KODAŇ, BRATISLAVA. Dramatické zábery ukazujú obrovský kúdol čierneho dymu stúpajúci k oblohe nad Kodaňou. V historickej budove zo 17. storočia, ktorá v minulosti slúžila ako burza cenných papierov a je jednou z najznámejších pamiatok nachádzajúcich sa v dánskej metropole, vypukol v utorok masívny požiar.
Plamene zachvátili strechu a zvalili ikonickú 56-metrovú vežu vymodelovanú z prepletených chvostov štyroch drakov, ktorá zdobila budovu známu ako Børsen, teda burzu, postavenú v holandskom renesančnom štýle. Nachádza sa vedľa paláca Christiansborg, sídla dánskeho parlamentu.
S výstavbou burzy začali v roku 1619 na objednávku kráľa Christiana IV. a skončila sa v roku 1640. Do sedemdesiatych rokov 20. storočia slúžila ako miesto dánskej burzy. V súčasnosti v nej sídli Dánska obchodná komora a jej riaditeľ Brian Mikkelsen bol jedným z ľudí, ktorí sa rozhodli pomôcť a počas požiaru z jej vnútra vynášali cenné umelecké diela.
„Sme svedkami hrozného predstavenia,“ uviedla na sociálnej sieti X Dánska obchodná komora a požiadala ľudí, aby sa od miesta zdržiavali ďalej. Požiar sa v popoludňajších hodinách podarilo dostať pod kontrolu.
Pamiatku akurát rekonštruovali a bola obložená lešením. Podpredseda vlády Troels Lund Poulsen opísal požiar ako „náš vlastný Notre-Dame moment“ s odkazom na ničivý požiar, ktorý presne pred piatimi rokmi zničil stredovekú parížsku katedrálu.
Podľa ministra kultúry Jakoba Engela-Schmidta je „400 rokov dánskeho kultúrneho dedičstva v plameňoch“. Bolo „dojímavé vidieť, ako zamestnanci, záchranné služby a okoloidúci Kodančania spolupracujú na záchrane umeleckých pokladov,“ uviedol na sociálnej sieti X.
Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, ale nie je to prvýkrát, čo obľúbená turistická atrakcia a významná historická pamiatka vzbĺkla.
V článku sa dočítate:
- kedy verejnosti sprístupnia katedrálu Notre-Dame,
- komu v minulosti patrila Krásna Hôrka,
- prečo kráľovná Alžbeta II. nazvala rok 1992 annus horribilis.
Pád symbolu Paríža
Notre-Dame, Paríž, Francúzsko
Päť rokov po požiari je katedrála Notre-Dame, nachádzajúca sa v srdci Paríža, na najlepšej ceste k jej decembrovému opätovnému otvoreniu. Katolícky chrám z 12. storočia zachvátil 15. apríla 2019 požiar, ktorý vyvolal šok naprieč celým Francúzskom.
Niekoľko stoviek hasičov zvádzalo vyše deväťhodinový boj o záchranu Notre-Dame. Oheň spôsobil zrútenie štíhlej veže nad hlavnou loďou katedrály a zničil strechu, ale oltár, rozetové okná a píšťalové organy sa záchranárom podarilo odniesť do bezpečia. Pamiatky zachránila predovšetkým kamenná klenba, ktorá síce bola poškodená, no nezrútila sa a udržala horiacu strechu.
Francúzske úrady podľa webu France 24 doteraz stále neurčili presnú príčinu požiaru, ale domnievajú sa, že vznikol náhodne. V čase vypuknutia požiaru prebiehala v katedrále rozsiahla rekonštrukcia, podobne ako v dánskej burze.
Na mimoriadnom projekte obnovy katedrály, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a je majstrovským dielom gotického umenia, pracuje okolo 250 spoločností a stovky remeselníkov, architektov a ďalších odborníkov.
Šindle sa chytili od iskier
Krásna Hôrka, Slovensko
Do toho osudného sobotňajšieho dňa v roku 2012 bola Krásna Hôrka jediným slovenským hradom s takmer neporušenou architektúrou a zbierkami.
Požiar spôsobili chlapci, ktorí sa pokúšali zapáliť cigaretový ohorok. Od zápaliek sa chytila tráva a aj napriek snahám detí oheň udupať, sa v silnom vetre plamene rýchlo rozšírili ďalej do krovinatého porastu pod hradným kopcom a následne aj na samotný hrad. Chlapci z miesta činu ušli.
„Šindle sa chytili od iskier, ktoré z horiaceho kopca nafúkal vietor,“ vysvetľoval podľa denníka Korzár krátko po požiari strážnik hradu Eugen Kiss.
Oheň sa šíril obrovskou rýchlosťou a už po dvadsiatich minútach šľahali zo všetkých častí hradu obrovské plamene. Pri požiari zhoreli šindľové strechy, časti expozície a zvonica, ale hasičom sa podarilo zachrániť približne 90 percent všetkých exponátov.
Hrad zo 14. storočia vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria a pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska z 13. storočia. Nachádza sa pri obci Krásnohorské Podhradie a od roku 1961 je národnou kultúrnou pamiatkou. V minulosti ho vlastnili tri významné rody, Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci.
Termín otvorenia hradu pre verejnosť odhaduje Branislav Panis, riaditeľ Slovenského národného múzea, na rok 2026.
Kráľovnin najhorší rok
Windsor, Anglicko
Zdrvujúci požiar zasiahol aj najväčší obývaný hrad na svete, Windsor – jedno z oficiálnych sídiel britských panovníkov. Nebohá kráľovná Alžbeta II. pár dní po požiari opísala rok 1992 ako annus horribilis, teda hrozný rok. V tej dobe bulvár intenzívne rozoberal aj krach manželstva princeznej Diany a princa Charlesa, dnes kráľa Karola III., ktorého korunovali v roku 2023.
Hrad utrpel rozsiahle škody a kráľovskú rodinu jeho oprava tiež finančne zasiahla. Z jednej záclony na prehriatom reflektore sa oheň za hodinu rozšíril do vyzdobenej banketovej haly sv. Juraja a ďalších častí zámku. Do večera sa zrútila strecha nielen v hale. Oheň sa podarilo uhasiť až po dvanástich hodinách, ale zasiahol viac ako sto miestností.
„Bol to horor“ vidieť zámok horieť, povedal podľa denníka Independent princ Edward, ktorý sa v tom čase nachádzal vo Windsore.
Väčšinu vzácnych obrazov a artefaktov sa však podarilo zachrániť – v budove sa totiž v tých dňoch menila elektroinštalácia a tak ich odniesli ešte pred požiarom do skladov.
Škody vtedy odhadli na 37 miliónov libier, v prepočte 42 miliónov eur. Keďže obývané časti zámku boli príliš drahé na to, aby mohli byť poistené, kráľovská rodina musela väčšinu zaplatiť zo svojho vrecka.
Kráľovná vyčlenila dva milióny libier zo svojho rozpočtu a od roku 1993 začala platiť aj daň z príjmu. Ďalšie financie nazbierali aj vďaka tomu, že prvýkrát sprístupnili pre turistov za poplatok časti Buckinghamského paláca. Rekonštrukčné práce sa začali v roku 1994. Päť rokov po požiari zničené časti opätovne otvorili. Stalo sa to dokonca skôr, ako bolo plánované.
