BRATISLAVA. Sobota, 1. máj 2004, je dodnes dňom historicky najväčšieho rozšírenia Európskej únie. Do spoločenstva vtedy vstúpila desiatka štátov, z ktorých tri boli bývalými územiami Sovietskeho zväzu.
Na rozdiel od NATO, kam Slovensko vstupovalo až v "druhej lige" spolu s Bulharskom či Rumunskom, sa do Európskej únie dostalo v jednej vlne spolu so svojimi susedmi Českou republikou, Poľskom a Maďarskom.
Po dvadsiatich rokoch je Slovensko členom schengenského systému aj eurozóny - skupiny dvadsiatich štátov, ktorých oficiálnou menou je Euro.
Podobne ako Severoatlantická aliancia, do ktorej Slovensko vstúpilo 29. marca 2004, aj Európska únia dnes čelí vážnym bezpečnostným hrozbám.
Na otázky denníka SME v súvislosti s 20. výročím vstupu Slovenska do Európskej únie odpovedali:
Mikuláš Dzurinda, bývalý predseda vlády a minister zahraničných vecí SR, dnes riaditeľ Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie,
Pavol Demeš, zahraničnopolitický analytik a bývalý šéf slovenskej diplomacie,
Lívia Vašáková, bývalá podpredsedníčka vlády pre plán obnovy a využívanie eurofondov a generálna riaditeľka plánu obnovy,
Rastislav Káčer, bývalý minister zahraničných vecí SR, predtým veľvyslanec v Budapešti, Prahe a vo Washingtone,
Iveta Radičová, bývalá predsedníčka vlády SR a ministerka práce,
Miroslav Wlachovský, bývalý minister zahraničných vecí, dnes expert organizácie Globsec.
Ak by ste mali vybrať tri najväčšie prínosy slovenského členstva v EÚ, ktoré by to boli?
Mikuláš Dzurinda:
- Úplná politická emancipácia Slovenska. Sme členmi toho istého bloku ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a ostatné krajiny EÚ. Lepší klub v Európe nie je. Navyše - oproti našim susedom z Visegrádskej štvorky sme aj členom eurozóny. Táto emancipácia je dôležitá pre naše sebavedomie - národné, štátne, ale aj individuálne. Zdravé sebavedomie je dôležité pre dosahovanie cieľov. Tak kolektívnych, ako aj individuálnych.
- Zvýšenie životnej úrovne a kvality života výraznej väčšiny obyvateľov Slovenska, ku ktorej prispeli nielen efekty priame (eurofondy), ale aj nepriame (kredibilita spojená s členstvom v EÚ). Vďaka nášmu smerovaniu a následnému vstupu do EÚ sa nám podarilo získať významné investície, tak európske, ako aj zámorské. Vďaka týmto investíciám sa nám podarilo vytvoriť veľa pracovných miest. Vďaka vstupu do EÚ sa nám otvoril svet, čo využívajú plným priehrštím najmä mladí ľudia.
- Európska solidarita, ktorá sa uplatňuje najmä v prípade kríz. Naplno sa prejavila v období pandémie covidu-19. Občania Slovenska sa dostali k vakcínam rýchlo aj preto, že boli obstarávané na komunitárnej úrovni. Teda spoločne. Zmierňovanie dôsledkov pandémie prebieha vďaka spoločne emitovaným európskym dlhopisom. Podobne - spoločne - prebieha aj riešenie problematiky utečencov. Dôležité však je, aby sme nepatrili iba ku konzumentom európskej solidarity, aj aj k jej prispievateľom.
Pavol Demeš
- Stali sme sa súčasťou demokratického sveta, čo nám umožnilo ako mladému štátu slobodný rozvoj a úzku spoluprácu v rámci pol miliardového spoločenstva prosperujúcich štátov, ktoré si ctia ľudské práva a pravidlá.
- Možnosť slobodného pohybu, štúdia a práce v rámci celej európskej rodiny.
- V prípade odklonu našich politických elít od pravidiel a zdieľaných hodnôt nám európske spoločenstvo pomáha dostať sa späť na demokratické koľaje.
Lívia Vašáková
- Politické a inštitucionálne ukotvenie a nastavenie jasných mantinelov v oblasti demokracie, právneho štátu, hodnôt, ale aj životného prostredia či sociálnych štandardov. Sme súčasťou najúspešnejšieho mierového projektu v dejinách Európy s možnosťou spoluvytvárať spoločnú európsku budúcnosť a to za jedným stolom ako rovnoprávny člen s veľkými ekonomikami sveta.
- Ekonomický rast a výrazný investičný stimul vďaka európskym fondom a jednotnému trhu. Jednotný trh EÚ, teda voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí a kapitálu, umožnili zásadný prílev investícií, ktoré zrýchlili reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky smerom k vyššej produktivite, vytvorili pracovné miesta a zároveň daňami prispievajú do štátnej kasy, cez ktorú sa financujú verejné služby ako školstvo či zdravotníctvo. Solidarita bohatších krajín EÚ s chudobnejšími, vďaka ktorej Slovensko dostalo z fondov EÚ desiatky miliárd eur, umožnila zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku cez modernizáciu infraštruktúry či podporu zamestnanosti. Európske finančné prostriedky na Slovensku predstavujú až 30 - 50% všetkých investícii.
- Schengen, euro, Erasmus či roaming výrazne uľahčujú život pri cestovaní, štúdiu alebo práci v EÚ.
Rastislav Káčer
- Politická váha, ktorú nám dáva stolička v únii 27 najvyspelejších krajín sveta. Sme subjektom rozhodovania a nie bezvýznamnou malou krajinou. Sme len 1,15 % rozlohy a 0,7 % ekonomiky Únie a napriek tomu máme zásadný vplyv na politický a ekonomický priestor v sile 450 miliónov ľudí.
- Voľný pohyb ľudí, kapitálu, myšlienok, kultúry, otvorenosť a prístupnosť vzdelania. Ani si neuvedomujeme dostatočne, aké príležitosti dnes mnohí občania Slovenska môžu využívať. Žiadne víza, pracovné povolenia, možnosť študovať kdekoľvek, bývať a podnikať v tomto otvorenom 450 miliónov priestore je obrovská príležitosť.
- Bezpečnosť. Otvorenosť, transparentnosť a vzájomná previazanosť odstránili vnútri hraníc EÚ staré jazvy. Dnes vnútri Únie je už len jediná krajina, ktorá straší revizionizmom a starými ranami. Vnútorný mier a stabilita je tiež hodnota, na ktorú zabúdame a berieme ju ako samozrejmosť.
Iveta Radičová
- Demokratizácia je ochrana rozmanitosti. Príbeh súčasnej Európy je jedinečný v doplnkovom a paralelnom posilňovaní národných identít spolu s rešpektom k duchu a hodnotám Európy. V jednom historickom okamihu došlo k niekoľkým zásadným zmenám: transformácia totalitných režimov, vznik nových nezávislých štátov a rozšírenie a posilnenie nadnárodnej únie.
- Stali sme sa súčasťou prosperujúcej a slobodnej časti sveta, postavenej na hodnotách tolerancie, spravodlivosti, nediskriminácie, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarite.
- Spoločný trh EÚ garantuje voľný pohyb tovaru, služieb, práce a kapitálu a takisto absenciu ciel v rámci EÚ. Niekoľko členských štátov EÚ dokonca zašlo ešte ďalej, ako siaha táto integrácia trhov a integrovalo sa inštitucionálne prostredníctvom sformovania spoločnej menovej únie – eurozóny. Niekoľko externých dohôd s nečlenskými štátmi, ako sú Švajčiarsko, Island a Nórsko, zabezpečuje, že aj uvedené krajiny majú prístup na spoločné trhy s výrazne obmedzenými bariérami.
Miroslav Wlachovský
- Stabilizácia ekonomického a právneho prostredia a tým pádom zvýšená atraktivita Slovenska pre investorov. Slovensko je súčasťpu jednotného trhu EÚ.
- Naša medzinárodná váha ako členského štátu EÚ výrazne stúpla.
- Sloboda pohybu a členstvo v Schengenskom priestore.
Čo je dnes najväčšou hrozbou pre EÚ a slovenskú pozíciu v nej?
V predvečer vstupu Slovenska do EÚ sa na ministerstve zahraničia vztyčovala vlajka EÚ. Na snímke vpravo vtedajší šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan (1939-2022) s veľvyslancom Írska na Slovensku Thomasom Lyonsom. (zdroj: tasr)Mikuláš Dzurinda:
Nepochybne vojna Ruska proti Ukrajine. Jej potenciálne dôsledky - obávam sa - stále ťažko podceňujeme. Pre krajiny EÚ je veľkou hrozbou agresivita Kremľa a slepá ulička, do ktorej politika Kremľa doviedla Rusko. Hľadanie východu z tejto slepej uličky bude nesmierne zložité. Pre samotné Rusko, ale aj západný svet. Ako aj EÚ a Slovensko v nej.
Problémom Slovenska je hlúpa a najmä nezodpovedná pozícia, ktorú voči vojne zaujala vláda Róberta Fica. Politika súčasnej vlády smeruje Slovensko k bezvýznamnosti a stále viac aj k zahranično-politickej izolácii. A k strate kredibility so všetkými jej negatívnymi hmotnými i politickými dôsledkami.
Pavol Demeš
EÚ v súčasnosti čelí mnohým vnútorným a vonkajším výzvam. Za najväčšiu hrozbu dnes považujem ruskú agresiu na Ukrajine a ďalšie kroky neo-imperiálneho Ruska s dopadmi na bezpečnostnú architektúru v Európe a vo svete.
Lívia Vašáková:
Radikalizácia a polarizácia spoločnosti často podporovaná populistickými politikmi, ktorí v zaujme udržania si voličskej základne zavádzajú a nemajú odvahu na správne rozhodnutia.
Rastislav Káčer
Ruský agresívny neoimeprializmus, ktorého cieľom nie je len násilne reintegrovať "svoj” postsovietsky priestor. Putinov fašistický režim sa netají ambíciou rozbiť a oslabiť Európsku úniu a rozložiť Severoatlantickú alianciu. Hybridná vojna, vrátane dezinformačnej kampane, je vcelku úspešná. Jej prvou viditeľnou obeťou je Slovensko, ktoré spolu s Maďarskom úspešne vráža klin do európskej bezpečnosti, šíri kremeľskú propagandu a zastáva proputinovskú politiku.
Strata strategického zdravého rozumu a erózia demokracie v niektorých (zatiaľ dvoch) štátoch, sú nebezpečnejšie, ako všetky ostatné výzvy dokopy (klimatická kríza, migračné hrozby, terorizmus atď.).
Iveta Radičová
Globalizácia predstavuje výzvu s klesajúcou mierou politického rozhodovania politických strán vo vláde bez ohľadu na ideologické sklony; a jej excesy predstavujú dvojaké riziká, tak odporu voči medzinárodnej spolupráci ako aj vzostupu politiky identity až izolacionizmu.
Globalizácia v skutočnosti znížila schopnosť národného štátu prijímať nezávislé zvrchované rozhodnutia, pretože bohaté podnikateľské elity, ktorých moc presahuje národné hranice, čoraz viac ovplyvňujú národné a medzinárodné záležitosti. Tieto faktory predstavujú značné zúženie národného demokratického priestoru, za ktorý žiadne prvky globálnej demokracie neposkytli kompenzáciu.
Túžba po účinnejšej účasti tak čelí novým základným obmedzeniam a „priepasť očakávaní“, pokiaľ ide o schopnosti vlád dosahovať výsledky, sa môže iba rozšíriť. Integračný proces EÚ tento problém ešte viac prehĺbil pre občanov členských štátov EÚ, pretože sa zanedbávali výzvy na prehĺbenie demokratického riadenia hospodárstva. Skutočnosť, že neexistuje alternatívny náhľad do paradigmy len zhoršuje ťažkosti s riešením nabaľujúcich sa toxických efektov pravidelných kríz znásobených vždy aktuálnou novou, súčasnou krízou.
Princípy liberálnej demokracie - sloboda prejavu, sloboda združovania a právo na súkromie - sú narušené alebo dokonca odstránené v dôsledku dvoch rôznych procesov. Prvým je proces reakcie na bezpečnostné hrozby, najmä tie, ktoré sa týkajú vojny, terorizmu a migrácie, s obmedzeniami, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia; druhým je autoritatívne unášanie demokratických princípov bŕzd a protiváh.
Miroslav Wlachovský
Rozklad jednoty a akcieschopnosti EÚ za pomoci vonkajších aj vnútorných aktérov, hybridné hrozby zo strany Ruska.
Kam by mal smerovať ďalší rozvoj EÚ? Je prioritou obranný rozmer, federalizácia alebo ďalšie rozšírenie?
Mikuláš Dzurinda:
Najvyššou prioritou EÚ v najbližšom období malo by byť posilnenie jej bezpečnosti a obranyschopnosti tak, aby v čo najkratšom čase vybudovala dostatočné obranné vojenské odstrašenie. Vnútorná reforma EÚ smerom k pružnejšiemu, efektívnejšiemu rozhodovaniu by tomu výrazne pomohla.
Nie je podstatné, ako budeme tomuto procesu hovoriť: či federalizácia, alebo inak. Podstatné je, aby sme pri ďalšom budovaní EÚ dôsledne rešpektovali a uplatňovali princíp subsidiarity. Tento princíp hovorí úplne jednoznačne v prospech spoločnej európskej obrany, ale zároveň aj v prospech členských štátov v oblasti kultúrnych a etických otázok.
Ak by únijné inštitúcie začali pretláčať európsku “harmonizáciu” v takých oblastiach , ako je “právo” na potrat, eutanáziu, manželstvá homosexuálnych párov, adopciu detí homosexuálnymi pármi a podobné otázky, viedlo by to k výraznému oslabeniu EÚ a výrazným odstredivým tendenciám.
EÚ je kultúrne veľmi rozmanitá, preto uvedené oblasti patria podľa európskych zmlúv do výsostnej kompetencie členských štátov. Tam musia aj zostať.
Pavol Demeš
V čase medzinárodných turbulencií a presadzovania sa autoritárskych hráčov je kľúčové, aby EU udržiavala jednotu a vernosť hodnotám, na ktorých vznikla a mala ambíciu stať sa silnejším geopolitickým hráčom. Akútny je rozmer bezpečnosti a udržanie mieru.
Lívia Vašáková
EÚ musí zostať otvoreným projektom, ktorý garantuje mier a demokraciu, s dôrazom na udržanie vlastnej obranyschopnosti a konkurencieschopnosti.
Rastislav Káčer
Prioritou je bezpečnosť Európy pred ruským fašizmom, udržanie politickej jednoty a budovanie odolnosti voči autokratickým a nedemokratickým trendom. Federalizácia je beh na dlhú trať, ale posilnenie obranných spôsobilostí je nevyhnutnosťou.
Európa musí byť schopná čeliť ruskej hrozbe sama, bez pomoci USA. Ak únia so 450 miliónmi obyvateľov nevie vyprodukovať kapacitu na obranu proti Rusku, ktoré je ekonomicky na úrovni rozvojových krajín a pomôcť obhájiť slobodu a nezávislosť Ukrajiny, tak sme odsúdení na rozklad a zánik.
Ďalšie plnohodnotné rozšírenie vyžaduje reformu fungovania EÚ. Som presvedčený, že v zásadných rozhodnutiach je potrebné odstrániť právo veta jednej krajiny a rozhodovať kvalifikovanou väčšinou (nie jednoduchým hlasovaním). Hlavne v strategických, bezpečnostných veciach. Samozrejme, za zachovania silnej decentralizácie a rozhodovania na regionálnej a štátnej úrovni vo väčšine iných, nestrategických, tém. Prílišná centralizácia a silná byrokracia škodí.
Iveta Radičová
Konsolidované demokracie v Európe dnes čelia kľúčovej otázke: Do akej miery sú imúnne voči hrozbám pre základné princípy liberálnej demokracie vzhľadom na prehlbujúce sa domáce sociálno-ekonomické štiepenia, vzrast politiky identity a ideológie populizmu?
Akýkoľvek deficit je potenciálne dôležitým zdrojom na mobilizáciu sociálnych hnutí zameraných na prehĺbenie účasti, zodpovednosti a transparentnosti v rámci liberálnych demokracií, ako aj na podporu populárnych požiadaviek na reformu v autokratických štátoch.
Demokracia nie je chorá, ale dôvodom na znepokojenie sú rozdiely medzi štátmi, medzi sociálnymi skupinami a medzi očakávaniami verejnosti a hodnotením toho, ako demokracia funguje v praxi. Demokratické zásady zahŕňajú podporu základných hodnôt slobody, príležitosti na účasť na rozhodovaní, rovnosť práv a toleranciu menšín, dodržiavanie ľudských práv a právny štát.
Miroslav Wlachovský
EÚ by mala posilniť svoju konkurencieschopnosť, okamžite reštartovať obranný priemysel a zvýšiť jeho kapacity, bezpečnosť by mala v tejto situácii prioritou. Rozšírenie EÚ je nanajvýš potrebné kvôli posilneniu stability v dnešnom susedstve EÚ, aj ako potvrdenie kredibility a atraktivity EÚ.
Slávnostná schôdza NRSR 30. apríla 2004. Zľava vicepremiér Pál Csáky, minister financií Ivan Mikloš, minister spravodlivosti Daniel Lipšic, minister hospodárstva Pavol Rusko, minister zahraničia Eduard Kukan a minister vnútra Vladimír Palko. (zdroj: tasr)
