Indológ: India ešte nie je skutočná veľmoc, musíme s ňou však viac rátať

V Indii sa v piatok začali parlamentné voľby, ktoré budú trvať až 44 dní. Ide o najväčšie demokratické voľby na svete, na ktorých sa môže zúčastniť takmer miliarda oprávnených voličov. Indický premiér Naréndra Módí môže opäť zvíťaziť v čase, keď už krajina preskočila Čínu v počte obyvateľov. India sa však stále ešte ako veľmoc nespráva a brzdí ju aj oportunistický postoj Módího vlády ku geopolitike, tvrdí JIŘÍ KREJČÍK, indológ Filozofického ústavu Akadémie vied ČR.

India je piatou najväčšou ekonomikou, predbehla aj Čínu v počte obyvateľov. Je už India superveľmoc a nastávajú dekády Indie?

Asi by som toto nadšenie brzdil. Indické HDP síce rastie pomerne rýchlym tempom, no rast populácie tiež znamená pomalší rast HDP na hlavu. Bude ešte nejaký čas trvať, kým príde obdobie, keď sa Indii podarí dosiahnuť nejaký blahobyt pre väčšinu populácie. Musíme si tiež uvedomiť, že India má už prakticky od stredoveku veľký problém s tým, že veľmi málo investuje do inovácií a vzdelávania, a ťahá sa to s ňou dodnes.

V prípade Indie sa pritom často spomínajú rôzne technologické firmy a startupy.

To je síce pravda a súvisí to s tým, že India dlhodobo podporovala univerzity so zameraním na IT technológie. Lenže títo inžinieri sa potom presadili skôr na Západe, kým základné vzdelávanie dlhodobo kríva. Súčasná vláda chce síce spraviť nejaké reformy a viac základné vzdelanie sprístupniť, ale je otázne, či to vyjde. Čína už pred rokmi investovala do priemyselných odvetví s vysokou pridanou hodnotou a pre Západ sa čiastočne stala akousi dielňou. Indii toto chýba a aj rôzne startupy sú pri celkovom objeme indickej výroby veľmi marginálna vec.

Na rozdiel od mnohých západných krajín má India pomerne mladú populáciu. Je to pre ňu skôr výhoda alebo hendikep?

Teoreticky by to mala byť výhoda, ukazuje sa však, že to môže byť aj hendikep. Keďže India neinvestuje veľa do hospodárskych odvetví s vyššou pridanou hodnotou, dostáva sa do strednopríjmovej pasce – príjmy nerastú tak rýchlo, aby dokázali ľudí uživiť a zvýšiť životnú úroveň populácie. Navyše štát nedokáže generovať toľko nových pracovných miest a mladšie ročníky si tak nevedia nájsť uplatnenie. Ani Módího vláda s tým nič nedokázala urobiť.

Prečo by nás vlastne mala India geopoliticky či hospodársky v Európe zaujímať?

Pretože vytvára aspoň čiastočnú protiváhu Číne. Hrá významnú úlohu v regióne a treba si s ňou udržiavať korektné vzťahy. Hospodársky je zase zaujímavá najmä pre svoju mladú populáciu. Má veľký potenciál, lacnú pracovnú silu s dobrou jazykovou výbavou, čo môže byť pre rôzne partnerstvá výhodné. Vieme tak nielen podporiť rozvoj indickej ekonomiky, ale spolupráca môže byť výhodná obojstranne.

V každom prípade rola Indie vo svete rastie, do značnej miery je to však aj tým, že Indii to padlo do lona – zmenila sa medzinárodná konštelácia a odrazu je India viac potrebná. Nebol to dôsledok dlhodobej politickej stratégie. India sa však dlhodobo snaží mať korektné vzťahy so všetkými veľmocami a buduje si pozíciu jedného z lídrov rozvojového sveta.

Keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, India zaujala veľmi opatrný postoj a skôr balancuje medzi tým, či má bližšie k Rusku, alebo k Západu. Je to tak, že chcú mať radšej so všetkými stranami dobré vzťahy?

Na jednej strane to nadväzuje na indickú tradíciu nezúčastnenosti, ktorá trvá od dôb Džaváharlála Néhrúa (prvý premiér nezávislej Indie – pozn. red.). Ten hneď po zisku nezávislosti povedal, že India sa nepripojí k žiadnemu vojenskému bloku. Na druhej strane je to cielený oportunitizmus, pretože India spolupracuje s tým, kto je pre ňu v danej situácii najvýhodnejší. Preto sa nechce prikloniť ani na jednu stranu. Otázne je, či toto správanie prislúcha veľmoci, alebo skôr strednej mocnosti.

Nemá India potenciál vyplniť nejaké mocenské vákuum a zbližovať sa napríklad s krajinami Juhovýchodnej Ázie či niektorými africkými štátmi? Čína tam hrá dôležitú rolu.

Je pravda, že sa snaží viac lobovať v Afrike, no vo svojom bezprostrednom okolí si so snahou hrať rolu veľmoci skôr škodí a boj o vplyv s Čínou skôr prehráva. Videli sme to nedávno na Maldivách, kde nový prezident vyhlásil, že končia s jednostrannou orientáciou na Indiu a budú viac spolupracovať s Čínou a Tureckom. Indom sa to diplomaticky nepodarilo vyriešiť a namiesto toho rozbehli rôzne kampane, kde útočia na Maldivy a vyhrážajú sa napríklad tým, že tam nebudú posielať svojich turistov.

Pritom India by čiastočne mohla byť istým mostom medzi Západom a východnou Áziou, nie?

Áno, ale súvisí to s oportunistickým prístupom Módího vlády, že hneď ako niekde dôjde ku konfliktu, nesnažia sa zväčša hrať rolu mediátora, ale premýšľajú nad tým, ako z toho vyťažiť. Vidíme to aj pri Ukrajine. Keď hovoríme o soft power, India sa do značnej miery snaží napodobiť to, s čím pred desiatimi rokmi prišla Čína – teda poskytnúť alternatívy svetonázor, nielen iba ten západný a propagovať miestne tradície, v indickom prípade hinduizmus. Neviem, či im na podobnú návnadu niekto skočí druhýkrát.

Sú aktuálne vzťahy s Čínou stabilizované?

Dalo by sa povedať, že aktuálne oba štáty koexistujú. Občas hraničný spor prerastie v eskaláciu, ale posledné tri roky sú pomerne pokojné. India napríklad zakázala sociálnu sieť tiktok, čo je tiež čínsky nástroj na rozširovanie vplyvu, a existuje embargo aj na niektoré čínske produkty. Aktuálne však asi nejaký veľký konflikt medzi Indiou a Čínou nehrozí, Čína sa sústredí na Taiwan a veľmi by ju spor s Indiou vyčerpával.

V Indii začínajú najväčšie demokratické voľby na svete – miliarda ľudí volí v počas šiestich týždňov. V čom sú špecifické?

Zorganizovať voľby v takej obrovskej krajine je veľmi zložité. Prvým problémom je obmedzený počet volebných komisárov, ktorí na voľby dozerajú. Ešte dôležitejšie sú bezpečnostné zložky. V mnohých regiónoch sprevádzajú voľby napätie a násilnosti, takže vláda musí presúvať vojakov a policajtov z jedného regiónu do druhého, pretože všetko naraz by nedokázali ustrážiť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa volí niekoľko týždňov. Druhá vec je, že sa tento čas čoraz viac naťahuje a politickým stranám to vyhovuje, keďže majú aj viac času na kampaň.

Zaujímavé sú aj samotné voľby. Pre kandidátov síce 48 hodín pred hlasovaním platí zákaz organizovania mítingov alebo rozhovorov do médií, no agitovať môžu politické strany prakticky do poslednej chvíle. Ľudia napríklad stoja v rade pred volebnými miestnosťami a sto metrov od nich je nakreslená čiara, kde sa ešte snažia podporovatelia a dobrovoľníci na poslednú chvíľu prehovárať nerozhodnutých voličov, niekedy im ponúkajú vodu, čaj alebo drobné občerstvenie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Indii začínajú šesťtýždňové všeobecné voľby, favoritom je Módího strana Čítajte 

V Indii tiež často vidíme, ako sa kandidáti pokúšajú voličov uplácať rôznymi darčekmi, alkoholom alebo rovno peniazmi. Môže to nejako ovplyvniť výsledky?

Aj keď štúdie ukazujú, že voliči sa veľmi nedajú uplatiť a rozhodujú sa oveľa viac podľa volebných programov a sľubov, považuje sa to za povinnosť - strany tým ukazujú, že to myslia vážne a že chcú do voličov investovať. Takže to aj tak musia robiť všetci.

Ako konkrétne také voľby prebiehajú?

Vo voľbách sa používa viac ako päť miliónov volebných prístrojov. Volič príde, označia mu prst fialovou značkou, aby nemohol voliť dvakrát a potom stlačí na prístroji gombík strany, ktorú podporuje. Tieto prístroje sa po skončení hlasovania zoberú a zavrú do stráženej miestnosti. Tam zostávajú až do 4. júna, keď sa odvezú k volebným komisárom a tí za pomoci špeciálneho softvéru sčítavajú výsledky.

Dá sa povedať, aká v Indii vládne nálada? Môžu byť výsledky prekvapením?

Vo všeobecnosti sa očakáva, že voľby opäť vyhrá Indická ľudová strana (BJP) premiéra Naréndra Módího, ukazujú to aj prieskumy. V posledných týždňoch však došlo k viacerým zvratom. Najviac môže voľby ovplyvniť kauza volebných dlhopisov. India mala dlhodobý problém s nepriehľadnosťou volebných kampaní a podpory strán. Indická štátna banka preto začala vydávať cenné papiere v rôznych hodnotách, ktoré si môžete kúpiť a potom ich anonymne dať nejakej politickej strane. Na jednej strane by to malo byť anonymné, lenže prehľad o kúpe dlhopisov má štátna banka, ktorá spadá pod ministerstvo financií, čo dáva výhodu vládnej strane. Najvyšší súd preto utajenie týchto dlhopisov zrušil a ukázalo sa, že niektoré firmy darovali BJP dlhopisy za stámilióny rupií, pričom za týždeň dostali veľkú zákazku. V podstate sa vláda snažila zlegalizovať korupciu.

Hlasovacie zariadenia v indických voľbách. (zdroj: TASR/AP)

Sú to síce najväčšie demokratické voľby, ale nevidieť v Indii už dlhodobo eróziu demokracie? Je Módí stále demokratický politik?

India sa vo všetkých indexoch demokracie v posledných desiatich rokoch prepadla. Indii vládnu hinduistickí nacionalisti, čo znamená, že jasne a jednostranne obhajujú záujmy hinduistickej väčšiny. Odjakživa je to ich program a voličom to už desiatky rokov sľubujú. Problém je, že táto vláda využíva rôzne medzery v zákonoch a zákony ohýbajú, aby sa čo najviac zabetónovali pri moci. Nedávno tiež zatkli ministra jedného z indických štátov a vidieť, že vláda sa snaží kauzu s dlhopismi prebiť zastrašovaním a ochromením opozície.

Takže problémom je aj nárast nacionalizmu Módího strany?

Presne tak, postupne tu prevláda snaha hlásiť sa k hinduistickej minulosti a znižovať rolu iných tradícií, čo je problém vo chvíli, keď sa tomu prispôsobujú zákony. Vláda napríklad zaviedla možnosť rýchlejšie získať občianstvo pre utečencov z Bangladéša, Pakistanu či Afganistanu, ale len ak nie sú moslimovia. Takéto populistické zákony majú tiež za cieľ znížiť podiel moslimov v Indii. Je to posun od myšlienky sekulárnej Indie, zjednotenej v rozmanitosti, kde spolu relatívne v pokoji žili príslušníci rôznych kultúr a náboženských komunít. Posúvame sa k Indii, ktorá je primárne hinduistická.

Dokáže byť taká rozmanitá a obrovská krajina demokratickou?

Pomerne dlho im to tak fungovalo, s výnimkou výnimočného stavu v sedemdesiatych rokoch. Vždy sa vlády demokraticky obmenili a inštitúcie zostali relatívne nezávislé. Problém je, že naozaj dochádza k obmedzovaniu nezávislostí inštitúcií a štát začína splývať s vládnou stranou. BJP napríklad zneužíva finančný úrad na to, aby u jej politických odporcov našli nejaké problémy. Vytvárajú tak nátlak, aby sa títo ľudia stiahli z verejného života. Situácia je aktuálne vyhrotená. Začínam sa obávať toho, že ak to takto pôjde ďalej, po voľbách niekto nemusí uznať ich výsledok.

Čo je za úspechom premiéra Módího? Jeho prácu oceňujú podľa rôznych prieskumov až tri štvrtiny Indov.

Určite je za tým jeho charizma a to, že je veľmi dobrý rečník. Od začiatku svojej politickej kariéry navyše neskrýva to, že je hinduista a politiku robí primárne pre hinduistickú väčšinu. Pomáha mu aj to, že je z nízkej kasty a má teda povesť človeka, ktorý sa dokázal vypracovať. A v neposlednom rade dal ľuďom nejakú víziu a nádej, že Indiu na medzinárodnej scéne pozdvihne. V roku 2014, keď sa stal premiérom, tak sa India len tak potácala, trápila ju vysoká inflácia, no on hovoril o zvýšení HDP a o tom, ako bude India bohatnúť. Stavia tiež na protikorupčnom étose, takže aj keď teraz prenasleduje opozíciu, všetci to berú ako boj proti korupcii. BJP je pritom suverénne najbohatšia strana, podporuje ju indická elita a s takým masívnym kolosom sa len ťažko politicky bojuje.

Módího vláda čoraz častejšie hovorí, že na medzinárodnom fóre by sa mal prestať používať názov India, ale prikláňajú sa skôr k názvu Bhárat.

V anglickej komunikácii sa stále používa názov India, no v hindčine a miestnych jazykoch sa už dnes hovorí o Bhárate. Tento názov je aj v ústave hneď v prvej vete. Zrejme to bude podobne ako v prípade Turecka, ktoré si na pôde OSN vydobylo používanie názvu Türkiye. India sa snaží týmto spôsobom pristupovať k dekolonizácii. Vravia – zbavme sa západných zahraničných nánosov a vyzdvihnime to, čo pochádza z Indie. Zároveň to má súvis s voľbami – proti Módímu kandiduje opozičná koalícia so skratkou INDIA, takže sa nechcú hlásiť k názvu, ktorý používa opozícia. Aj oficiálny názov Indickej ľudovej strany (BJP) je Bháratíj džanta pártí. Je to teda aj súboj o to, ktorý názov prevládne vo verejnom priestore.

Má opozícia nejakú šancu poraziť Módího?

Ak by sa opozícia naozaj zjednotila a dohodla, že v každom volebnom obvode postaví jedného opozičného kandidáta, mala by teoreticky šancu. Problém však je, že sa začali hádať, kto by to mal byť, a opozícia sa tak začala štiepiť. Neustále útoky na opozíciu im však, paradoxne, môžu nahrať, aj keď možno nie na víťazstvo, ale aspoň remízu. Otázkou je, či sa opozícii podarí presvedčiť nerozhodnutých voličov, že demokracia je ohrozená.

Treba brať Indiu v najbližších desaťročiach serióznejšie?

Určite áno. Vidieť, ako už teraz svoje početné množstvo využívajú ako páku na verejnú mienku, nikdy nezabudnú zmieniť, že sú najľudnatejší štát sveta a budeme ich potrebovať. S očakávaným demografickým úpadkom Číny majú príležitosť to ukázať. Závisieť to však bude od toho, či urobia nejaké pokroky v ekonomickej politike. Zatiaľ sa im to nedarí a ako mrhali svojím potenciálom počas predchádzajúcej vlády, tak ním mrhajú aj teraz, aj keď v inej podobe.