Celoplošná vojna na Blízkom východe je po iránskom útoku na Izrael stále málo pravdepodobná, myslí si JOSEF KRAUS, bezpečnostný analytik a politológ zaoberajúci sa týmto regiónom na Masarykovej univerzity v Brne.
"Je to najmä preto, že to nechce nikto zo zainteresovaných aktérov. Na druhej strane, hovoríme o využívaní rakiet, letectva, bezpilotných lietadiel, veľkej miere násilia. To sa vždy môže vymknúť spod kontroly," hovorí pre SME.
V článku sa dočítate aj:
- prečo Irán po prvýkrát útočil priamo,
- ako môže Izrael reagovať,
- prečo sú Spojené štáty proti izraelskému protiútoku,
- či najnovší konflikt ovplyvní vojnu v Pásme Gazy,
- či sa treba báť celoplošného konfliktu na Blízkom východe.
Irán po prvýkrát útočil na Izrael zo svojho územia. Konflikty medzi Iránom a Izraelom však prebiehajú dlhodobo. Ako doteraz Irán útočil a prečo?
Doteraz boli konflikty nepriame, odohrávali sa prostredníctvom zástupcov na jednej aj na druhej strane. V prípade Iránu hovoríme najmä o militantných organizáciách na Blízkom a strednom východe, typicky libanonský Hizballáh, prípadne Húsíovia v Jemene či šiitske ozbrojené milície v Iraku.
Josef Kraus (zdroj: SME - MILOSLAVA NÉMOVÁ)Očakávalo sa, že najnovší útok opäť prebehne z ich strany. Do situácie sa však vložili priamo iránske ozbrojené sily, konkrétne Revolučné gardy, ktoré útok podnikli priamo z iránskeho teritória.
Je to zlom, pretože ide o priamu konfrontáciu. Na druhej strane, je to konfrontácia na diaľku, pretože Irán a Izrael sú od seba geograficky pomerne vzdialené.
Nedá sa útočiť inak ako leteckým úderom, ku ktorému neprišlo, alebo cez raketové vojsko a bezpilotné prostriedky, čo si Irán vybral.
Čo sa zmenilo, že útočili priamo z Iránu?
Situácia k tomu spela. Eskalovalo to množstvom incidentov, keď sa iránsky diplomatický alebo vojenský personál v zahraničí - v Libanone či v Sýrii - stával terčom útokov izraelských dronov a letectva.
Irán zaútočil na Izrael. Čo sa deje na Blízkom východe? A aká bude odpoveď izraelskej armády? (otázky a odpovede) Čítajte Poslednou kvapkou bol izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damasku. Zomreli tam predstavitelia iránskeho diplomatického a vojenského zboru.
Iránci deklarovali, že odveta je nutná, minimálne demonštratívne a symbolicky. Terčom boli priamo Iránci, preto sa pravdepodobne rozhodli, že odvetu urobia oni sami.
Irán sa dlhšie vyhrážal, že izraelský útok na svoj konzulát v Sýrii nenechá bez odplaty. Zároveň však hovoril, že nechce eskalovať situáciu. Zmenil teda v sobotu názor?
Nie je to úplne zmena názoru. Treba sa pozrieť na to, akým spôsobom zaútočil. Odvetu sľúbil, aj prebehla, ale spôsob útoku bol symbolický. V podstate nespôsobil žiadne hmotné škody, neprišlo k strate ľudských životov.
Do vzduchu Irán poslal drony a rakety, o ktorých s veľkou pravdepodobnosťou vedel, že izraelský systém protivzdušnej obrany Železná kupola ich bude schopný zachytiť a zničiť.
Je to bezprecedentný útok v množstve použitej techniky, ale reálne dosahy sú nulové. Nesvedčí to ani tak o tom, že by Irán nebol schopný podniknúť ničivý útok, ale o tom, že nechcel. Z iránskeho pohľadu je to vendeta, ktorá musela prísť, ale nemala za cieľ eskalovať konflikt na úroveň celoregionálnej vojny s Izraelom.
Ako teraz bude podľa vás Izrael reagovať?
To nikto nevie. Variácií je celá škála. Keby malo ísť len o izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, mal by záujem situáciu ďalej eskalovať. Bude však čeliť ohromnému tlaku Spojených štátov a iných západných krajín, ktoré o eskaláciu nestoja.
Ak by Izrael reagoval priamou odvetou na iránske územie, Irán by na to opäť musel zareagovať ešte intenzívnejšie. To by spor bez pochýb vyeskalovalo.
Odveta však môže smerovať aj proti zástupným cieľom Iránu v Libanone či v Sýrii. Ak nebude mať dramatický dosah, napätie by mohlo vyšumieť. To môže byť cieľ, ku ktorému západní spojenci môžu Izrael tlačiť. Budú argumentovať, že neprišlo ku škodám, že síce Izrael má právo na ďalšiu odvetu, ale nech to nepreháňa, aby sa neroztočila špirála eskalácie a násilia.
Irán varoval pred väčším útokom, ak Izrael zaútočí naspäť. Je toho Irán schopný alebo blufuje?
Určite toho schopný je. Irán má celú škálu možností, ako Izraelčanom strpčiť život. Môže tak urobiť cez svojich spomínaných zástupných aktérov, typicky ide o libanonské hnutie Hizballáh. S ním už hrozí otvorenie druhej frontovej línie na severe, kde Izraelom hraničí s Libanonom. Mohlo by ísť napríklad o pozemnú inváziu.
Irán by však tak ako v minulosti mohol opäť útočiť na izraelské veľvyslanectvá po svete. Izrael by na to pochopiteľne reagoval a konflikt by bolo potom ťažké zastaviť.
Akú úlohu v tomto konflikte zohrávajú USA ako najsilnejší spojenec Izraela?
Veľmi dôležitú. Nejde úplne o mediátora, pretože príliš s Iránom nekomunikujú. Snažia sa však tlmiť izraelské vášne. Majú na to prostý dôvod - Spojené štáty nechcú veľkú regionálnu vojnu na Blízkom východe. Nehodí sa im to najmä preto, že doma práve prebieha prezidentská kampaň.
Izrael zároveň od začiatku invázie do Pásma Gazy systematicky ničí americkú politiku voči regiónu za posledných desať rokov. Vidno, že Američania sú nervózni z toho, ako to prebieha a ako to ničí ich záujmy v tejto oblasti.
Viaceré médiá s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov hovoria, že americký prezident Joe Biden tlačí na Netanjahua, aby protiútok nezačal. Je možné, že izraelský premiér ho neposlúchne?
Domnievam sa, že sa to skončí niekde medzi tým. Izraelčania niečo musia urobiť, aj keď len symbolicky. Netanjahuovi sa eskalovanie situácie hodí pre jeho domácu aj zahraničnú politiku. Nemôže však ísť proti akémusi "americkému vetu".
V záujme Izraela totiž nie je rozhnevať si Američanov tým, že v regióne začne robiť niečo proti ich vôli. Izrael prijíma od USA vo veľkom vojenskú pomoc, mohol by preto na to doplatiť.
K nejakému útoku preto asi príde, ale nakoniec nebude taký, aby sa ho mohol svet obávať. Priamo vojnu medzi Iránom a Izraelom totiž USA nepodporia.
Môžeme po najnovšom útoku očakávať nejakú zmenu v izraelskej vojne v Pásme Gazy?
Možné to je, ale nateraz nie je jasné, ako by sa to prejavilo. Celá situácia od Pásma Gazy odvedie pozornosť. Teraz sa rieši teritoriálna obrana celého Izraela.
Josef Kraus:
vyštudoval politológiu na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzite
v súčasnosti pôsobí ako zástupca vedúceho katedry politológie v Brne
špecializuje sa na Irán, Blízky východ a bezpečnosť
Izrael tým získava v západnej spoločnosti body, pretože je opäť v úlohe napadnutého, nie agresora, ako ho začínajú vykresľovať v kontexte Pásma Gazy. Všetko to môže dať izraelskej armáde voľnú ruku, aby v Pásme Gazy vykonala vojenské operácie, ktoré si doteraz z politických dôvodov nemohla dovoliť.
Môže na Hamas a palestínsky ľud zatlačiť ešte viac, pretože svetová pozornosť je zmiernená celou situáciou. Skôr sa bojí celoregionálneho konfliktu ako toho, čo sa deje v Pásme Gazy.
Môže konflikt prerásť do širšej vojny na Blízkom východe?
Stále je to podľa mňa málo pravdepodobné. Najmä pre to, že to nechce nikto zo zainteresovaných aktérov. Na druhej strane, hovoríme o využívaní rakiet, letectva, bezpilotných lietadiel, veľkej miere násilia. To sa vždy môže vymknúť spod kontroly.
Ak by sa tak stalo, celoregionálny konflikt by zahŕňal Izrael a Irán, či už na priamo, alebo cez jeho prostredníkov. S veľkou pravdepodobnosťou by sa konflikt z Pásma Gazy prelial do ďalšieho palestínskeho územia, do Sýrie, do Libanonu.
Intenzívnejšie by sa zrejme zapojili aj jemenskí Húsíovia. Tí zatiaľ deklarujú, že útočia len na lode spojené s Izraelom. V prípade celoregionálneho konfliktu by sa však snažili ohrozovať celú medzinárodnú dopravu a znemožnili by preplavenie Červeným morom a Adenským zálivom (medzi Jemenom a Somálskom, pozn. red.).
Drony, rakety aj piráti. Ako povstalecká skupina ohrozila dôležitú obchodnú trasu Čítajte
