BRATISLAVA. Mediálna situácia na Slovensku sa podľa Svetového rebríčka slobody tlače v minulom roku zhoršila. Slovenská republika sa prepadla o dvanásť priečok a po novom zaujala 29. miesto zo 180 štátov, ktoré index organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) monitoruje.
„Politici na novinárov kreslili terče, čo prispelo k ich ohrozovaniu v internetovom priestore, a to zvlášť v období okolo parlamentných volieb,“ uviedol Pavol Szalai, vedúci oddelenia RSF pre EÚ a Balkán.
Svetový rebríček slobody tlače pritom ešte nestihol zachytiť snahu slovenskej vlády ovládnuť Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) prostredníctvom nového zákona, ktorý môže inštitúciu premeniť na nástroj vládnej propagandy.
Slovensko sa navyše podľa Szalaia stalo „svetovým laboratóriom deepfake s cieľom ovplyvniť demokratické voľby“. Falošná nahrávka, ktorej obeťou sa stala novinárka Monika Tódová, je jedným z prvých zdokumentovaných prípadov útoku na novinára s cieľom ovplyvniť výsledok demokratických volieb.
Koho zrádzajú maďarskí novinári na Slovensku? (komentár šéfredaktorky) Čítajte V rámci Vyšehradskej štvorky sa prepadla aj Česká republika, ktorá sa zo 14. miesta dostala na 17. miesto, ale polepšilo si Poľsko, ktoré sa z 57. miesta dostalo na 47. miesto, a tiež Maďarsko, ktoré je teraz na 67. mieste - polepšilo si o päť priečok.
V článku sa dočítate:
- prečo Slovensko v rebríčku kleslo,
- že Kremeľ ovplyvňuje médiá v zahraničí,
- ako politici ovplyvňujú médiá.
Prebiehajúca orbanizácia
Výročná správa organizácie ďalej upozorňuje na to, že aj napriek prijatiu zákona o slobode médií Európskou úniou a skutočnosti, že škandinávske štáty v rebríčku aj naďalej vedú, sa európski politici snažia obmedziť priestor pre nezávislú žurnalistiku.
V popredí tohto nebezpečného trendu sú podľa RSF maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico.
V prípade Slovenska došlo k poklesu vo všetkých piatich ukazovateľoch slobody tlače: politickom, právnom, hospodárskom, spoločenskom a bezpečnostnom.
Dôvodom sú v prevažnej miere kroky Ficovej vlády, ktorá znížila plánované financovanie verejnoprávneho média zo štátneho rozpočtu o 30 percent a obmedzila prístup niektorých súkromných médií k informáciám. „Namiesto odpovedania na ich otázky o témach verejného záujmu vládni predstavitelia na kritických novinárov útočia,“ vysvetlil Szalai.
Problémom je aj snaha zmocniť sa verejnoprávnych médií. „To, že by verejnoprávne médium šírilo dezinformácie, naznačuje aj nedávne vyjadrenie predstaviteľa ministerstva kultúry [Lukáša Machalu], že by v ňom mal odznieť aj názor o plochosti Zeme,“ povedal Szalai. A hoci sa časť slovenskej spoločnosti v posledných mesiacoch niekoľkokrát mobilizovala v prospech slobody tlače, ako celok zostala veľmi polarizovaná a s nízkou dôverou v médiá, myslí si Szalai.
Aj v Gruzínsku idú obmedziť mimovládky. Zákon je miernejší ako ten Ficov, vraví expert Čítajte Obavy podľa Szalaia spôsobuje aj hrozba prevzatia najväčšieho denníka finančnou skupinou Penta a svojvoľné odobratie štátnej reklamy kritickým súkromným médiám.
Slovensko v rebríčku pokleslo aj pre rastúce internetové šikanovanie novinárov či vzďaľujúcu sa perspektívu spravodlivosti v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018. „Marian Kočner obvinený z jej objednávky bol po druhý raz oslobodený,“ uviedol Szalai s tým, že efektívnosť stíhania vraždy ohrozilo zrušenie špeciálnej prokuratúry.
„Na bezpečnosť novinárov však kladne pôsobila platforma Bezpečná žurnalistika, ktorú prevádzkuje Investigatívne centrum Jána Kuciaka,“ dodal Szalai.
Rebríček slobody tlače za rok 2023. (zdroj: RSF)Toxický vplyv Kremľa
Situácia sa podľa výročnej správy RSF zhoršila najmä vo východnej Európe a v strednej Ázii, kde médiá často slúžia ako šíriteľ dezinformácií spájaných s Ruskom. Týka sa to napríklad Bieloruska, ktoré kleslo zo 157. miesta na 167. miesto, alebo Gruzínska, ktoré sa prepadlo až o 26 priečok na 103. miesto.
Rebríček slobody tlače
- 1. Nórsko
- 2. Dánsko
- 3. Švédsko
____
- 17. Česko
- 29. Slovensko
- 32. Rakúsko
- 47. Poľsko
- 61. Ukrajina
- 67. Maďarsko
____
- 178. Afganistan
- 179. Sýria
- 180. Eritrea
Rusko sa v rebríčku pohlo len o dve priečky a skončilo na 162. mieste. Výraznejší skok dopredu zaznamenala Ukrajina, ktorá sa posunula o osemnásť priečok zo 79. miesta na 61. miesto. Dôvodom je podľa RSF to, že na Ukrajine minulý rok zahynulo menej novinárov a napriek okupácii časti krajiny Ruskom sa znížil tlak na prácu novinárov na zvyšku ukrajinského územia.
V západnej Európe si síce Veľká Británia polepšila o tri priečky a skončila na 23. mieste, no RSF vyzýva na ostražitosť v súvislosti s pokračujúcim zadržiavaním Juliana Assangea.
Významnejší prepad zaznamenali aj Spojené štáty, ktoré sa posunuli zo 45. miesta na 55. miesto. Situáciu v USA vo všeobecnosti zhoršilo napríklad zavraždenie investigatívneho novinára Jeffa Germana, ktorého v roku 2022 dobodal úradník Robert Telles preto, lebo ho German vyšetroval, a vražda spravodajského novinára Dylana Lyonsa, ktorého postrelili počas jeho práce v roku 2023.
Únos mediálneho ekosystému
Mnohé vlády tiež zintenzívnili kontrolu na sociálnymi sieťami a internetom. Vo Vietname aj v Číne sú systematicky väznení novinári, ktorí zverejňujú vlastné názory. Čína síce zadržiava najväčší počet novinárov na svete, ale zároveň vykonáva prísnu kontrolu médií, zavádza cenzúru a reguluje internetový obsah. Obe krajiny sú v poslednej desiatke rebríčka.
Iné politické skupiny vo svete zase podnecujú nenávisť a nedôveru k novinárom tým, že ich urážajú, diskreditujú a vyhrážajú sa im. Novinárov ohrozuje aj prevzatie mediálneho ekosystému, či už ide o štátne médiá, ktoré sa dostávajú pod štátnu kontrolu, alebo o akvizície súkromných médií, ktoré získavajú podnikatelia spriaznení s vládami.
Podvody s AI ohrozujú voľby na celom svete. Rok 2024 je pre demokracie kľúčový Čítajte Týka sa to napríklad Talianska (prepad zo 41. miesta na 46. miesto), kde sa člen vlády Giorgie Meloniovej snaží získať druhú najväčšiu tlačovú agentúru AGI. V Argentíne, ktorá zaznamenala pokles o 26 priečok až na 66. miesto, zase situáciu zhoršil prezident Javier Milei, ktorý zatvoril najväčšiu tlačovú agentúru v štáte.
V až 138 zo 180 krajín je veľkým problémom tiež to, že dezinformácie šíria samotné politické strany a politici, vyplýva z dotazníka, ktorý RSF posielalo respondentom. Index ukázal, že slobodu tlače na celom svete ohrozujú práve tí ľudia, ktorí by ju mali garantovať, teda politici.
