PCHJONGJANG. Nová propagandistická pieseň oslavujúca severokórejského diktátora Kim Čong-una sa stala hitom na sociálnej sieti Tiktok. Pieseň Priateľský otec vzbudila záujem hlavne medzi užívateľmi generácie Z, teda ľuďmi narodenými zhruba v období rokov 1995 až 2010.
Väčšina z nich si pritom zjavne vôbec neuvedomuje, že kórejský text chváli muža, ktorý sľúbil "dôkladne vyhladiť USA" a odpálil desiatky balistických rakiet, upozornil server spravodajskej televízie BBC.
O veľkom vodcovi
"Spievajme o Kim Čong-unovi, veľkom vodcovi/ Chválime sa Kim Čong-unom, našim priateľským otcom," spieva sa v piesni.
Užívatelia TikToku v komentároch píšu, že je to skvelá melódia. "Taylor Swift nečakala, že ju hneď po vydaní nového albumu niekto prevalcuje," vtipkuje jeden z fanúšikov. Ďalší píšu, že to je "pecka" či že by nahrávka mala dostať Grammy. Niektorí tiež píšu, že pesničku nemôžu prestať počúvať.
Odborníci varujú, že pieseň je ukážkou toho, ako vytvoriť propagandistický hit. Je veselá, rytmická a nebezpečne chytľavá, príliš sa nelíši od západných popových hitov. Mnohí ju tiež pripodobňujú k hitom švédskej skupiny ABBA.
Nejde len o komerciu, ale aj o semienka
Pri písaní hitov v KĽDR nehrá úlohu len komerčné hľadisko. Úrady chcú, aby skladba ľuďom "prenikla do hlavy". Melódie musia byť jednoduché, prístupné, ľudia si ich musia vedieť ľahko osvojiť. Musia byť v takom hlasovom rozsahu, aby ich mohla spievať väčšina ľudí.
Alexandra Leonziniová z Cambridgeskej univerzity, ktorá sa zaoberá výskumom severokórejskej hudby, dodáva, že v krajine sa len málo objavujú skladby so skutočnými emóciami. Ide v nich o to, že chcú motivovať, usilovať sa o spoločný cieľ v prospech národa.
V KĽDR panuje nulová tolerancia k tvorivej alebo umeleckej slobode. Je nezákonné, aby hudobníci, maliari a spisovatelia vytvárali svoje diela len pre umenie. "Všetka umelecká tvorba v KĽDR musí slúžiť na triedne vzdelávanie občanov, konkrétne na ich výchovu, prečo by mali cítiť vďačnosť a lojalitu k strane," hovorí Leonziniová. Podľa nej vláda verí v "teóriu semienok", keď každé dielo musí obsahovať ideologické semienka, posolstvo, ktoré sa masovo šíri prostredníctvom umenia.
Hudba nie je umenie, ale nástroj
Pre KĽDR je hudba jedným z najmocnejších nástrojov. Prebehlíci tvrdia, že Severokórejčania sú každé ráno prebudení propagandistickými piesňami, ktoré sa rozliehajú po námestiach obcí. Noty a texty vychádzajú v novinách a časopisoch a zvyčajne k týmto piesňam patrí aj tanec.
Pre pozorovateľov režimu má však dvojminútová skladba zverejnená minulý mesiac nové, alarmujúce posolstvo. Nie je to prvá pieseň venovaná Kimovi, je tu ale viditeľný odklon v použitom jazyku a slovníku. Hovorí sa v nej o ňom ako o "otcovi" a o "Veľkom", čo sú výrazy, ktoré boli predtým vyhradené prvému severokórejskému vodcovi, jeho dedkovi Kim Ir-senovi. Analytici sa domnievajú, že po viac ako desiatich rokoch to môže byť znamenie, že si upevňuje imidž "najvyššieho vodcu" Severnej Kórey.
"Piesne slúžia na to, aby naznačili, akým smerom sa štát uberá, aby signalizovali dôležité momenty a dôležitý vývoj v politike. Pieseň v Severnej Kórei je takmer ako noviny," dodáva Leonziniová.
