Rusko tvrdí, že dobylo Robotyne a dve obce v Charkovskej oblasti (SME Minúta)

Účasť na konferencii o Ukrajine potvrdilo zatiaľ vyše 50 krajín, uviedla švajčiarska prezidentka Viola Amherdová.

Amherdová na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom po skončení rokovaní v Berlíne povedala, že jej vláda sa usiluje o širokú účasť na konferencii, na ktorú pozvala zástupcov zo 160 krajín, tú však zatiaľ nepotvrdila Čína.

Vyslanie delegácií naopak potvrdili krajiny Južnej Ameriky, Afriky a Blízkeho východu. Rusko pozvané nebolo.

Zhruba polovica krajín, ktoré avizovali účasť, je mimoeurópska. Zoznam účastníkov sa pravdepodobne bude do poslednej chvíle meniť, konštatovala Amherdová s tým, že Švajčiarsko sa snaží pritiahnuť na summit viac krajín z takzvaného globálneho juhu.

Dvojdňová medzinárodná konferencia sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera v dňoch 15. a 16. júna. Pre úspešnosť konferencie sa podľa agentúry DPA považuje za kľúčové, aby na nej boli nielen západní spojenci Ukrajiny, ale aj vplyvné štáty, ktoré udržujú úzke vzťahy s Ruskom — predovšetkým Čína, ako najdôležitejší spojenec Moskvy, ale aj krajiny skupiny G20 India, Brazília a Juhoafrická republika.

Účastníci konferencie by mali rokovať o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

Rusko konferenciu označilo za zbytočnú. Podľa Moskvy je totiž vzhľadom na jej neúčasť odsúdená na neúspech. (TASR)

Únia zaradí štyri ruské propagandistické médiá na sankčný zoznam, dohodli sa na tom veľvyslanci 27 členských štátov.

Na sankčný zoznam boli pridané propagandistické médiá napojené na Kremeľ, a to mediálna platforma Hlas Európy, tlačová agentúra RIA Novosti, ako aj denníky Izvestija a Rossijskaja Gazeta, uviedla podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka EÚ pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Komisárka dodala, že zakázané tiež bude financovanie médií v EÚ, mimovládnych organizácií a politických strán z ruských zdrojov.

Obe opatrenia sú podľa dokumentu, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters, súčasťou plánovaného 14. balíka sankcií voči Rusku pripravovaného za jeho vpád na Ukrajinu vo februári 2022. EÚ už predtým uvalila sankcie na ruské štátne médiá RT a Sputnik.

EÚ bezprostredne nešpecifikovala, aké opatrenia sa budú vzťahovať na nové médiá pridané na sankčný zoznam. V predchádzajúcich prípadoch prišli o svoje vysielacie práva v EÚ.

O rozšírení sankčného zoznamu sa musí ešte oficiálne rozhodnúť v takzvanom písomnom konaní, ktoré sa očakáva do konca týždňa.

Proruská internetová platforma Hlas Európy sa v posledných týždňoch dostala do povedomia verejnosti po tom, ako ju Česká republika na základe vyšetrovania tajných služieb zaradila na svoj národný sankčný zoznam.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu varovala EÚ, že v prípade zavedenia sankcií voči ďalším ruským médiám západní novinári v Rusku pocítia "rýchlu, tvrdú a bolestivú reakciu" ruského štátu. (TASR)

Česko od júna spustí pilotný projekt asistovaných dobrovoľných návratov na Ukrajinu.

Po schválení vládou o tom v stredu informovalo české ministerstvo vnútra, ktoré zdôraznilo, že projekt nesúvisí s brannou povinnosťou Ukrajincov.

Program je určený pre osoby s priznanou dočasnou ochranou aj pre žiadateľov či osoby s už udelenou medzinárodnou ochranou.

"Chceme ponúknuť pomoc tým, ktorí si napríklad zo zdravotných či rodinných dôvodov želajú vrátiť sa domov. Táto pomoc bude spočívať predovšetkým v nákupe cestovných lístkov a v niektorých obzvlášť závažných prípadoch napríklad v zaistení sanitného vozidla," uviedol minister vnútra Vít Rakušan.

Tieto návraty podľa neho nemajú žiadnu súvislosť s brannou povinnosťou Ukrajincov.

Celková kapacita pilotného programu je 430 osôb. Pre 400 z nich rezort zaistí autobusový lístok z miesta pobytu do najbližšieho miesta pobytu na Ukrajine. Pre zvyšných 30 v komplikovanom zdravotnom stave počíta s individuálnou asistenciou. Projekt je naplánovaný na šesť mesiacov. (TASR)

Ruský prezident Putin prijal podľa svojich slov "s rozhorčením" správu o atentáte na premiéra Fica.

Podľa Putina "tento ohavný zločin nemožno ospravedlniť". "Roberta Fica poznám ako odvážneho a odhodlaného človeka. Naozaj dúfam, že tieto vlastnosti mu pomôžu prežiť túto ťažkú ​​situáciu," vyhlásil ruský prezident.

Ficovi zároveň zaželal skoré uzdravenie. (TASR)

Ruský letecký útok na Cherson zranil osemnásť civilistov, medzi nimi je aj 15-ročný chlapec a jeho otec.

Chlapcovho 53-ročného otca hospitalizovali so zraneniami spôsobenými črepinami. Ruský úder poškodil niekoľko obytných budov a vzdelávaciu inštitúciu, povedal gubernátor oblasti Olesander Prokudin.

Ukrajinská armáda oslobodila mesto Cherson a iné obce na západnom brehu rieky Dnipro na jeseň roku 2022. Rusi odvtedy toto oslobodené územie pravidelne ostreľujú.

Ruský útok na Dnipro si vyžiadal najmenej dvoch mŕtvych, hlásia ukrajinské úrady. Terčom útokov sa stal aj Cherson.

Mesto Dnipro leží asi 400 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva. Počet zranených sa spresňuje, tvrdí šéf oblastnej správy Serhija Lysaka a ukrajinské ozbrojené sily.

Tie hlásili, že protivzdušná obrana zostrelila blízko Dnipra riadenú leteckú raketu Ch-59.

Terčom ruského náletu sa stal aj Cherson na juhovýchode krajiny, kde zranenia utrpelo 11 ľudí vo veku od 15 do 88 rokov, uviedol na platforme Telegram šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.

Ďalších šesť zranených hlásia záchranári v Mykolajeve, ktorý bol zasiahnutý ruskou raketou, napísala agentúra Interfax-Ukrajina. (ČTK)

Ukrajina odrazila útoky na Vovčansk a čiastočne vytlačila ruské sily z mesta, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinské ministerstvo obrany predtým v stredu uviedlo, že menšie ruské pechotné jednotky vstúpili do severnej časti Vovčanska a pokúšajú sa tam zaujať pozície.

„Obranné operácie pokračujú na severnom a severozápadnom predmestí,“ uviedol generálny štáb vo svojej správe.

Nové ofenzívne akcie na severe Charkovskej oblasti Rusko odštartovalo 10. mája smerom na obec Lypci a mestečko Vovčansk.

Putin ocenil ruských vojakov za ich postup niekoľko dní po tom, čo Moskva spustila novú  ofenzívu v Charkovskej oblasti.

Ruský prezident privítal postup svojich jednotiek "na všetkých frontoch" na bojisku na Ukrajine, informovali agentúry AFP a Reuters.

"Naši vojaci každodenne zlepšujú svoje pozície vo všetkých smeroch," povedal Putin ruským vojenským veliteľom vrátane nového ministra obrany Andreja Belousova na schôdzke, ktorú odvysielala ruská televízia.

Ruský prezident zároveň uviedol, že celkové výdavky Ruska na obranu a bezpečnosť v roku 2024 zrejme mierne presiahnu 8,7 percenta hrubého domáceho produktu. Upozornil pritom, že tieto peniaze treba použiť opatrne a efektívne.

Belousova, ekonóma bez vojenských skúseností, Putin nečakane nominoval v nedeľu namiesto doterajšieho šéfa rezortu obrany Sergeja Šojgua.

Ostreľovanie Charkovskej oblasti ruskými jednotkami sa prudko zintenzívnilo v piatok 10. mája. V ten istý deň začala ruská armáda svoju ofenzívu v tomto sektore: ruskí vojaci prekročili hranicu na viacerých miestach na severozápade Ukrajiny a snažia sa obsadiť pohraničné obce na ukrajinskom území. Táto situácia podnietila Ukrajinu k evakuácii tisícov ľudí z oblasti. (TASR)

Kremeľ varuje EÚ pred zavedením obmedzení voči ruským médiám, reakciu pocítia západní novinári v Rusku.

Informovala o tom agentúra Reuters. Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla, že Európska únia uvalí sankcie na proruskú mediálnu platformu Voice of Europe, na ruské denníky Rossijskaja Gazeta a Izvestija a ruskú agentúru RIA Novosti, informovala začiatkom mája agentúra Bloomberg.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová však varovala, že v takom prípade by západní dopisovatelia v Moskve pocítili "odvetné opatrenia" Ruska.

"Predtým cítili našu priazeň, no teraz pocítia reakciu... Budeme reagovať bleskovo rýchlo a veľmi bolestným spôsobom pre západniarov," uviedla hovorkyňa.

Dodala, že akýkoľvek krok, ktorý bude obmedzovať ruské médiá, okamžite povedie k reakcii voči západným novinárom v Rusku.

"Ak bude čo i len jedna ruská mediálna platforma vystavená neoprávneným obmedzeniam, tak sa to odrazí na ich kolegoch tu v Rusku, myslím západných novinárov," vyhlásila hovorkyňa. (TASR)

Charkov v súčasnosti neplánuje evakuáciu napriek novej ruskej ofenzíve v regióne, tvrdí starosta mesta Ihor Terechov.

V Charkovskej oblasti doteraz Ukrajinci podľa regionálnych úradov evakuovali takmer 8-tisíc civilistov, hlavne z lokalít v blízkosti frontovej línie.

Terechov pre ukrajinskú národnú televíziu povedal, že približne 6-tisíc z nich prišlo práve do Charkiva a strechu nad hlavou im poskytli v ubytovniach.

Starosta dodal, že v Charkove je dostatok zásob pre prichádzajúcich ľudí, ale situácia v oblasti dodávok elektriny je ťažká po ruských úderoch na energetickú infraštruktúru.

Rusko 10. mája odštartovalo nové ofenzívne akcie na severe Charkovskej oblasti smerom na obec Lypci a mestečko Vovčansk, ktoré sa nachádza necelých päť kilometrov od ruských hraníc. (SITA, Kyiv Independent)

Na Ukrajine zatkli päť mužov a jednu ženu pre spoluprácu s Ruskom pri navádzaní útoku v Doneckej oblasti.

Uviedla to na komunikačnej platforme Telegram Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).

Moskva útok podnikla v auguste minulého roka a zahynulo pri ňom desať ľudí a viac ako 80 utrpelo zranenia. Medzi obeťami boli aj záchranári, ktorí prišli na miesto úderu prvej rakety, pričom o 40 minút neskôr ich zasiahla ďalšia.

SBU uviedla, že šestica zatknutých pomáhala aj pri navádzaní ruských útokov na ukrajinské sily pri meste Avdijivka.

Všetkých podozrivých podľa SBU Rusi naverbovali prostredníctvom telegramových kanálov, na ktorých zverejňovali protiukrajinský obsah.

SBU uviedla, že hoci konali samostatne, ich činnosť koordinoval jeden z pracovníkov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby. Všetkých šiestich obvinili z vlastizrady a hrozí im doživotný trest odňatia slobody. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko nechcelo na rokovaniach v Bielorusku a Turecku uzavrieť s Ukrajinou mier, tvrdí bývalý tajomník prezidenta Dudu.

Rusko chcelo kapituláciu Kyjeva. V rozhovore pre portál Polska Times to povedal bývalý tajomník poľského prezidenta Andrzeja Dudu Jakub Kumoch, ktorý sprevádzal ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Rusmi. Kapitulačný akt bol podľa neho očividne v Moskve pripravený ešte pred útokom na Ukrajinu.

Myšlienka na mierové rokovania prišla zo strany bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, čiže zo strany Rusov, uviedol Kumoch, ktorý mal na žiadosť ukrajinskej strany na starosti prepravu Ukrajincov na vyjednávania.

Moskva podľa neho však vyjednávať nechcela a pravdepodobne mala v úmysle len odovzdať Ukrajincom podmienky kapitulácie. Zároveň Rusi počas rozhovorov zrejme sondovali, v akej nálade sú Ukrajinci.

Stretnutie v Bielorusku bolo na úplnom začiatku vojny 28. februára 2022, pričom po nočných pokusoch Rusov o útok na veľké mesta boli ruské tanky zničené.

Začiatkom marca 2022 Poľsko dostalo od Ukrajiny žiadosť o prepravu delegácie do Turecka, zhruba v polovici marca Ukrajinci povedali, že dostali návrh mierovej dohody, povedal Kumoch, ktorý je dnes poľským veľvyslancom v Číne. Dokument bol podľa neho očividne pripravený pred ruskou inváziou.

Okrem iného žiadal uznanie ruskej anexie Krymu, takzvanú nezávislosť východných oblastí Ukrajiny, obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, trvalú neutralitu, celý zoznam zákonov, ktoré má Ukrajina zmeniť, vrátane ústavy.

„Uznajte Krym, uznajte Donbas, zredukujte armádu, zaveďte ruštinu, možno už na vás nezaútočíme," zhrnul Kumoch ruské podmienky. Ide o úplne iné veci, ako sa nedávno objavili v časopise Foreign Affairs, dodal.

„Som veľvyslancom v Číne a viem, čo tu hovorí ruská diplomacia. A hovorí: 'Naozaj chceme mier, v roku 2022 sme boli krôčik od jeho uzavretia, no potom Zelenskyj pod vplyvom Západu zmenil názor a od takmer uzavretej dohody odstúpil’," povedal Kumoch.

Na otázku, či to znamená, že rusko-ukrajinské rozhovory sú nemožné, odpovedal: „Myslím si, že odpoveď je jednoduchá: kľúče k mieru nie sú v Kyjeve, ale v Moskve”. (SITA)

Americká vláda poskytne ďalšie dve miliardy dolárov na nákup zbraní pre Ukrajinu, oznámil v Kyjeve Blinken.

Podľa agentúry AP ide o strednodobú a dlhodobú pomoc pre krajinu brániacu sa ruskej agresii už viac ako dva roky. Blinken však vyhlásil, že nové peniaze prinesú Kyjevu zbrane okamžite.

Blinken investíciu oznámil pri svojom poslednom vystúpení v rámci dvojdňovej návštevy Kyjeva, ktorá mala za cieľ ubezpečiť Ukrajinu o pokračujúcej americkej podpore.

Ukrajinci ju po výpadku z uplynulých mesiacov naliehavo potrebujú, keďže Rusi v poslednom čase prevzali na fronte iniciatívu a postupujú hlbšie do ukrajinského územia, nový front otvorili v piatok v Charkovskej oblasti. (ČTK)

Kyjev sa údajne usiluje získať Bidenovo povolenie zasiahnuť ruské územie americkými zbraňami.

Skupina ukrajinských poslancov je údajne tento týždeň vo Washingtone, aby spravila nové pokusy prinútiť administratívu prezidenta USA Joea Bidena zrušiť zákaz používania zbraní vyrobených v USA na údery na ruské územie. 

Neschopnosť Ukrajiny zasiahnuť ruské územie jej zabránila zaútočiť na ruské pozície počas prípravy Rusov na ofenzívu do Charkovskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia preto chcú presvedčiť Kongres v tejto otázke, aby Kyjev mohol podnikať útoky na ruské vojenské sklady nachádzajúce sa v samotnom Rusku.

Ukrajina niekoľko týždňov sledovala, ako sa Rusi zhromažďujú pri hraniciach, zatiaľ čo jej sily neboli schopné použiť zbrane dodané USA na začatie preventívneho útoku pre politiku Washingtonu. Bidenova administratíva si dala podmienku, aby Ukrajina dostala zbrane s dlhým doletom, ktoré nemôžu byť použité na zasiahnutie cieľov na ruskom území.

Rusko si je tak dobre vedomé tohto obmedzenia a môže na hraniciach sústrediť najmenej 30-tisíc vojakov a techniky bez strachu, že ich zasiahnu americké taktické raketové systémy dlhého doletu, ktoré Ukrajina používa na ničenie ruských jednotiek na ukrajinskom území.

Dvaja americkí predstavitelia, ktorí boli požiadaní o vyjadrenie k situácii, potvrdili, že politika Bidenovej administratívy sa nezmenila. „Pomoc je na obranu a nie na útočné operácie na ruskom území,“ povedal jeden z nich. (SITA, Politico)

V Nemecku sú momentálne zmrazené ruské aktíva za takmer štyri miliardy eur. Suma zahŕňa aktíva firiem aj jednotlivcov.

Vyplýva to z listu ministerstva financií. 

Táto suma zahŕňa aktíva firiem a jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie, ako aj zahraničné aktíva ruskej centrálnej banky.

Výsledná suma však kolíše vzhľadom na meniacu sa hodnotu aktív, uviedlo ministerstvo v liste adresovanom Markusovi Herbrandovi, politikovi nemeckej propodnikateľskej Slobodnej demokratickej strany.

V marci 2023 odhadovalo ministerstvo financií hodnotu zmrazených ruských aktív na 5,25 miliardy eur. V liste z 10. mája sa neuvádza presný rozpis ani dôvod poklesu hodnoty aktív.

Európska únia chce použiť úrokové platby z ruských aktív na podporu obrany Ukrajiny. Nemecký kancelár Olaf Scholz tento návrh podporil.

Minister financií Christian Lindner plánuje vytvoriť nový úrad na lepšie vymáhanie sankcií a zintenzívnenie boja proti praniu špinavých peňazí. Diskusie v rámci nemeckej koaličnej vlády sa však na mesiace zastavili.

"Každý odklad príslušných koaličných rokovaní prináša Rusom, ktorí perú špinavé peniaze, len príležitosti na to, aby si udržali svoj majetok v bezpečí," povedal Herbrand. (TASR)

Moskva hlási dobytie dediny Robotyne v Záporožskej oblasti, ktorú Ukrajinci oslobodili vlani v lete.

Invázne vojská sa ďalej podľa vyhlásenia Moskvy zmocnili obcí Lukjanci a Hlyboke v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

Robotyne je jednou z mála obcí, ktoré sa Ukrajine podarilo vlani počas letného protiútoku dobyť späť.

Podobné tvrdenia strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Kyjev sa k vyhláseniu Ruska nevyjadril.

Hovorca ukrajinskej armády uviedol, že ukrajinskí vojaci sa stiahli na výhodnejšie pozície pri obciach Vovčansk a Lukjanci, aby zabránili svojim stratám.

Moskva sa nezmieňuje o situácii v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti pri hraniciach s Ruskom. Náčelník polície Oleksij Charkivskyj povedal, že Rusi obsadzujú pozície priamo v uliciach mesta a intenzívne sa tam bojuje. „Situácia je extrémne ťažká,“ tvrdí.

Ukrajinská armáda uviedla, že sa snaží zabrániť tomu, aby Rusko na severe Vovčansku zhromaždilo vojakov a vojenské vybavenie. Ruskí vojaci sa tam podľa ukrajinskej armády v súčasnosti snažia preskupiť. Kancelária ukrajinského prezidenta oznámila, že do Charkovskej oblasti vysiela po obnovení ruského útoku nové posily.

Ak by sa Rusku podarilo dobyť Vovčansk, ktorý je vzdialený len päť kilometrov od hraníc, išlo by o najväčší úspech Ruska od spustenia útoku v Charkovskej oblasti, píše Reuters. Agentúra zároveň upozornila, že tvrdenia ani jednej zo strán nedokáže nezávisle overiť. (ČTK, TASR)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zostrelilo desať ukrajinských rakiet dodaných z USA, ktoré smerovali na Krym.

Balistické rakety dlhého doletu ATACMS boli zničené nad Čiernym morom, uviedlo ministerstvo. USA zahrnuli armádny taktický raketový systém, známy ako ATACMS, do marcového balíka vojenskej pomoci.

K ukrajinskému útoku došlo v čase, keď sa ruskí vojaci snažia postúpiť v ofenzíve v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, ktorá sa začala minulý týždeň, znamenala najvýznamnejší cezhraničný vpád od začiatku rozsiahlej invázie a prinútila takmer 8-tisíc miestnych ľudí opustiť svoje domovy.

Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore uviedol, že armáda vyslala posily do Charkovskej a Doneckej oblasti. „Je príliš skoro robiť závery, ale situácia je pod kontrolou,“ povedal. Napriek tomu Zelenskyj podľa španielskej vlády zrušil plánovanú cestu do Španielska koncom tohto týždňa. Neuviedol žiadny dôvod na zrušenie.

Tempo postupu Ruska v pohraničnej Charkovskej oblasti, kde koncom minulého týždňa spustilo ofenzívu a dosiahlo výrazný pokrok, sa spomalilo, uviedol Inštitút pre štúdium vojny v utorok neskoro večer. (SITA)

Americký minister Blinken počas návštevy Kyjeva ocenil ukrajinskú húževnatosť pri produkcii obilia.

"Ukrajina bola do roku 2022 jednou z obilníc sveta a naďalej ňou zostáva. Vďačiť za to môže výhradne svojej ohromujúcej prispôsobivosti," vyhlásil Blinken.

"Opätovné otvorenie čiernomorského koridoru, vytlačenie ruskej flotily, nájdenie nových ciest či rozšírenie starých ako je Dunaj či pozemná preprava, to všetko sú výsledky ukrajinskej húževnatosti a vynaliezavosti, no zároveň sú to aj výsledky podpory získanej od Spojených štátov," doplnil americký minister.

Rusko po spustení vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zaútočilo na ukrajinské prístavy a infraštruktúru, čím prehĺbilo svetovú potravinovú krízu.

Ukrajinské útoky na ruskú Čiernomorskú flotilu však zaistili otvorenie námorného koridoru umožňujúceho vývoz obilia po mori.

Blinken je prvým vysoko postaveným americkým predstaviteľom, ktorý pricestoval na Ukrajinu po tom, ako americký Kongres minulý mesiac po niekoľko mesačných sporoch schválil balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd amerických dolárov.

Zástupcovia krajín EÚ sa zhodli na uvalení sankcií proti štyrom mediálnym subjektom, podľa únie šíria ruskú propagandu.

Ide tiež o platformu Voice of Europe, ktorú zaradila na národný sankčný zoznam už koncom marca aj česká vláda. Sankcie sa dotknú aj mediálnej platformy RIA Novosti, a listov Izvestija a Rossiskaja Gazeta.

Dnešnú dohodu ešte musia formálne potvrdiť. Zatiaľ nie je jasné, či k tomu dôjde len písomne, alebo na najbližšom rokovaní ministrov zahraničia na konci mája. (ČTK)

Vojenská podpora Ukrajiny nevylučuje hľadanie riešenia, ako konflikt s Ruskom ukončiť, hovorí český prezident Pavel.

Český prezident v rozhovore hovoril o nutnosti ukončiť vojnu a začať rokovania. Niektoré médiá a politici to interpretovali ako zmenu jeho názoru.

"Dlhodobo zdôrazňujem potrebu podporovať Ukrajinu všetkými prostriedkami v súlade s medzinárodným právom. Súčasťou tejto podpory je aj navýšenie dodávok munície a vojenského vybavenia na Ukrajinu," napísal na sociálnej sieti X Pavel s tým, že ukončenie konfliktu má v rukách Rusko.

Podotkol, že o to však nemá záujem, kým vidí nádej na naplnenie svojich cieľov, teda ovládnuť Ukrajinu.

"Vojenská podpora Ukrajiny však nevylučuje hľadanie riešení, ako konflikt ukončiť. Naopak, to musí prebiehať súčasne, aby aj Rusko pochopilo, že vojenské riešenie neexistuje," pokračoval vo vysvetlení český prezident.

Zároveň musí podľa neho platiť, že s akýmkoľvek budúcim mierovým usporiadaním musí súhlasiť Ukrajina. Dodal, že aj preto prijal pozvanie Zelenského na júnovú konferenciu o mieri na Ukrajine.

Český prezident v rozhovore pre stanicu Sky News povedal, že je potrebné najprv zastaviť vojnu a potom rokovať o budúcom usporiadaní.

"Musíme byť realisti. Bolo by naivné tvrdiť, že Ukrajina dokáže v dohľadnej dobe úplne obnoviť kontrolu nad svojím územím. Rusko sa nevzdá území, ktoré teraz okupuje. Čo potrebujeme, je zastaviť vojnu a potom začať vyjednávanie o budúcom usporiadaní," povedal Pavel.

Na to reagovali niektorí politici vrátane predsedu opozičnej strany ANO Andreja Babiša, ktorý napísal, že on o pokuse zastaviť boje a rokovať hovorí už rok a pol. Niektoré médiá si Pavlove slová interpretovali ako zmenu jeho postoja.

K pozornosti, ktorú vyvolal Pavlov výrok sa vyjadril aj český minister vnútra Vít Rakušan. "Prezident je v tomto postoji konzistentný. Nedelí umelo svet na tých, kto chce mier a kto chce vojnu, pretože mier si prajeme všetci. Nie však mier za podmienok Moskvy," napísal Rakušan. Naďalej podľa neho platí, že územná celistvosť Ukrajiny je nedotknuteľná. (TASR)

Rusko pre hrozbu ukrajinského dronového útoku dočasne uzavrelo dve letiská v Tatársku vrátane letiska pri meste Kazaň.

Informovala o tom agentúra AFP. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad Tatárskom zostrelilo ukrajinský dron. Nepriblížilo však, aký bol cieľ útoku.

Úrady v Tatársku približne v čase útoku dočasne zatvorili dve letiská. "Aby sme zaistili bezpečnosť civilných lietadiel, boli zavedené dočasné obmedzenia v prevádzke dvoch letísk v Tatársku – v Kazani a Nižnekamsku," uviedol ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija).

Rusko už skôr oznámilo, že v noci na stredu zostrelilo 17 ukrajinských dronov. Ukrajina sa pri tomto útoku podľa ruských predstaviteľov zamerala i na sklad paliva v Rostove nad Donom, kde sídli vojenské veliteľstvo ruskej operácie na Ukrajine.

Okrem toho hlásilo ruské ministerstvo obrany i desať zostrelených striel ATACMS nad Krymským polostrovom.

Ukrajina v posledných týždňoch zintenzívnila vzdušné útoky na ruské pohraničné oblasti a útočí aj na ciele, ktoré ležia hlbšie na území Ruska.

Ukrajina tvrdí, že útoky na ruskú vojenskú, dopravnú a energetickú infraštruktúru podkopávajú ruské vojnové snahy a sú reakciou na nespočetné množstvo smrteľných ruských útokov na ukrajinskú infraštruktúru. (TASR)

Zelenskyj odložil v nadchádzajúce zahraničné návštevy, dôvodom je ruská ofenzíva v Charkovskej oblasti.

Ešte predtým informovali španielske médiá, že ukrajinský prezident zrušil svoju piatkovú návštevu Madridu, kde mal plánované stretnutie so španielskym kráľom Filipom VI. a premiérom Pedrom Sánchezom.

Počas tejto cesty mal navštíviť aj Portugalsko.

Ostreľovanie Charkovskej oblasti ruskými jednotkami sa prudko zintenzívnilo v piatok 10. mája. V ten istý deň začala ruská armáda svoju ofenzívu v tamojšom pohraničí.

Ruskí vojaci prekročili hranicu na viacerých miestach na severozápade Ukrajiny a snažia sa obsadiť pohraničné obce na ukrajinskom území. Situácia podnietila Ukrajinu k evakuácii tisícov ľudí z oblasti. (TASR)

Moskva sa mstí na civilistoch, cieľom je urobiť veľké časti Ukrajiny neobývateľnými, tvrdí poľský veľvyslanec pri OSN.

Diplomat Krzysztof Szczerski počas rozpravy Bezpečnostnej rady OSN o humanitárnej situácii na Ukrajine varoval pred účelovosťou systematického útočenia Ruska na civilistov na Ukrajine. Podľa jeho slov to je výsledok premyslenej politiky Kremľa.

Szczerski v prejave zdôraznil, že Moskva si je vedomá vysokej ceny za ľudské životy, ktorú ruská armáda platí za všetky územné zisky na ukrajinskom fronte. Rusko sa preto chce pomstiť na tamojšom civilnom obyvateľstve, dodal.

Szczerski uviedol, že Rusko sa snaží zničiť ukrajinské hospodárstvo a spoločnosť tým, že rozsiahle oblasti Ukrajiny robí neobývateľnými, a to aj prostredníctvom rozsiahleho zamínovania.

Povedal tiež, že Rusko kombinuje túto politiku s represiami vo vnútri svojej vlastnej krajiny a prenasledovaním Ukrajincov na okupovaných územiach, čím odsudzuje budúce generácie Rusov na zaplatenie ceny za túto vojnu.

Szczerski podporil myšlienku júnového mierového summitu organizovaného Švajčiarskom a Zelenským s argumentom, že Ukrajina sa stala obeťou ruskej agresie, a preto by mala byť vypočutá, pokiaľ ide o cestu k akejkoľvek budúcej mierovej dohode. (TASR)

Štát podcenil situáciu so začlenením ukrajinských detí do vzdelávacieho systému, tvrdí Únia miest Slovenska. (SITA)

Ukrajinská armáda presúva svoje jednotky na nové pozície v dvoch lokalitách Charkovskej oblasti, kde ruské sily útočia.

Varovala tiež pred hromadením ruských síl na severe v blízkosti Sumskej oblasti.

Cezhraničný útok na nové krídlo v Sumskej oblasti by pravdepodobne pridal ďalšie starosti vyčerpaným ukrajinským obrancom po tom, čo ruský vpád do Charkovskej oblasti v piatok otvoril nový front a prinútil Ukrajinu, aby sa ponáhľala s posilami.

Rusko preniklo na sever Charkovskej oblasti a v utorok Moskva oznámila, že obsadila časti mesta Vovčansk a pohraničnú dedinu Buhruvatka.

Šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov uviedol, že Moskva už na operáciu v Charkovskej oblasti vyčlenila všetkých vojakov, ktorých má v pohraničných oblastiach, no má aj iné záložné sily, ktorých použitie v najbližších dňoch očakáva.

„Objavil sa rýchly trend k stabilizácii situácie. To znamená, že nepriateľ je už v zásade zablokovaný na líniách, ktoré mohol dosiahnuť," uviedol Budanov vo vysielaní národnej televízie.

Budanov tiež povedal, že Rusko má malé skupiny v pohraničných oblastiach v blízkosti ukrajinskej Sumskej oblasti neďaleko ruského mesta Sudža, odkiaľ sa ruský zemný plyn prepravuje potrubím na Ukrajinu a ďalej k európskym zákazníkom.

„Pokiaľ ide o Sumskú oblasť, Rusi skutočne od začiatku plánovali operáciu v Sumskej oblasti. No situácia im neumožnila aktívne zakročiť a operáciu spustiť,“ povedal.

Najvyšší ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že neveria, že Rusko má dostatočný počet vojakov na dobytie mesta Charkov.

Rusko tvrdí, že počas nočných útokov na polostrov Krym zničilo desať rakiet ATACMS s dlhým doletom, ktoré ukrajinské sily vypálii.

Ministerstvo obrany vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram neuviedlo, či útoky spôsobili nejaké škody. Trosky rakiet údajne dopadli do obytnej oblasti, podľa predbežných informácií však nikto neutrpel zranenia, uviedol na Telegrame Ruskom dosadený gubernátor mesta Sevastopoľ Michail Razvožajev.

Podľa ruského ministerstva obrany zostrelili tiež deväť útočných dronov a iných ukrajinských vzdušných prostriedkov nad ruskou Belgorodskou oblasťou, päť dronov nad Kurskou oblasťou a tri drony nad Brianskou oblasťou. Agentúre Reuters sa tieto tvrdenia nepodarilo nezávisle overiť.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že pri útoku utrpeli zranenia dve osoby, pričom vznikli škody na elektrickom vedení, niekoľkých domoch a autách.

Sevastopoľ je sídlom velenia ruskej Čiernomorskej flotily. Nachádza sa na juhu polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Táto oblasť je od začiatku konfliktu na Ukrajine často terčom ukrajinských útokov. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 486 940 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas utorka prišli Rusi o 1 510 vojakov, 14 tankov, 48 bojových obrnených vozidiel či 23 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 510 tankov, 14 508 bojových obrnených vozidiel, 16 955 vozidiel a palivových nádrží, 12 538 delostreleckých systémov, 1 070 odpaľovacích raketových systémov, 798 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 351 lietadiel, 10 015 dronov, 2 199 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 2 061 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinský prezident Zelenskyj podľa zdrojov zo španielskej kráľovskej rodiny zrušil piatkovú návštevu Madridu.

Podľa diplomatických zdrojov cestu ukrajinského prezidenta, ktorá mala zahŕňať aj Portugalsko, zrušili z dôvodu zložitej situácie, s ktorou jeho krajina bojuje v súvislosti s ruskou ofenzívou v Charkovskej oblasti, píše Euractiv.es.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj podľa médií zrušil návštevu Španielska. Dôvodom má byť zložitá situácia na Ukrajine Čítajte 

Španielska vláda predtým plánovanú návštevu oficiálne neoznámila, hoci v pondelok vládne zdroje potvrdili, že prípravy prebiehajú.

Ministerstvo zahraničných vecí v Madride a jeho šéf José Manuel Albares sa však potvrdeniu Zelenského návštevy vyhli.

Putin ocenil snahu Pekingu pomôcť vyriešiť krízu na Ukrajine, spomenul čínsky 12-bodový mierový plán z februára 2023.

"Oceňujeme prístup Číny k riešeniu krízy na Ukrajine... Peking si je dobre vedomý jej hlavných príčin a globálneho geopolitického významu," povedal Putin pre čínske médiá pred návštevou Pekingu v rozhovore.

"Myšlienky a návrhy obsiahnuté v tomto dokumente ukazujú skutočnú snahu našich čínskych priateľov pomôcť stabilizovať situáciu," dodal v rozhovore pre čínsku štátnu tlačovú agentúru Sinchua.

Ruský prezident pricestuje do Pekingu vo štvrtok. Stretne sa svojím čínskym kolegom Si Ťin-pchingom. Putin má okrem Pekingu navštíviť aj Charbin, najväčšie mesto a správne stredisko provincie Chej-lung-ťiang na severovýchode Číny.

Ide o prvú zahraničnú cestu v jeho novom šesťročnom funkčnom období po marcových prezidentských voľbách. Peking naposledy navštívil v októbri 2023.

Čína udržuje s Ruskom úzke vzťahy a dosiaľ neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022. Peking viackrát tvrdil, že je potrebné rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých krajín a snaží sa zohrávať rolu sprostredkovateľa v konflikte.

Rusko vníma Čínu ako kľúčového ekonomického partnera, odkedy Západ uvalil na Rusko bezprecedentné sankcie za rozpútanie vojny na Ukrajine. Peking medzitým profitoval z lacného dovozu ruskej energie a prístupu k rozsiahlym prírodným zdrojom vrátane stabilných dodávok plynu.

Úzke hospodárske partnerstvo Moskvy a Pekingu je však na Západe pod drobnohľadom a Spojené štáty hrozia sankciami proti zahraničným bankám a spoločnostiam, ktoré spolupracujú s Moskvou. (TASR)

Tempo ruských útočných operácií v Charkovskej oblasti sa zrejme spomalilo, tvrdia americkí analytici.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej poslednej analýze vývoja bojov vyjadril domnienku, že aktivity inváznych vojsk v tomto sektore bojiska zodpovedajú skôr snahe vytvoriť pri hraniciach v regióne určitú nárazníkovú zónu, než preniknúť hlbšie do Charkovskej oblasti.

Niekoľko ukrajinských vojenských predstaviteľov v utorok oznámilo, že situácia v Charkovskej oblasti sa pomaly stabilizuje, pripomína ISW.

Niekoľko ruských a ukrajinských zdrojov podľa inštitútu tiež uviedlo, že ruské invázne sily používajú na tomto mieste novú taktiku - menšie útočné skupiny s maximálne piatimi ľuďmi, ktoré prenikajú do ukrajinských pozícií, kým sa spoja s ďalšími do väčšej údernej skupiny.

"Používanie malých útočných skupín však môže prispievať k vyšším stratám ruskej živej sily a materiálu a spomaľovať celkové tempo ruskej ofenzívy v tomto smere," domnievajú sa analytici.

Vyjadrili tiež domnienku, že ak tempo ruských operácií zostane relatívne nižšie, invázne sily sa pravdepodobne zamerajú na konsolidáciu nových pozícií a vytvorenie „nárazníkového pásma“ v pohraničnej oblasti. Ruský prezident Putin už skôr verejne povedal, že jeho cieľom je vytvoriť vo vnútri Charkovskej oblasti nárazníkovú zónu, ktorá by ruské územie ochránila pred ukrajinskými vzdušnými útokmi.

Invázne jednotky v poslednej dobe nepatrne postúpili pri obciach Lypci, Vovčansk, Svatove, Časiv Jar, Avdijivka alebo Krynky, uvádza ďalej ISW, pričom vymenúva miesta rozložené od Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny až po juhovýchod, kam sa v oblúku tiahne súčasný front.

Utorňajšie ruské útoky na civilnú infraštruktúru v Charkove si vyžiadali zranenia najmenej 21 osôb.

„Ruská armáda ostreľovala 14. mája večer charkovskú štvrť Ševčenkivskyj. Poškodené boli viacposchodové obytné budovy, 15 garáží a neobytná jednopodlažná budova. V dôsledku útoku bolo zranených 21 civilistov. Medzi nimi sú aj tri deti,“ vyhlásil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov.

Neskôr Rusi opäť zaútočili na Charkov v mestskej časti Saltivka. Polícia našla nevybuchnutú raketu 5B55 a tiež raketu S-300, ktorá spadla medzi dve zaparkované autá.

Úrady pri tomto útoku neevidovali žiadne obete na životoch ani zranenia. V noci okolo 22:55 miestneho času sa Charkovom opäť ozývali výbuchy. (SITA)

Šéf americkej diplomacie Blinken vyjadril na Ukrajine podporu netradične. V kyjevskom bare s gitarou v ruke.

Rada EÚ sa rozhodla rozšíriť sankcie uvalené na Irán za jeho vojenskú pomoc ruských silám bojujúcim na Ukrajine.

Novými sankciami chce postihovať už nie len dronový, ale aj raketový program tejto krajiny.

Sankcie voči Iránu, prijaté v júli 2023, v súčasnosti zakazujú vyvážať z členských krajín EÚ do Iránu komponenty používané pri výrobe bezpilotných lietadiel. Osobám akokoľvek súvisiacim s výrobou týchto dronov zároveň zakazujú cestovať do EÚ a na jej území im zmrazujú prípadný majetok.

Vzhľadom na pretrvávajúcu podporu Iránu voči ruským silám na Ukrajine, ako aj ozbrojeným skupinám na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora, a tiež v reakcii na iránsky aprílový útok na Izrael, sa teraz Rada EÚ rozhodla rozšíriť sankcie aj na osoby a subjekty súvisiace nie len s dodávkami a konštrukciu iránskych dronov, ale aj rakiet.

Sankcie EÚ sa tak teraz budú vzťahovať na osoby a subjekty, ktoré dodávajú, predávajú alebo sú inak zapojené do transferu iránskych dronov alebo aj rakiet.

Konkrétne tých, ktoré ruské sily používajú na Ukrajine, ale aj tých, ktoré sú dodávané ozbrojeným skupinám snažiacim sa o "podkopanie mieru a bezpečnosti na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora".

Osoby, ktoré sa ocitnú na sankčnom zozname, budú mať zakázane cestovať do EÚ a v členských krajinách budú mať zmrazené prípadné aktíva.

Občania EÚ zase budú mať zakázané priamo či nepriamo sankcionovaným osobám poskytovať finančné prostriedky alebo s nimi obchodovať. Zakazuje sa tiež vývoz niektorých ďalších a doteraz nesankcionovaných komponentov používaných pri výrobe dronov do Iránu. (TASR)

Rusko musí zaplatiť za obnovu toho, čo Putin zničil na Ukrajine, vyhlásil americký šéf diplomacie Blinken v Kyjeve.

Washington podľa neho disponuje mocou zabaviť ruský majetok v USA a použiť ho na pomoc pri obnove Ukrajiny.

Blinken pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva tri týždne po tom, ako americký Kongres po dlhom odkladaní schválil nový balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov.

Odsúhlasená pomoc už už začala prichádzať na Ukrajinu, pričom ďalšie dodávky sú na ceste, povedal Blinken po stretnutí s prezidentom Zelenským.

"To, čo Putin zničil, by Rusko malo a musí zaplatiť za obnovu. Tak si to vyžaduje medzinárodné právo. A Ukrajinci si to zaslúžia. Kongres nám dal právomoc zabaviť ruský majetok v USA a my ju máme v úmysle využiť," povedal Blinken počas  prejavu na Kyjevskom polytechnickom inštitúte Igora Sikorského.

Dodal, že skupina hospodárskych vyspelých krajín G7 môže "uvoľniť miliardy dolárov a vyslať Putinovi jasný odkaz, že čas nie je na jeho strane".

Americký minister poznamenal, že do Kyjeva prichádza v kritickom momente - počas novej ruskej ofenzívy na severovýchode Ukrajiny, ktorú podľa neho podporuje Severná Kórea, Irán aj Čína.

Ukrajinu uistil, že v boji proti Rusku nie je sama. "Sme pri vás dnes a zostaneme po vašom boku," zdôraznil. Zároveň deklaroval, že Spojené štáty približujú Ukrajinu k vstupu do NATO.

Ukrajinský parlament nedávno schválil zákon, ktorý upravuje nábor nových brancov v krajine. Kontroverzná legislatíva bola prijatá po niekoľkých mesiacoch odkladov a tisíckach pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Podľa Blinkena išlo o náročné, ale nevyhnutné rozhodnutie a ocenil všetkých, ktorí sa pridali do vojenskej služby svojej krajiny. (TASR)