Celý život zasvätil lietajúcim poštárom

Eduard Babjak z Humenného mal k zvieratám blízko odmalička. Jeho otec František bol členom organizácie chovateľov poštových holubov. Syn s nimi prežil detstvo, no rozhodoval sa medzi holubmi a futbalom. Kopačky zavesil na klinec až v roku 1991, po otcovej smrti. Vtáky mu definitívne prirástli k srdcu.

"Na začiatku som mal len zopár skúseností od otca. Nepovažoval som ich za dostačujúce. Preto som začal študovať odbornú literatúru a nadväzovať kontakty s ľuďmi, ktorí sa chovu venovali." Na prvé úspechy s vlastnými holubmi čakal len dva roky. Dostal sa do absolútnej špičky na východnom Slovensku.

Babjakove holuby víťazili na krátkych tratiach (100 až 400 kilometrov), na stredných (300 až 600 kilometrov) aj dlhých tratiach (nad 600 kilometrov). To neušlo pozornosti skúsených chovateľov na Zemplíne. Eduarda si zvolili za predsedu oblastného združenia v Michalovciach.

A tak Babjak radšej ako len o svojich úspechoch rozpráva o úspechoch združenia. Bolo založené v 60. rokoch, má viac ako sto chovateľov a vyše tritisíc holubov. "Starať sa o také množstvo nie je jednoduché. Popri kŕmení treba s nimi denne trénovať. Aspoň šesť hodín. Príkladná starostlivosť sa však vypláca," hovorí predseda.

Zemplínske holuby súťažia aj v zahraničí, nedávno bojovali o popredné umiestnenia v Bruseli a v Kolíne nad Rýnom. Odkiaľ sa vrátili do Humenného po dvanástich hodinách priemernou rýchlosťou sto kilometrov za hodinu.

"Métou, ktorú chcú chovatelia dosiahnuť, je výkon holubice Ladislava Gajdoša z Vranova nad Topľou, ktorá ako prvá na Slovensku prekonala strastiplnú cestu z Atén pri otvorení letných olympijských hier," hovorí Babjak o cieľoch zemplínskych holubárov.

Svoje holubie kráľovstvo má v záhrade rodinného domu v Humennom. Momentálne má 180 operených krásavcov. Keď majiteľ niektorého z nich zavolá, ten pricupitá k nemu a po pohladení sa spokojne vráti späť.