VARŠAVA, BRATISLAVA. Najskôr dostalo výhražné správy viac ako tristo škôl, o deň neskôr prišiel e-mail o hrozbe bombového útoku ďalším takmer sedemsto školám.
Prípad z mája 2019 v Poľsku narušil vtedajšie maturity a v školstve vytvoril veľký chaos – v školách v noci hliadkovali policajti, niektorým študentom maturitné skúšky meškali a niektorým skúšky odložili až na ďalší mesiac.
Na jeseň minulého roka zase tisícku bombových hrozieb dostali školy po celej Litve.
V utorok sa podobná bombová hrozba zopakovala plošne na celom Slovensku – polícia do tretej popoludní preverovala vyhrážky na viac ako 1 300 slovenských školách, no aj vo viac ako stovke bánk a 40 predajniach elektrotechniky. Podobné vyhrážky dostali minulý piatok aj školy v Bratislavskom kraji.
Aj keď Národná kriminálna agentúra prípad vyšetruje, kto za vyhrážkami stojí zatiaľ jasné nie je.
Poľsko aj Litva pritom v minulosti vyšetrovali aj napojenie na ruské tajné služby.
V článku sa dočítate:
- ako dopadlo vyšetrovanie bombovej hrozby z poľských škôl,
- kedy čelili pobaltské štáty podobnej hrozbe,
- prečo sú podľa experta vyhrážky školám efektívne.
Súčasť hybridnej vojny
Vo výhražných mailoch v Poľsku sa v máji 2019 písalo o zúfalom žiakovi, ktorý zostrojil zásobník s bojovým plynom a bombu schoval v miestnosti, kde sa bude konať maturitný test.
Hrozby sa vtedy nepotvrdili, no polícia pracovala aj s verziou, že môže ísť o koordinovaný útok s väzbami na zahraničie či žart internetových trolov.
Poľské rádio RMF FM po roku však napísalo, že vyšetrovatelia vinia z bombových hrozieb na školách ruské tajné služby, konkrétne zahraničnú rozviedku GRU.
