Paríž/Washington 8. februára (TASR) - Pekný darček ponúkol americký prezident George W. Bush izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi tým, že ho štvrtý krát prijal vo štvrtok vo svojom úrade, kým prezidenta palestínskej samosprávy Jásira Arafata ešte do Bieleho domu nepozval.
Návšteva sa dokonca chápala ako trest pre J. Arafata, dodáva ďalej v dnešnom čísle denník Libération, keďže ju Washington oznámil tesne po tom, ako sa dostala na povrch správa o úlohe palestínskej samosprávy v dodávke zbraní. Loď Karine-A so zbraňami z Iránu zadržala nedávno izraelská strana.
Pre izraelského premiéra Šarona je návšteva Washingtonu vzácnym vyjadrením podpory, aj keď prezident George W. Bush odmietol prerušiť všetky diplomatické styky s palestínskou samosprávou.
Pre amerického prezidenta je záujem o túto návštevu menej jasný. Postavenie sa G. W. Busha na stranu Izraela, po afére s plavidlom naloženým zbraňami, vyvolalo vážne vlny v protiteroristickej koalícii - v arabskom svete aj v Európe. Napríklad francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine označil Bushovu zahraničnú politiku za "zjednodušenú" a americkú politiku izolovania J. Arafata za "chybu". Minister zahraničných vecí USA Colin Powell, ktorý hrá v americkej vláde úlohu "stáleho požiarnika", sa usiloval znížiť napätie konštatovaním: "Silné názory sú súčasťou diplomacie."
Aj Arafat urobil určité kroky, aby si znova získal dôveru USA. Napísal článok pre New York Times, v ktorom odsúdil teroristické útoky. Potvrdil, že Palestínčania sú "pripravení skoncovať s konfliktom". Palestínska samospráva urýchlene uverejnila 17-stranový dokument, v ktorom ukázala, že zatkla 195 fundamentalistov, zablokovala 56 účtov podozrivých osôb, zakázala činnosť niekoľkým imámom. Americká reakcia na tieto kroky ostala chladná, napísal denník Libération.
