Robert Fico chce témy spojené s migráciou a azylom aj naďalej otvárať na úrovni lídrov členských krajín. Podľa jeho slov by väčšiu úlohu mohli zohrať práve krajiny V4, ktoré majú na migráciu veľmi podobné názory a ku ktorým sa vie v určitých bodoch pridať aj Rakúsko.
Kamenický zároveň zdôraznil, že solidarita, ktorú zavádza reforma migračného a azylového systému, je iná ako "flexibilná solidarita", ktorú Slovensko navrhovalo v roku 2016.
Vtedy to podľa neho znamenalo, že každá krajina má právo rozhodnúť, kto bude na jej území žiť, a že každý štát bude flexibilne pomáhať iným krajinám pri ochrane hraníc, v humanitárnej oblasti a pri riešení príčin migrácie.
Rakušan: Pôvodný návrh paktu bol prísnejší
Schválením migračného paktu sa zavŕšilo osemročné obdobie márnych pokusov krajín EÚ nájsť zhodu v tom, ako postupovať voči nelegálnej migrácii.
V reakcii na prijatie finálnej podoby nových migračných pravidiel to na sociálnej sieti X napísal český minister vnútra Vít Rakušan. Prijatie paktu ocenil, hoci sa ČR pri hlasovaní zdržala.
Loading
...Značnú zásluhu na nájdení zhody medzi európskymi krajinami má podľa neho české predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2022.
"Dohodli sme spoločný solidárny postup bez povinných relokácií, ktorý znamená bezpečnejší priestor a lepšiu kontrolu nad tým, kto a prečo do nej vstupuje," napísal minister a dodal, že v riešení migrácie sa chce aktívne angažovať aj naďalej.
Dohodu medzi štátmi EÚ je podľa neho potrebné doplniť o dohody s tretími krajinami.
Česko sa zdržalo pri hlasovaní o všetkých desiatich bodoch migračnej reformy. Rakušan to vysvetlil tým, že pôvodne dohodnutý text paktu bol prísnejší a menej byrokratický než jeho finálna podoba.
"Aj napriek tomu som rád, že ho európske krajiny schválili," dodal s tým, že dôsledky chýbajúcej dohody krajín EÚ v otázkach azylu a migrácie mohli v posledných rokoch všetci vidieť. "Len s kritikou nefunkčného stavu, s ktorou si vystačia populisti, sa nič nezlepší," dodal s odkazom na opozíciu, ktorá ho opakovane kritizuje.
Fiala: Česko po zmenách zmenilo postoj
Česko vo finálnom hlasovaní migračný pakt EÚ nepodporilo, lebo ho Európsky parlament zmäkčil.
Preto je ČR v skupine asi 15 štátov, ktoré chcú prísť za Európskou komisiou s ďalšími návrhmi. V reakcii na prijatie nových migračných pravidiel to na stanici ČT24 povedal český premiér Petr Fiala.
Zmeny, ktoré v pôvodnom znení paktu urobil EP a Česko k nemu potom zmenilo postoj, sa podľa českého premiéra týkali napríklad postupu pri kontrole nelegálnych migrantov a aj toho, ako dlho môžu byť v detenčných centrách.
"ČR je v skupine približne 15 štátov, ktoré chcú v najbližšej dobe poslať list Európskej komisii a prísť s ďalšími krokmi a návrhmi. Musíme jednak zlepšiť návratovú politiku, zjednodušiť celé konanie, aby nebolo také byrokratické, ale aj spolupracovať s ďalšími štátmi," načrtol ďalšie kroky Fiala.
Za desať rokov, ktoré uplynuli od začiatku migračnej krízy v Európe, sa podľa neho dohodu dosiahnuť nepodarilo preto, lebo pre ňu nebola taká politická vôľa ako v súčasnosti a štáty nemali takých lídrov ako teraz, ktorí sa dohodnúť chcú. Štáty tiež podľa Fialu medzičasom viac vidia, aká je zložitá bezpečnostná situácia v Európe.
Dodal, že nejde len o vonkajšiu, ale aj vnútornú bezpečnosť, do ktorej patrí práve zvládnutie nelegálnej migrácie.
Tento problém podľa jeho slov nie je len ekonomický, sociálny a kultúrny, ale aj etický. "Tí ľudia sú vystavení sľubom, ktoré priekupníci nedodržia, obchoduje sa s ich nešťastím, nádejou. My to musíme zastaviť," povedal český premiér. Riešiť túto situáciu vo chvíli, keď sa už migranti nachádzajú na území EÚ, je podľa neho neskoro.
"Musíme sa dohodnúť na tom, aby sme našli riešenie, ktoré bude pre Európu vo finále lacnejšie a výhodnejšie, a to je riešenie nelegálnej migrácie mimo EÚ," dodal Fiala.
