Vypínajú mobilné telefóny, stúpavý prúd majú "v zadku", keď je najhoršie, namieria si to do poľa. Piloti vetroňov.
Potichu kĺžu vzduchom, hodiny lietajú s orlami. Keď majú dobrý stúpavý prúd, strávia vo vzduchu aj celý deň, preletia stovky kilometrov. Kokpit je úzky, ale majú v ňom všetko. Aj toaletné vrecko, ktoré po použití vyhodia von z maličkého okienka v kryte kokpitu. Modernejšie vetrone majú palubnú kanalizáciu.
"Nezvykneme si brať veľkú zásobu jedla. Skôr veľa pitia. Dehydratácia by bola nebezpečná, strácali by sme koncentráciu," hovorí slovenský reprezentant Tibor Noga (33), ktorý včera lietal na majstrovstvách Európy v Janíkovciach neďaleko Nitry.
Na európske pomery máme aj špičkových pilotov, no veľa ľudí lieta vo vetroňoch aj rekreačne, len pre radosť. Fascinuje ich tiché šušťanie vzduchu, ktorý obteká hladký vetroň letiaci aj 200-kilometrovou rýchlosťou.
Pri kopcoch, ako je Veľká Fatra, dokážu vystúpiť aj do osemkilometrovej výšky. Keď bola kalamita v Tatrách, vyleteli si ju pozrieť zhora. Pri každom lete si idú pozrieť z výšky svoj dom.
Na Slovensku sa dá lietať na vetroňoch asi z dvadsiatich veľkých aj maličkých športových letísk. (rf)
