PRAHA, BRATISLAVA. Ukrajinský občan, podnikateľ Arťom Marčevskij sa v Českej republike stal nežiaducou osobou. Český Deník N informoval, že Praha ho zaradila na sankčný zoznam, zmrazila mu majetky a počítala s tým, že mu zruší status dočasného útočiska.
Marčevskij však našiel útočisko na Slovensku, čo denník dal do súvisu s proruskými postojmi vlády Roberta Fica.
Marčevského Praha aj svetové médiá spájajú s ukrajinským proruským oligarchom Viktorom Medvedčukom, ktorý sa už nachádza v Rusku a ktorý podľa BBC sponzoroval proruský propagandistický kanál Voice of Europe (Hlas Európy).
Rozhovor mu dali Kaliňák aj Šimkovičová. Česi vypli web, cez ktorý sa Rusi snažia ovplyvniť eurovoľby Čítajte Webstránka nefungovala iba ako proruské médium, ale aj ako predĺžená ruka na podplácanie politikov z Nemecka, Francúzska, Poľska, píše s odvolaním sa na české zdroje britská BBC.
Arťom Marčevskij, ktorý sa údajne podieľal na riadení webstránky, však na Slovensku dostal štatút dočasného útočiska.
Čo zatiaľ vieme o Marčevského prípade? Prinášame odpovede na základné otázky.
1. Kto je Arťom Marčevskij a prečo je problematický?
Keď svetové médiá koncom marca priniesli informácie o rozbití ruskej propagandistickej siete v Českej republike, jedným z mien, ktoré rezonovali, bolo aj Arťom Pavlovič Marčevskij.
České spravodajské služby vtedy odhalili sieť okolo webstránky Voice of Europe. Stránka je dodnes funkčná a dodnes sa na nej dá nájsť aj rozhovor, ktorý jej poskytol podpredseda Smeru Ľuboš Blaha.
„Peniaze z Moskvy sa používali na platenie politickým aktérom, ktorí šíria ruskú propagandu,“ cituje BBC českú spravodajskú službu BIS, podľa ktorej bolo cieľom siete vykonávať činnosť na podkopanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Na vyšetrovaní pracovali aj poľské orgány.
BBC sa odvoláva aj na belgického premiéra Alexandra de Crooa, ktorý tvrdil, že na výplatnej listine ruskej siete boli aj europoslanci.
Kým Medvedčuk bol podľa českých úradov na čele siete, Marčevského podozrievajú, že riadil jej denný chod. Tak sa Marčevskij spolu s Medvedčukom dostali na sankčné zoznamy.
Marčevskij je na sankčnom zozname českého ministerstva zahraničných vecí vedený ako štátny príslušník Ukrajiny aj Izraela.
2. Ako sa dostal na Slovensko?
Arťom Marčevskij sa podľa českého Deníka N po odhalení siete presunul na Slovensko. Status dočasného útočiska získal v Českej republike krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, no Ukrajinu neopustil pre vojnu, ale pre to, že ho tam vyšetrovali pre podozrenia zo spolupráce s Ruskom, píšu noviny.
„České úrady počítali s tým, že Marčevskému dočasnú ochranu odoberú a on tak príde o povolenie na pobyt. To sa však mohlo stať až 60 dní po tom, ako zaradenie na sankčný zoznam nadobudne právoplatnosť," uvádza denník.
Za takých okolností by Marčevskij prišiel aj o povolenie na pobyt v celej EÚ. To sa nestalo, keďže slovenské ministerstvo vnútra Marčevskému udelilo dočasné útočisko.
Status dočasného útočiska je určený občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou a Slovensko ho vydáva veľmi rýchlo.
„V prípade dočasného útočiska právna úprava umožňuje, že ak osoba formálne spĺňajúca podmienky oň požiada, v priebehu pár minút je jej dočasné útočisko udelené,“ upozorňuje pre denník SME Zuzana Števulová, poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko.
„Nie je tam priestor na dôkladné preverovanie ako pri bežnom konaní o azyle. To trvá týždne až mesiace a v ňom sa vopred dôkladne preverí osoba žiadateľa,“ dodáva.
„Ministerstvo vnútra SR sa v súčinnosti so Slovenskou informačnou službou predmetným prípadom zaoberá už dlhšie obdobie, vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania," reagovalo ministerstvo vnútra.
Nespresnilo, kedy Marčevskému status udelilo, či malo možnosť ho neudeliť, alebo či už v jeho prípade začalo konanie o zrušení útočiska.
3. Prečo vôbec môže byť na Slovensku?
Marčevskij pri návrate na Slovensko využil status, ktorý získal v Česku v roku 2022.
Zákon pritom policajtom umožňuje žiadateľa o dočasné útočisko prelustrovať.
Policajtom malo byť zo Schengenského informačného systému alebo z databázy Interpolu jasné, že majú pred sebou človeka s bezpečnostným rizikom, povedal denníku SME človek oboznámený s procesmi.
Podobne problém vníma aj exminister vnútra Roman Mikulec. „Za normálnych okolností krajiny spolupracujú. Je to prinajmenšom neštandardné, neviem si predstaviť, že by sa Česká republika o tieto informácie nepodelila,“ hovorí pre SME.
Proces udeľovania dočasného útočiska upravuje zákon č. 480/2002 o azyle vo svojej piatej časti. „Ministerstvo (vnútra) zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie,“ uvádza sa v zákone.
Zákon zároveň dáva štátu možnosť zrušiť status, ak sa jeho držiteľ dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky alebo je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, prípadne ak odídenca možno odôvodnene považovať za osobu ohrozujúcu bezpečnosť Slovenskej republiky.
Ďalšou normou je Smernica Rady Európskej únie číslo 2001/55/ES, ktorá definuje okolnosti, za akých môžu členské štáty EÚ vylúčiť osobu z poskytnutia dočasnej ochrany.
Stačí pritom, ak „existujú vážne dôvody domnievať sa“, že žiadateľ spáchal zločin proti mieru, vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo spáchal závažný trestný čin, prípadne existujú opodstatnené dôvody na to, aby bol žiadateľ považovaný za osobu ohrozujúcu bezpečnosť hostiteľského členského štátu alebo predstavujúcu nebezpečenstvo pre spoločnosť hostiteľského štátu ako osoba právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný trestný čin.
„Proces registrácie do dočasného útočiska vrátane opätovného preverovania v informačných systémoch trvá spravidla 30 minút. V prípade, keď niektoré z údajov žiadateľa chýbajú alebo sú nedostatočné, je žiadosť posudzovaná migračným úradom, ktorý má na rozhodnutie zákonnú lehotu 30 dní,“ reagovalo ministerstvo vnútra na doplňujúce otázky o procese udeľovania dočasného útočiska.
Ak bol Marčevskij problémovou osobou, mohol tak o ňom rozhodovať Migračný úrad, ktorý by ho už lustroval podrobnejšie. Ak sa ešte nachádza na Slovensku, je tu legálne, pokiaľ ho štát administratívne nevyhostí.
„Ak boli polícii známe dôvody, pre ktoré by táto osoba predstavovala ohrozovanie bezpečnosti štátu, mala pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení,“ tvrdí zdroj denníka SME.
4. Aké možnosti v tejto situácii Slovensko má?
Odídenec sa môže statusu dočasného útočiska vzdať dobrovoľne, prípadne mu môže zaniknúť, napríklad ak požiada o azyl. Tu by však Marčevského čakali podrobnejšie previerky.
Slovensko mu môže status dočasného útočiska zrušiť, ak je pre Slovensko nebezpečný, bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin alebo ak ho odídenec získal na základe nepravdivých údajov.
„Ak má pán Marčevskij aj izraelské štátne občianstvo, po zrušení dočasného útočiska by malo nasledovať konanie o vyhostení do Izraela, čomu by nemalo nič brániť. Na účely zabezpečenia vyhostenia by polícia mohla rozhodnúť o jeho zaistení, aby sa zabránilo prípadnému úteku,“ dodáva Števulová.
5. Konajú slovenské orgány?
V tejto chvíli vieme povedať len to, že o situácii vedia, vyplýva to aj z reakcie ministerstva vnútra.
„Informácie o činnosti ukrajinského občana Arťoma Marčevského by ministerstvo vnútra malo bezodkladne použiť teraz, pretože zákon o azyle umožňuje zrušiť dočasné útočisko osobe, ktorá ohrozuje bezpečnosť Slovenska," reaguje Števulová.
Ministerstvo má podľa nej možnosť Marčevského zaistiť, aby mu zabránilo v úteku a ďalšej činnosti, alebo ho vyhostiť.
6. Stalo sa to úmyselne?
Hoci oslovení odborníci považujú postup ministerstva za prinajmenšom neštandardný alebo chybný, zatiaľ neexistuje dôkaz, že by ministerstvo konalo s vedomím, že kryje ruského propagandistu.
Mikulec tvrdí, že Marčevskij štatút dočasného útočiska dostať nemal. Očakával by vysvetlenie od ministerstva vnútra a Slovenskej informačnej služby.
„Neviem si predstaviť, že by Česká republika Slovensko neinformovala,“ tvrdí.
