Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Po diagnóze rakoviny prsníka v treťom štádiu čelila Honeyhline Heidemannová v roku 2017 pochmúrnej realite: jej schopnosť porodiť ďalšie dieťa je pre túto chorobu výrazne obmedzená.
Američanka z Virgínie však vedela, že aj napriek niekoľkým kolám chemoterapie má stále šancu. Ona a jej vtedajší manžel mali stále dve embryá zmrazené.
„Ich hodnota sa podľa mňa nedá vyčísliť, pretože bez týchto embryí by som nemala už žiadne ďalšie biologické deti,“ povedala počas súdnej výpovede.
Teraz v roku 2024, keď sa pár rozviedol, je predmetom súdneho sporu otázka, či by Heidemannovej malo byť povolené tieto embryá použiť.
V článku sa dočítate:
- aké je pozadie súdneho sporu,
- že proces sa odohráva počas dôležitej diskusie v USA,
- prečo prípad Heidemannovcov vyvolal verejné pobúrenie.
Uprostred diskusie
Heidemannová a jej bývalý manžel Jason sa tento mesiac stretli na súde kvôli dvom embryám, ktoré zmrazili počas umelého oplodnenia (IVF) v roku 2015, teda procesu, pri ktorom je vajíčko človeka oplodnené spermiou mimo maternice.
Sudkyňa Dontaè L. Bugg z okresného súdu vo Fairfaxe má zvážiť, čo by sa malo stať s embryami manželov Heidemannovcov po tom, ako Heidemannová podala proti svojmu bývalému manželovi žalobu o vyrovnanie podielového spoluvlastníctva – právne kroky, ktoré podniká jeden vlastník nehnuteľnosti v rozpore s iným. Podľa súdnych záznamov sú záverečné reči v tomto prípade naplánované na 9. mája.
Jason Zellman, právny zástupca Heidemannovej, argumentoval, že embryá by sa mali považovať za majetok vzhľadom na dohodu z roku 2018, ktorú Heidemannovci podpísali a v ktorej sú embryá ako takýto majetok uvedené. V dohode podpísanej počas rozvodu sa uvádza, že Heidemanovci budú embryá skladovať, kým sa nerozhodne, čo s nimi urobia – buď na základe súdneho rozhodnutia, alebo písomnej dohody medzi nimi.
Honeyhline Heidemannová na súde vypovedala, že chce, aby jej boli pridelené obe embryá, ale súhlasila by aj s tým, aby súd prisúdil každému z bývalých manželov jedno.
„Naozaj ma nezaujíma moje poistenie alebo niečo podobné,“ povedala s odkazom na ďalšiu časť rozvodovej dohody medzi manželmi. „Záleží mi však na mojich embryách.“
V 28 rokoch mi povedali, že mám málo vajíčok. S priateľom sme si preto zamrazili spoločné embryá Čítajte Súdny spor manželov Heidemanovcov sa odohráva uprostred právnej a ideologickej diskusie o budúcnosti IVF a o tom, či by sa plody mali považovať za ľudí. Podľa správy Pregnancy Justice o personalizácii plodu najmenej päť štátov definovalo vo svojich právnych kódexoch plody ako „osoby“, „jednotlivcov“ alebo „ľudské bytosti“.
Vo februári Najvyšší súd v Alabame rozhodol, že zmrazené embryá sú ľudia, a uviedol, že tí, ktorí ich zničia, môžu byť trestne zodpovední. Od tohto rozhodnutia v Alabame viaceré kliniky pre liečbu neplodnosti v štáte IVF zastavili.
Jason a Honeyhline Heidemannovci odmietli poskytnúť rozhovor až do skončenia súdneho procesu. Na súde však Heidemann tvrdil, že embryá by mali zostať uskladnené, pokiaľ sa s bývalou manželkou nedohodnú, čo s nimi urobia.
Pre Heidemannovú predstavujú tieto dve embryá po boji s rakovinou jedinú šancu na ďalšie biologické dieťa, vypovedala na súde.
Neetický predaj embryí
V roku 2016 sa manželom Heidemannovcom už prostredníctvom IVF narodila dcéra. Dali si vtedy zmraziť ďalšie dve embryá. Od ich rozvodu v roku 2018 Heidemannová, ktorá pracuje pre spoločnosť Microsoft, uviedla, že sa jej prostredníctvom darcovských embryí narodili ďalšie dve deti, a to v roku 2021 a v marci tohto roku.
Heidemann tvrdil, že by pre neho bolo veľkou záťažou mať ďalšie deti s bývalou manželkou. Heidemannová však uviedla, že bude súhlasiť s tým, aby sa jej bývalý manžel na výchove nových detí nepodieľal.
Heidemann, hlavný opatrovník ich dcéry, na lavici svedkov opísal incidenty, počas ktorých podľa neho jeho bývalá manželka robila zlé rodičovské rozhodnutia. Uviedol, že v dvoch prípadoch nechala batoľa v zaparkovanom aute.
Bývalý manžel, ktorý je právnym poradcom pre americkú komisiu pre medzinárodný obchod, opísal aj incident z roku 2017, pri ktorom sa podľa neho jeho vtedajšia manželka oháňala nožom, keď chcel vziať ich dieťa na návštevu k starej mame z otcovej strany.
Dieťa má vďaka darovanému embryu. Cesta k nemu trvala roky a viedla tromi štátmi Čítajte Prípad Heidemannovcov už vyvolal verejné pobúrenie, keď sa sudca Richard E. Gardiner odvolal na zákon z obdobia otroctva, aby zamietol tvrdenie Heidemanna, že na embryá sa nevzťahuje štátny zákon o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. V stanovisku Gardiner citoval štátny zákon z 19. storočia, podľa ktorého sa zotročené osoby môžu považovať za „tovar alebo hnuteľné veci“, oddelené od pôdy, na ktorej pracovali, a nie za jej súčasť.
„Do roku 1849 bolo možné otrokov rozdeliť v naturáliách alebo boli predmetom predaja, keďže boli považovaní za osobný majetok, ktorý nebol pripojený k pôde,“ napísal Gardiner.
Heidemannova právnička Carrie Pattersonová tvrdila, že sudca by mal odmietnuť myšlienku, že embryá sú majetkom, ktorý možno vysporiadať na základe podielového spoluvlastníctva.
Podľa nej embryá nemožno ani predať. Hoci sa vo virgínskom zákone uvádza, že súd môže „nariadiť predaj“ majetku, ktorý nemožno rozdeliť, Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu považuje predaj embryí za neetický.
