BAKU. Arménsko a Azerbajdžan v utorok oznámili, že v rámci snáh o normalizáciu vzťahov začali s úpravou spoločnej štátnej hranice.
Obe krajiny sa celé desaťročia zmietali v územnom konflikte. Poslednou väčšou ozbrojenou konfrontáciou bola v roku 2020 druhá vojna o separatistický Náhorný Karabach, ktorý oficiálne patrí Azerbajdžanu, ale bol obývaný najmä Arménmi a mal s Arménskom úzke väzby.
Vo vojne za 44 dní zvíťazil Azerbajdžan a ďalšiu bleskovú úspešnú ofenzívu vykonal vlani na jeseň. Separatistická republika Arcach následne zanikla.
Arménsko súhlasilo s vrátením štyroch opustených pohraničných obcí Azerbajdžanu Čítajte Arménsky premiér Nikol Pašinjan v marci tohto roka súhlasil s návratom štyroch obcí Azerbajdžanu, ktoré obsadilo Arménsko počas vojny pred troma desaťročiami.
Minulý týždeň obe krajiny potvrdili, že vytýčia hranice podľa toho, ako boli vyznačené v časoch Sovietskeho zväzu.
Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov blízkych arménskych dedín. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odstrihnú od zvyšku Arménska a niektoré obydlia by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.
Podľa AFP je toto územie strategicky dôležité pre Arménsko ako suchozemskú krajinu, keďže tadiaľ vedie dôležitá dopravná tepna do Gruzínska a ruský plynovod a ide aj o vojensky výhodné pozície.
Azerbajdžanské ministerstvo vnútra uviedlo, že odborníci momentálne "spresňujú súradnice na základe geodetického zameriavania terénu". Arménske ministerstvo vnútra zas vylúčilo, že by pri stanovovaní hraníc ustúpilo "akúkoľvek časť zvrchovaného územia Arménska".
V reakcii na oznámenie o vytyčovaní hraníc v utorok opäť vypukli protesty. Demonštranti na viacerých miestach zablokovali cestu vedúcu do Gruzínska.
Pašinjan však tvrdí, že je potrebné vyriešiť hraničné spory, aby medzi krajinami nevznikla ďalšia vojna.
