Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Po viac ako šiestich mesiacoch vojny v Pásme Gazy a s klesajúcimi nádejami na dohodu o prímerí sú tamojší Palestínčania čoraz kritickejší k Hamasu. Niektorí z obyvateľov teroristickú skupinu obviňujú z mesiacov trvajúceho konfliktu, ktorý zničil ich územie aj ich životy.
Vojna vyhnala z domovov väčšinu obyvateľov enklávy, zničila jej infraštruktúru, zabila desaťtisíce ľudí a spôsobila, že Gaza sa ocitla na pokraji hladomoru. Izraelská armáda vedie kampaň s cieľom zlikvidovať Hamas po tom, ako skupina 7. októbra zaútočila na Izrael, pričom zabila približne 1200 ľudí a viac ako 250 uniesla.
A hoci väčšina Palestínčanov žijúcich v enkláve podľa prieskumu uskutočneného v marci obviňuje zo svojho utrpenia Izrael, zdá sa, že svoj hnev obracia aj proti militantom, ktorí v Gaze vládnu už 17 rokov. V rozhovoroch s viac ako desiatkou obyvateľov Palestínčania uviedli, že útoky Hamasu na Izrael ich pohoršujú a chcú čo najskôr vidieť mier aj pre ich únavu z vojny a snahu naplniť základné potreby.
Ak chcel Hamas začať vojnu, „mal najprv zabezpečiť ľudí - zabezpečiť im útočisko, a nie ich uvrhnúť do utrpenia, ktoré nikto neunesie“, povedala 33-ročná Salma El-Qadomi, novinárka na voľnej nohe, ktorá bola od začiatku konfliktu už 11-krát vysídlená.
Palestínčania chcú lídrov, „ktorí nezatiahnu ľudí do takejto vojny“, povedala. „Takmer všetci okolo mňa majú rovnaké myšlienky. Chceme, aby sa tento vodopád krvi zastavil. Sedemnásť rokov ničenia a vojen už stačilo.“
V článku sa dočítate:
- o histórii Hamasu,
- čo ukazujú prieskumy verejnej mienky Palestínčanov,
- prečo Palestínčania kritizujú Hamas,
- ako je možné interpretovať výsledky prieskumov.
Prekvapujúci útok
Hamas, islamistické politické a vojenské hnutie bolo založené v roku 1987 počas prvého palestínskeho povstania. Zorganizovalo niekoľko najsmrteľnejších útokov na izraelských civilistov a neskôr zvíťazilo v palestínskych parlamentných voľbách, v ktorých v roku 2006 porazilo sekulárnu stranu Fatah, ktorá vedie Palestínsku samosprávu na Západnom brehu Jordánu.
Súperiace strany sa dostali do boja o moc a v roku 2007 zviedli krátku, ale krvavú bitku v Pásme Gazy. Hamas potom dlhé roky viedol sporadické vojny s Izraelom, ale vládol aj počas pokojných období.
Skupina využívala pašerácke tunely pod hranicou s Egyptom na riadenie hospodárstva obliehaného územia a potláčala zločinecké gangy, ktoré sa priživovali na miestnych obyvateľoch. V poslednom čase sa však situácia Hamasu zmenila. Obchod cez tunely sa po uzavretí siete Egyptom prerušil a izolácia skupiny sa prehĺbila, keď niektoré arabské štáty začali normalizovať vzťahy s Izraelom.
Napriek tomu si mnohí pozorovatelia vrátane izraelských predstaviteľov boli istí, že Hamas chce zostať pri moci a nemá veľký záujem o konflikt väčších rozmerov. Októbrový útok mnohých Palestínčanov, ale aj väčšinu sveta, prekvapil.
Hamas uviedol, že útok podnikol sčasti preto, aby sa pomstil za to, že Izrael podľa neho „znesvätil“ areál mešity al-Aksá v Jeruzaleme, tretie najsvätejšie miesto islamu, ktoré Židia, ktorí ho tiež považujú za posvätné, poznajú ako Chrámovú horu.
Podľa Palestínskeho centra pre výskum politiky a prieskumov so sídlom v palestínskom Ramalláhu, ktoré koncom novembra a začiatkom decembra uskutočnilo prieskum verejnej mienky, spočiatku útok, ktorý vyvolal hrôzu v obciach na juhu Izraela, zvýšil podporu skupiny v Pásme Gazy aj na Západnom brehu.
Dokonca aj nedávno, v prieskume, ktorý sa uskutočnil počas piatich marcových dní, väčšina respondentov na oboch miestach uviedla, že rozhodnutie Hamasu uskutočniť útok bolo „správne“.
Výskumníci centra však uviedli, že „zo zistení jasne vyplýva, že podpora ofenzívy neznamená podporu Hamasu“. Výsledky naopak ukazujú, že tri štvrtiny Palestínčanov sa domnievajú, že útok opätovne zameral pozornosť sveta na konflikt po tom, ako sa „roky zanedbávalo“ jeho riešenie.
Nech to stojí čokoľvek
Zdá sa, že hnev, ktorý teraz v enkláve narastá, sa sústreďuje na zablokované rokovania o prímerí, pričom Hamas trvá na trvalom prímerí a úplnom stiahnutí Izraela z Pásma Gazy predtým, ako vydá akýchkoľvek rukojemníkov.
„Takto už nemôžeme ďalej žiť,“ povedala 29-ročná vysídlená právnička a matka troch detí, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity zo strachu z odvety Hamasu. Niekoľko hodín pred rozhovorom povedala, že izraelské drony strieľali na ňu a jej deti na ulici v centre Pásma Gazy.
„Musíme mať možnosť oplakávať to, čo sa nám stalo, pochovať tých, ktorí boli zabití, a hľadať tých, ktorí sa stratili,“ povedala. „Chceme, aby sa vojna akýmkoľvek spôsobom zastavila, nech to stojí čokoľvek.“
Fedaa Zayedová, 35-ročná spisovateľka zo severnej časti Pásma Gazy, povedala, že si myslí, že Hamas sa vyhýba dohode o prímerí, pretože nechce priznať porážku. Zo svojho bytu v meste Gaza utiekla v druhý deň vojny a teraz sa zdržiava v Rafahu na hraniciach s Egyptom.
„V skutočnosti sme na úplnom ústupe, domáci front je zničený,“ povedala Zayedová. „My ako ľud chceme prímerie, stiahnutie izraelskej armády. Chceme sa vrátiť do svojich domovov, aj keď sú z nich ruiny.“
Hamas tvrdí, že chápe frustráciu tých, ktorí trpia. „Tieto sťažnosti však neodrážajú politickú situáciu,“ povedal Basem Naim, vysoký predstaviteľ Hamasu.
Uviedol, že namiesto toho počúvajú tisíce hlasov, ktoré zdôrazňujú, že napriek obetiam odmietajú upustiť od veľkých cieľov, ktoré zahŕňajú ukončenie okupácie, oslobodenie Jeruzalema a vytvorenie palestínskeho štátu.
Naim a ďalší vysokí politickí predstavitelia vrátane šéfa Hamasu Ismáíla Haníju sa nachádzajú mimo Pásma Gazy. Predpokladá sa, že vnútri enklávy sa vodca Hamasu Jahjá Sinwár, zjavný strojca útoku zo 7. októbra, ukrýva v tuneli, aby unikol izraelským úderom.
Zastavenie paľby
Hamas nikdy netoleroval disent a zatýkal, väznil a bil aktivistov, ktorí sa vyslovili proti jeho vláde. Vláda v Pásme Gazy vždy bola „plná korupcie, rodinkárstva a zaujatosti v prospech hnutia“, povedal 35-ročný Mohamed, grafický dizajnér z Rafahu. Hovoril pod podmienkou, že bude použité iba jeho prvé meno zo strachu z odvety Hamasu.
Štyridsaťšesťročný Ayman z Rafahu povedal, že v roku 2006 volil Hamas, pretože si myslel, že Palestínska samospráva je skorumpovaná. Avšak to, čo nasledovalo potom, „bolo množstvo vojen, ničenie domovov, mučeníctvo tisícov ľudí, ťažkosti v živote a obliehanie“. Hovoril tiež pod podmienkou, že bude použité iba jeho krstné meno.
Začiatkom tohto roka vypukli v najmenej dvoch mestách v Gaze demonštrácie, ktoré vyzývali na zastavenie paľby. Na videu z januárového protestu dav prevažne mužov a chlapcov pochoduje ulicou v meste Chán Júnis, drží protivojnové nápisy a skanduje: „Ľudia chcú ukončiť vojnu!“
Analytici tvrdia, že zaznamenali aj nárast počtu príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré kritizujú Hamas.
„Hamas... Nehnevaj sa na nás. Snaž sa nás správne pochopiť,“ napísal 20. apríla na facebooku Rami Haroon, 45-ročný zubár a otec piatich detí.
„Už dlho nás dusíš,“ napísal Haroon, ktorý uviedol, že nie je spojený so žiadnou politickou stranou. „Tvoja loď sa potopí a ty nás utopíš spolu s ňou.“
V kamennej dobe
A hoci sa v Palestínčanoch rodí odpor, mnohí z nich majú pocit, že je hanebné ísť proti Hamasu práve počas tohto izraelského útoku, povedal Mchajmar Abusada, docent politológie na univerzite al-Azhar v Gaze, ktorý teraz pôsobí v Káhire. „Nechcú byť totiž považovaní za kolaborantov s okupantmi, ak teraz protestujú proti Hamasu.“
V marcovom prieskume politického centra tesná väčšina respondentov v Gaze uviedla, že by po vojne uprednostnila kontrolu nad enklávou skôr Hamasom než Palestínskou samosprávou. Ďalšie možnosti zahŕňali OSN, izraelskú armádu alebo jednu, či viac arabských krajín.
„Vzhľadom na rozsah utrpenia v Pásme Gazy sa zdá, že ide o najviac kontraintuitívne zistenie (kontraintuitívne reakcie nezodpovedajú intuitívnym očakávaniam o tom, ako by mala reagovať obeť násilia - reakcie obetí sa môžu na prvý pohľad javiť ako nesprávne, nezmyselné, nelogické, ale v skutočnosti ide o normálne reakcie v nenormálnych okolnostiach, v ktorých sa obete ocitli, pozn. red.) z celého prieskumu,“ napísali výskumníci. Výsledky boli zároveň v súlade s nárastom percenta Palestínčanov v enkláve, ktorí si myslia, že Hamas vyhrá vojnu a zostane pri moci.
„Je veľa spôsobov, ako tomu rozumieť,“ povedal o tomto zistení minulý týždeň v rozhovore palestínsky politický analytik Chalíl Sajegh, ktorý pôsobí vo Washingtone. „Jedným z nich tiež je, že ľudia pochopili a videli, že Hamas zostáva, a preto sa boja vyjadriť svoj názor.“
Podľa Abusada ľuďom „záleží na Palestíne a na odpore, slobode a nezávislosti, ale v prvom rade chcú žiť ako ľudia - túžia jesť a túžia spať“.
„Preto je kritika teraz oveľa hlasnejšia a oveľa viac verejná,“ povedal. „Izrael nás naozaj poslal do kamennej doby.“
K tejto správe prispela aj Sarah Dadouch.
