BRUSEL. Európania zostávajú optimisti v súvislosti s budúcnosťou Európskej únie, a to aj po sérii prekonaných kríz.
Vyplýva to z jarného prieskumu Eurobarometra, ktorý si objednal Európsky parlament pred júnovými eurovoľbami.
Tri veľké témy
Respondenti uviedli, že EÚ by sa mala prioritne venovať trom veľkým témam: obrana a bezpečnosť, energetická nezávislosť, bezpečnosť potravín a poľnohospodárstvo.
Prieskum osobitne zameraný na to, ako Európania vnímajú EÚ a výhody členstva v nej, ukázal, že v priemere 47 percent opýtaných Úniu vníma pozitívne (17 percent negatívne) a 65 percent verí, že členstvo v EÚ je dôležité, a to aj po krízach, ktoré priniesli brexit, pandémia koronavírusu či vojna na Ukrajine.
Pozitívne vníma EÚ takmer polovica Slovákov
Tieto nálady sa však líšia od krajiny ku krajine. Najväčší eurooptimisti sú v Portugalsku (69 percent), Írsku a Švédsku (67) a v Luxembursku (64).
Na druhom konci rebríčka sa s EÚ najmenej identifikujú v Česku (33), Rakúsku (36) a vo Francúzsku (37).
Slovensko sa ocitlo v strede 27-členného rebríčka so 48-percentným pozitívnym vnímaním EÚ a 17-percentným odmietavým postojom.
Na otázku, či členstvo v EÚ prinieslo ich krajine výhody, pozitívne odpovedalo 71 percent Európanov, pričom táto podpora zostáva za posledné tri roky stabilná.
Tento názor platí pre všetky krajiny EÚ, najviac to však pociťujú v Lotyšsku a na Malte (91 percent), v Írsku (90), Dánsku (89) a Luxembursku (88), najmenej v Bulharsku (52), Rakúsku (56) a Taliansku (59).
Slovensko sa ocitlo na 11. mieste s 82-percentným presvedčením o výhodách členstva v EÚ, pričom 13 percent opýtaných si myslí opak.
Občania pocítili zlepšenie aj zhoršenie života
Prieskum tiež ukázal, že v priemere 73 percent Európanov si myslí, že rozhodnutia EÚ majú priamy vplyv na ich život (26 percent tomu neverí).
Je to tak aj na národnej úrovni, keď najviac vplyv EÚ na každodenný život pociťujú v Luxembursku (89 percent), na Malte (87) a na Slovensku (85), pričom 14 percent Slovákov to odmieta. Najmenej tento vplyv vnímajú v Taliansku (61), Lotyšsku a Bulharsku (64) a Rumunsku (64).
S tým bola spojená aj otázka o zlepšení života občanov za posledných päť rokov – zlepšenie pociťuje v priemere 49 percent opýtaných a zhoršenie 45 percent z nich.
Premietnuté na členské krajiny, najväčší prepad životnej úrovne od roku 2019 pociťujú Gréci (74 percent), Francúzi (69) a Cyperčania (63), najmenej to vnímajú Poliaci a Holanďania (22), potom Dáni (27) a Švédi (28).
Slovensko je v tomto ôsme "najpokojnejšie", keď zhoršenie životného štandardu nahlásilo 35 percent opýtaných a šesť percent uviedlo zlepšenie životných podmienok.
Pesimistickí Francúzi
V súvislosti s eurovoľbami je 61 percent Európanov optimistických, čo sa týka budúcnosti EÚ, a 34 percent ju vníma pesimisticky.
Z pohľadu krajín pesimisti prevládli len vo Francúzsku (52 percent), vo zvyšných 26 štátoch panuje optimizmus. Najväčšiu dôveru v budúcnosť EÚ majú Dáni (82 percent), Íri (81) a Lotyši (67), najviac sa budúcnosti po Francúzoch obávajú Česi (51), Cyperčania (52) a Gréci (53).
Na Slovensku verí v dobrú budúcnosť EÚ 63 percent opýtaných a 34 percent vníma budúcnosť Únie skepticky.
