BRUSEL. Európska únia za posledných 20 rokov, odkedy je jej súčasťou aj Slovensko, prešla zmenami, je iná ako v čase, keď sme do nej vstupovali, a jej ďalšie rozšírenie sa chystá za celkom iných okolností.
V rozhovore to uviedol výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Únia prešla krízami
Slovenský eurokomisár upozornil, že za uplynulé dve desaťročia prešla Únia viacerými krízami, ktoré ju formovali. Podotkol, že ekonómovia by určite vedeli porovnať, kde mohla byť slovenská ekonomika a mena, ak by sme sa nestali súčasťou Únie a eurozóny.
Tvrdí, že Slovensko a krajiny Vyšehradskej štvorky sa za toto obdobie stali významným ekonomickým pásmom a HDP celej EÚ rástol aj vďaka ekonomikám nových členských krajín.
"Keď pozorujeme prepojenie medzi ekonomikami západnej Európy, ale hlavne Nemecka, s ekonomikami krajín strednej Európy, tak vidieť, že sa vytvorili dodávateľské reťazce, ktoré pôsobia po celej Európe a majú svetový význam. To by sa nestalo, keby sme neboli na jednotnom trhu, kde nás nerozdeľujú hranice," vysvetlil.
Pripomenul, že slovenskí podnikatelia pocítili výhody členstva okamžite po vstupe do EÚ. Odpadla colná byrokracia a rôzne certifikáty a dokumenty, ktoré predtým potrebovali, aby vyviezli svoj tovar na najlukratívnejší trh sveta, ktorého sú dnes pevnou súčasťou.
To považuje za dôležité aj v období, keď sa zostruje konkurenčný boj medzi Európou a jej rivalmi Čínou a USA.
Jednoduchší proces
Oslavy najväčšieho rozšírenia Únie sú podľa neho vhodným momentom na úvahy o budúcom rozšírení. Pripomenul, že pred 20 rokmi to bol jednoduchší proces, kandidátske krajiny boli životnou úrovňou bližšie Únii ako súčasní kandidáti, odohrávalo sa to v období mieru a po dôslednej príprave.
"My sme prihlášku odovzdali v roku 1993 a vstupovali sme do Únie v roku 2004. Boli to intenzívne rokovania. Museli sme transponovať do národného práva niečo vyše 100.000 strán európskych zákonov. Dnes je tých strán vyše 150-tisíc. Únia sa vyvíjala za 20 rokov a prebieha to všetko v inej atmosfére. Máme dva vojnové konflikty v blízkosti našich hraníc a pomerne napäté rozpočty po úsilí zvládnuť mimoriadne krízy," vysvetlil.
Dodal, že žiadna veľká ekonomika sveta nemusela nasmerovať toľko zdrojov ako EÚ na udržanie chodu ekonomiky, sociálneho zmieru a na podporu domácností, aby zvládali prudký nárast cien energií.
Proces budúceho rozširovania bude podľa neho vyzerať trochu inak, väčší dôraz sa bude klásť na pripravenosť, a to nielen kandidátov, ale aj súčasných členských krajín.
Aj preto, aby nenastal rovnaký pocit ako pred 20 rokmi, keď obyvatelia pôvodných členských krajín boli z rozšírenia prekvapení. Teraz pôjde o väčšie štáty, čo je najmä prípad Ukrajiny, s oveľa väčším rozdielom v životnej úrovni a s novými výzvami.
"Odmenou za toto úsilie by mal byť konsolidovaný európsky kontinent s väčším počtom obyvateľov a s pevne vystavanou ekonomickou a bezpečnostnou štruktúrou pre 21. storočie," odkázal Šefčovič.
