NEW YORK. Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Iravání v nedeľu na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) uviedol, že Teherán pri svojom bezprecedentnom útoku na Izrael "využil svoje právo na sebaobranu".
"Bezpečnostná rada zlyhala vo svojej povinnosti udržať medzinárodný mier a bezpečnosť" po tom, čo Izrael skôr tento mesiac zjavne zaútočil na iránsky konzulát v sýrskej metropole Damask, vyhlásil Iravání.
Teherán preto podľa neho "nemal inú možnosť", len reagovať, dodal s tým, že jeho krajina "nechce eskaláciu alebo vojnu", bude však odpovedať na každú "hrozbu alebo agresiu", cituje AFP.
Vyhlásenie vojny
Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan predtým vyzval bezpečnostnú radu, aby na Irán v súvislosti s útokom na Izrael uvalila "všetky možné sankcie".
Izraelský prezident Jicchak Herzog označil útok Iránu na Izrael za "vyhlásenie vojny" a v rozhovore pre britskú stanicu Sky News uviedol, že Izrael bráni Európu pred iránskou "ríšou zla". Zároveň však trval na tom, že jeho krajina "chce mier" .

"Sme tu, aby sme Európu chránili pred touto ríšou zla, a prišiel čas na to, aby sa to ujasnilo," povedal Herzog v spomenutom rozhovore, vyplýva z vyhlásenia tlačového úradu izraelskej vlády.
"Posledná vec, o ktorú sa Izrael v tomto regióne od svojho vzniku snaží, je ísť do vojny - my chceme mier," vyhlásil Herzog pre Sky News.
Teherán však podľa neho "šíri zmätok, teror a nestabilitu po celom svete" a "najmä v našom regióne", dodal.
"Je načase, aby svet čelil tejto ríši zla v Teheráne, a objasnil iránskemu režimu, že to nemôže prejsť, že je to neprijateľné," uviedol ďalej izraelský prezident.
Herzog zároveň odsúdil aj Iránom podporované milície húsiov v Jemene, ktorí podľa neho prispievajú k vyšším výdavkom na živobytie na celom svete tým, že útočia na obchodné lode v Červenom mori.
Spojil tiež Irán s vojnou, ktoré vedie Rusko na Ukrajine a pripomenul, že sú v nej používané drony iránskej výroby, cituje DPA.
Armáda zároveň oznámila, že v pondelok sa po celom Izraeli opäť otvoria školy.
Viac sankcií
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala v nedeľu na prísnejšie sankcie voči Iránu. Pripomenula, sankcie sú v hre už aj v súvislosti s dronmi iránskej výroby, ktoré používa Rusko pri útokoch na Ukrajine.
"Som rozhodne za rozšírenie (sankcií) voči Iránu, pretože môžeme byť svedkami toho, aké nebezpečné sú jeho činy v súčasnosti," uviedla Baerbocková pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD.
Vyjadrenia Baerbockovej prišli po tom, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Brusel bude diskutovať o ďalších sankciách voči Iránu predovšetkým v súvislosti s dronovými a raketovými programami Teheránu, pripomína DPA.
Európska únia uvalila ďalšie sankcie na Irán v decembri minulého roka v rámci úsilia zabrániť mu vo výrobe dronov, ktoré Moskva používa v pokračujúcej invázii na Ukrajine.
Macron priznal zásah francúzskeho letectva
Emmanuel Macron vyhlásil, že Francúzsko pomôže urobiť všetko pre to, aby zabránilo "požiaru" na Blízkom východe
Doplnil, že francúzske stíhačky počas útoku v noci na nedeľu pomohli odraziť iránske narušenie vzdušného priestoru Jordánska. Pripomenul, že Francúzsko má v Jordánsku už niekoľko rokov leteckú základňu na boj proti terorizmu.
Francúzsky prezident v rozhovore tiež povedal, že napriek vojne na Ukrajine i konfliktom v iných častiach sveta chce zaistiť olympijské prímerie počas letných olympijských hier v Paríži.
Macron pripustil, že v prípade bezpečnostnej hrozby by sa otvárací ceremoniál olympijských hier mohol presunúť z rieky Seina na futbalový štadión Stade de France alebo pred budovu Trocadéro pri Eiffelovej veži. Letné olympijské hry v Paríži sa budú konať od 26. júla do 11. augusta.
Znepokojenie vývojom situácie na Blízkom východe vyjadrilo aj Rusko. "Sme mimoriadne znepokojení eskaláciou napätia v tomto regióne. Tamojšie krajiny vyzývame na zdržanlivosť. Ďalšia eskalácia nie je v záujme nikoho. Preto sme zástancami toho, že všetky nezhody by sa mali riešiť výlučne politickými a diplomatickými metódami," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rozsiahly útok
Irán v noci na nedeľu zaútočil na Izrael viac než 300 bezpilotnými lietadlami a raketami, informovala izraelská armáda. Izraelu a jeho spojencom, vrátane USA či Británie, sa podarilo zostreliť až 99 percent z nich.
Bezprecedentný útok bol podľa Teheránu odvetu za zmienený Izraelu pripisovaný nálet na iránske veľvyslanectvo v sýrskom Damasku aj iné "zločiny" vrátane vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
O mimoriadne zasadanie bezpečnostnej rady v tejto súvislosti požiadal v nedeľu Izrael.