Nenadávať na Trumpa, nekritizovať Orbána. Ako Poľsko a Maďarsko prišli o verejnoprávne médiá

VARŠAVA, BRATISLAVA. Televíznu reportáž o centre, ktoré má migrantov učiť poľštinu, dopĺňa hororová hudba, zábery mužov preskakujúcich ploty a titulok „primátor Gdansku pozýva imigrantov do svojho mesta“. Len o pár dní neskôr poľská štátna televízia hovorí o „developerskom eldoráde pod patronátom Pawla Adamowicza“ či o jeho „provokáciách“ alebo „tajomstvách“.

V roku 2018, ešte predtým, ako Pawol Adamowicz vyhral voľby ako primátor šiesteho najväčšieho poľského mesta, o ňom štátna televízia TVP spravila 1773 reportáží, niekedy ho spomínali aj päťkrát denne. Adamowicz bol totiž kandidátom opozičnej Občianskej platformy.

„Vedenie na neho nasadilo reportéra, ktorý ho mal sledovať a provokovať, aby u neho vyvolal nejakú impulzívnu a nevhodnú reakciu, ktorú sme potom mohli odvysielať,“ vraví pre SME dnes už bývalý reportér TVP Piotr Owczarski.

V januári 2019, pár týždňov po voľbách, Adamowicza priamo na pódiu počas charitatívneho večera dobodal 27-ročný muž s psychickými problémami. Poľský spevák a satirik Krzysztof Skiba vtedy povedal, že „morálnu zodpovednosť za vraždu Adamowicza má riaditeľ TVP Jacek Kurski“.

Nielen situácia v TVP a Poľskom rádiu, ale aj spôsob, akým sa zmocnil Viktor Orbán verejnoprávnej televízie v Maďarsku ukazujú, ako dokážu politici ohýbať verejnú debatu a zneužiť médiá vo svoj prospech.

Poľským aj maďarským modelom sa teraz oháňa aj šéf SNS Andrej Danko a inšpiráciou od susedov sa netají ani premiér Robert Fico. Prípady zo susedných štátov ukazujú, že ovládnutie verejnoprávnych médií môže pomôcť politikom pri udržaní si podpory aj šírení propagandy, ktorá udržiava strach v spoločnosti. Získať späť dôveru divákov je veľmi ťažké.

Poľsko: O kauzách sme mlčali

Líder najväčšej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski prišiel na jeho svadbu, on s ním zase oslavoval volebnú noc. Jacek Kurski už v roku 2011 hovoril, že túži po poste šéfa poľskej verejnoprávnej televízie TVP. Po piatich rokoch v európskom parlamente sa mu to splnilo – PiS v roku 2015 vyhralo voľby a jedným z prvých krokov bola mediálna reforma – podľa ktorej mohlo vedenie TVP, Poľského rádia aj agentúry PAP vymeniť priamo ministerstvo štátnej pokladnice.

Blízky spolupracovník Jaroslawa Kaczyňského Jacek Kurski sa tak vo februári 2016 stal novým riaditeľom a televízia sa veľmi rýchlo začala meniť.

V tom čase sa do TVP vrátil aj jej dlhoročný pracovník a redaktor Piotr Owczarski. Prvé mesiace ešte tlak na svoju prácu nepociťoval. Po nástupe nového šéfa spravodajského oddelenia sa to však zmenilo.

"Novinárom vraveli, aby upravovali svoje reportáže tak, aby ako prvý vždy vystúpil predstaviteľ PiS, po ňom ďalší politici a na záver musel byť úderný citát od ďalšieho člena PiS. Je to šikovný psychologický trik, pretože si pamätáte najmä to, čo je na začiatku a na konci reportáže,” opisuje Owczarski.

Šéf spravodajstva postupne začal redaktorom a moderátorom z mobilu čítať, čo presne má v spravodajstve zaznieť, správy prinášali viac nenávistných príspevkov a niektorí novinári sa časom prispôsobili a už vedeli, ako vyrobiť správu, ktorá bude do systému zapadať.

“Nepripravovali sme žiadne reportáže o strane PiS a jej politikoch, ktoré by mohli mať negatívny nádych. Ak sa objavila nejaká vládna kauza, mlčali sme o nej,” vraví Owczarski.

Napríklad dva týždne pred prezidentskými voľbami v roku 2020 spravila hlavná spravodajská relácia TVP Wiadomosci 227 reportáží o kandidátoch na prezidenta, pričom 97 sa týkalo súčasného prezidenta z PiS Andrzeja Dudu a 67 Rafala Trzaskowského, starostu Varšavy a vtedajšieho kandidáta opozície. Kým 87 percent reportáží o Trzaskowskom malo negatívny podtón, pri Dudovi bolo naopak 97 percent reportáží vyslovene pozitívnych, tvrdí na základe monitoringu médií poľský web Press.

Redaktori zahraničnej redakcie po nástupe nového vedenia dostali príkaz nepoužívať termíny ako „krajná pravica“ či „populizmus“, tvrdí pre magazín Foreign Policy zahraničnopolitická reportérka Katarzyna Chojnowska, ktorá v TVP pracovala sedem rokov. „Mali sme zákaz kritizovať Donalda Trumpa a Viktora Orbána,“ ktorí boli vnímaní ako spojenci PiS.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Správy zaplnila vládna propaganda. Fico môže hľadať inšpiráciu pri RTVS v Poľsku Čítajte 

Tí, ktorí s nátlakom nesúhlasili alebo boli kritickí, skončili. Len v prvom roku, odkedy sa vláda PiS zmocnila verejnoprávnych médií, bolo vyhodených alebo odišlo z TVP, Poľského rádia a Poľskej tlačovej agentúry 235 novinárov, uvádza poľské Združenie novinárov.

Owczarského napokon jednoducho vyškrtli zo zoznamu spravodajských služieb a prepustili ho – odmietol totiž v jednom z materiálov napísať, že letecké nešťastie v Smolensku (kde v roku 2010 zahynul prezident Lech Kaczyňski s manželkou a viacero významných osobností z poľskej vlády a parlamentu) bolo "najväčšou tragédiou v poľskej histórii”.

Pri RTVS neimprovizujú

Prechádzajúca poľská vláda sa netajila tým, že chce z TVP vybudovať štátnu televíziu. “Apolitickosť verejnoprávnych médií je škodlivým zidealizovaným mýtom, ktorý sťažuje vládnutie,” povedala v roku 2016 poslankyňa za PiS Krystyna Pawlowiczová, podľa ktorej má televízia či rozhlas “slúžiť tomu, kto vládne”. Z verejnoprávnych médií sa tak čoskoro stali štátne médiá a kontrolu nad nimi prevzala mediálna rada, v ktorej boli traja zástupcovia nominovaní PiS a dvaja za opozíciu.

S týmto názorom sa stotožňoval aj vtedajší riaditeľ Jacek Kurski. „Verejnoprávna televízia má povinnosť ukazovať to, čo vláda s demokratickým mandátom ponúka,“ povedal.

Podobnú rétoriku pritom počuť z úst vládnych politikov v Maďarsku aj na Slovensku, vraví Pavol Szalai, vedúci oddelenia pre EÚ a Balkán organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). “Vládni politici tvrdia, že verejnoprávne médiá im patria, pretože vyhrali voľby. Vôľa voličov sa podľa nich musí nejako preniesť aj do ovládania verejnoprávnych médií, pretože tie súkromné stoja proti nim. Je to zvrátená predstava pluralizmu na mediálnom trhu,” hovorí.

Aj slovenský premiér Robert Fico v stredu obhajoval reformu RTVS tým, že nie je objektívna, porušuje ľudské práva a potrebuje nové vedenie. Nové vedenie má tiež priniesť “väčší priestor na prezentáciu toho, čo vláda robí,” povedal.

Politici pritom môžu obsah ovplyvňovať aj prostredníctvom financií - napríklad rozpočet poľskej TVP sa podľa webu ruleoflaw.pl v roku 2020 zvýšil na 2 miliardy zlotých (463 miliónov eur), a v roku 2022, rok pred voľbami, zvýšili rozpočet o ďalších 171 miliónov eur. Peniaze mali kompenzovať výpadky z koncesionárskych poplatkov, opozícia ich však nazvala “volebnými peniazmi”, píše web Euractiv.

RTVS prišla o financie z koncesionárskych poplatkov už minulý rok, vláda Roberta Fica tak má priamy dosah na to, koľko peňazí telerozhlas dostane. Šéf SNS Andrej Danko navyše hovorí o zriadení “nového mediálneho úradu”, ktorý má kontrolovať objektivitu médií.

“Môžeme mať pocit, že slovenskí politici pri RTVS improvizujú, túto stratégiu však už odskúšali vládni politici v Maďarsku aj v Poľsku,” dodáva Szalai.

Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj a ministerka kultúry Martina Šimkovičová. (zdroj: TASR)

Prípad Maďarsko: Rozdeľuj a panuj

Ani silný mráz neodradil v decembri 2018 tisíce ľudí od protestu proti vláde Viktora Orbána. V tom čase niekoľko opozičných poslancov vstúpilo do budovy štátnej televízie a žiadali, aby mohli vo vysielaní prečítať svoje požiadavky. Pýtali sa, prečo verejnoprávne médiá slúžia ako propaganda pre vládnu stranu a prečo opozičných poslancov nikdy do relácií nevolajú.

O štyri roky sa protest pred budovou televízie opakoval. Protest nazvaný „blokáda továrne na lži“ požadoval zmenu vedenia MTVA, teda verejnoprávneho mediálneho koncernu a to, aby televízia neignorovala masívne protesty učiteľov a študentov.

V maďarských verejnoprávnych médiách sa však odvtedy takmer nič nezmenilo a Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) aj dnes označuje MTVA za „audiovizuálny propagandistický nástroj vlády“.

Verejnoprávne médiá boli v Maďarsku vždy v hľadáčiku vládnych politikov – ovplyvňovať sa ich snažili expremiér Ferenc Gyurcsány aj Viktor Orbán. Orbán sa pritom na maďarskú televíziu a rozhlas zameral už od začiatku svojej politickej kariéry.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kritizovať Orbána sa neoplatí. Ako v Maďarsku kolabujú slobodné médiá Čítajte 

V roku 2002, po tom, čo ako vtedajší premiér prehral parlamentné voľby, iniciovala strana Fidesz referendum o vytvorení paralelných verejnoprávnych médií. Tie mali prinášať pohľad opozície, ktorý by kontroval provládnemu kanálu. K referendu však napokon nedošlo.

„Hovorí to však veľa o tom, ako Orbán vníma politiku a médiá. Je to vždy o jedných proti druhým, o nás proti nim. Musíte rozdeliť spoločnosť, aby ste zmobilizovali voličov a sfanatizovali ich,“ vraví pre SME Pál Dániel Rényi, novinár maďarského nezávislého webu 444.hu, ktorý sa venuje aj téme médií.

Skutočná snaha ovládnuť médiá verejnej služby sa začala po ďalšom víťazstve Fideszu v roku 2010. Vláda prijala mediálne zákony, ktoré prinútili všetky médiá zaregistrovať sa, oslabili ochranu zdrojov a zaviedli pokuty či hrozbu zatvorenia, pričom o pochybeniach rozhodovala Mediálna rada zložená z nominantov Fideszu. Maďarskú televíziu MTV, rádio, tlačovú agentúru MTI aj televíziu Duna združili do jednej organizácie – MTVA.

Strašenie má monopol

V Maďarsku aj v Poľsku ide podľa Pavla Szalaia z RSF o veľmi podobný scenár ovládnutia verejnoprávnych médií. „V prvom kroku ovládnete alebo paralyzujete nezávislú inštitúciu, ktorá robí dohľad nad týmito médiami. Aj v Poľsku aj v Maďarsku bola drvivá väčšina členov mediálnych rád dosadená vládou. Ak sa vám to nedarí, vytvoríte paralelnú inštitúciu,“ opisuje Szalai.

Napríklad v Poľsku vznikla Rada národných médií, ktorá odvolala a vymenovala nových riaditeľov Poľskej televízie, Poľského rádia aj agentúry PAP. „Nasleduje výmena manažmentu, šikana zamestnancov politikmi a manažérmi, a ak vznikne odpor, stačí sa ich zbaviť, napríklad aj reorganizáciou alebo vymyslenými dôvodmi,“ vraví Szalai.

Totožný scenár, ktorý za svoju inšpiráciu označuje aj Danko, sa udial v Maďarsku. Postupne začali redaktori a zamestnanci z týchto médií odchádzať – mnohí nedobrovoľne, pričom rozhodovanie o obsahu televízie či rádia sa dostalo do rúk ľudí, ktorí mali veľmi blízko k vláde. Napokon bolo z MTVA nútených odísť viac ako 1600 novinárov a mediálnych pracovníkov, uvádza organizácia Human Rights Watch.

V marci 2019 si napríklad šéfredaktor zahraničných správ Balázs Bende zavolal asi desiatku novinárov MTVA z rozhlasu a televízie, aby im dal inštrukcie pred blížiacimi sa eurovoľbami. „Všetci viete, že v tejto inštitúcii nepodporujeme opozíciu,“ povedal Bende na úvod stretnutia. „Musíme sa zaoberať témami ako imigrácia a Brusel. Tí, ktorí nevedia, ako majú o týchto témach informovať, môžu ísť hneď domov. A ak to, čo som práve povedal, niekoho prekvapí, môže ísť tiež domov. Teraz je čas rozhodnúť sa. Potrebujem odpoveď od každého. Súhlasíte s prácou za týchto podmienok? Áno alebo nie?“ žiadal od svojich zamestnancov podľa dokumentu, ktorý získal denník Le Monde.

„Táto inštitúcia je dnes extrémne spolitizovaná, oveľa viac ako súkromné médiá, ktoré vlastnia ľudia blízki Orbánovi. Dokonca sa povrávalo, že Orbán do verejnoprávnej televízie nechodí veľmi často, pretože aj pre neho bola až príliš jednostranná,“ vraví Rényi.

V čase migračnej krízy mala MTVA už osem televíznych kanálov a najmä v regiónoch bolo cítiť ich vplyv. „Boli sme v dedinách, kde nikdy nevideli migranta, no ľudia sa báli vychádzať von, pretože v televízii hovorili o znásilňovaní migrantmi,“ dodáva Rényi.

Tlak na redaktorov cítiť aj v štátnej tlačovej agentúre MTI. „Vďaka investigatívnym novinárom vieme, že príkazy v agentúre MTI prichádzali priamo z úradu vlády. Vyslovene im diktovali, čo majú písať a ako o tom písať,“ vraví Pavol Szalai z RSF.

Štátna tlačová agentúra MTI poskytuje všetok svoj obsah zadarmo. „Znamená to, že množstvo rôznych stránok či lokálnych médií priamo preberá zadarmo obsah, ktorý vláda chce šíriť. To znamená, že vláda ovláda veľkú časť mediálneho priestoru a ešte aj deformuje biznis model založený na platenom obsahu,“ opisuje Szalai.

Únii už ustúpili

Reportéri bez hraníc zaradili minulý rok Poľsko v indexe slobody tlače na 57. priečku, Maďarsko na 72. priečke zo 180 krajín sveta. Ešte v roku 2015 bolo pritom Poľsko na 18. mieste, Maďarsko sa zase v roku 2021 prehuplo s 92. miestom do druhej polovice štátov.

Slovensko bolo za minulý rok na 17. priečke. "Pokusy slovenskej vlády obmedziť nezávislosť verejnoprávnych a súkromných médií prispievajú k celkovému zhoršeniu slobody tlače na Slovensku," vraví Szalai. Nový rebríček by mali Reportéri bez hraníc zverejniť budúci piatok.

V porovnaní s prechádzajúcimi rokmi sa však situácia v niečom zmenila – Európsky parlament v marci schválil nový akt o slobode médií (EMFA), ktorý má zvýšiť ochranu novinárov pred vplyvmi na redakcie či ich zdroje. “EMFA je odpoveďou vládam, ktoré pohŕdajú novinármi,” povedal v pléne v marci maltský europoslanec David Casa. Nová regulácia by mala viac chrániť aj nezávislosť verejnoprávnych médií.

Slovenská ministerka kultúry Martina Šimkovičová už bola nútená zákon o zmene RTVS na novú inštitúciu prerobiť, bol totiž v rozpore s európskymi normami. Ministerstvo ustúpilo od vytvorenia spornej programovej rady, z návrhu zákona tiež vypadla možnosť odvolať riaditeľa bez udania dôvodu.

Aj táto verzia je však v rozpore s EMFA, vraví Szalai. "Je žiaľ súčasťou celkovej stratégie vládnych strán Smer a SNS oslabiť nezávislosť médií na Slovensku, pričom cieľom EMFA je presný opak," hovorí. Navyše slovenská vláda v Bruseli hlasovala za schválenie tejto normy, aj keď navrhuje zákony, ktoré sú s aktom v rozpore. Slovensku tak stále môžu hroziť aj sankcie.

Podľa Szalaia je ťažké obnoviť dôveru divákov v médiá, ktoré už v minulosti stratili svoju nezávislosť. V Poľsku sa aktuálne nová vláda Donalda Tuska snaží po ôsmich rokoch vlády Práva a spravodlivosti zmeniť aj fungovanie verejnoprávnych médií. Prvé kroky boli radikálne - nový minister kultúry vymenil vedenie a vymenoval nový manažment TVP, pričom samotnú inštitúciu poslal do likvidácie. Vláda tak využila medzeru v zákone, aby mohla vykonať zmeny aj bez súhlasu prezidenta Andrzeja Dudu.

Kroky poľskej vlády vyvolali kritiku niektorých medzinárodných organizácií. “Môžeme im vytknúť, že zmeny dostatočne nekonzultujú s expertmi, vláda je však v politicky veľmi náročnej situácii, no snahu spraviť z verejnoprávnych médií nezávislejšie inštitúcie vítame,” vraví Szalai z RSF.

Bez kontroly nad verejnoprávnymi médiami by podľa Owczarského vláda Práva a spravodlivosti nikdy nebola taká populárna. “PiS má stále vplyv na regionálne médiá, no už nie sú schopní všade vyhrávať. Sila vymývania mozgov je bez TVP príliš malá,” dodáva poľský novinár.

Pál Dániel Rényi tvrdí, že aj pre vládu Fideszu je ovládanie médií kľúčové. “Nie je to však len o šírení propagandy, ale aj o tom, že zastavíte vo verejnom priestore kritické hlasy,” vraví. Dôležité je však podľa neho rovnako ovládnuť justíciu, mediálne rady či daňový systém. “Orbán by bol zrejme populárny aj bez verejnoprávnych médií. Je to však o symbolike a o tom, že jeho cieľom je poraziť všetko,” dodáva.