EÚ čelí zosilnenej ruskej dezinformačnej kampani. Belgicko vyšetruje podozrenia

BRUSEL. Belgické úrady začali vyšetrovať činnosť proruskej manipulačnej siete, ktorá sa pred eurovoľbami údajne snaží docieliť obmedzenie podpory Ukrajiny v Európskej únii.

Médiám to oznámil belgický premiér Alexander De Croo, podľa ktorého tajné služby potvrdili existenciu organizovaných skupín pracujúcich v ruskom záujme v Belgicku a ďalších únijných krajinách.

Zámery Moskvy sú jasné

"Podľa našich spravodajských služieb sú zámery Moskvy úplne jasné. Cieľom je pomôcť k zvoleniu viacerých proruských kandidátov do Európskeho parlamentu a posilniť v tejto inštitúcii určité proruské naratívy, a tak oslabiť Ukrajinu," vyhlásil De Croo na tlačovej konferencii.

Dodal pritom, že je v tejto veci v kontakte s českým náprotivkom Petrom Fialom a ďalšími európskymi lídrami.

"Musíme konať, tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ," uviedol belgický premiér, ktorého krajina v tomto polroku Európskej únii predsedá.

Terajšia dvadsaťsedmička podľa neho potrebuje viac nástrojov na boj proti ruskej propagande a dezinformáciám. Belgicko už v tejto súvislosti požiadalo Úrad pre európsku justičnú spoluprácu Eurojust, aby sa touto záležitosťou zaoberal.

"Musíme tiež skúmať, či sa stíhaním ruskej hrozby nemôžu zaoberať aj Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) a Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF," dodal De Croo s tým, že ak tomu tak nie je, je potrebné mandáty týchto úradov rozšíriť.

Ruská kampaň

Médiá v Česku a v Nemecku sa v posledných týždňoch venujú afére s údajným uplácaním európskych politikov od proruskej siete, v súvislosti s podozreniami sa spomína meno poslanca a dvojky na eurovolebnej kandidátke Alternatívy pre Nemecko (AfD) Petra Bystrona.

Francúzska europoslankyňa Nathalie Loiseauová z liberálnej frakcie europarlamentu zase uviedla, že spravodajská platforma Voice of Europe, ktorá podľa českých úradov bola súčasťou tejto siete, robila rozhovory s francúzskymi a nemeckými predstaviteľmi krajne pravicových strán.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Rozhovor mu dali Kaliňák aj Šimkovičová. Česi vypli web, cez ktorý sa Rusi snažia ovplyvniť eurovoľby Čítajte

De Croo v piatok povedal, že Moskva kontaktovala skupinu europoslancov, z ktorých niektorí dostali zaplatené za propagáciu ruských záujmov. "Platby v hotovosti sa neodohrávali v Belgicku, ovplyvňovanie však áno," povedal De Croo, v ktorého krajine sídlia kľúčové únijné inštitúcie.

EÚ podľa únijných činiteľov čelí pred júnovými voľbami zosilnenej ruskej dezinformačnej kampani. Podľa podpredsedníčky Európskej komisie Věry Jourovej síce európsky blok urobil v posledných rokoch v boji proti dezinformáciám pokrok, ten sa však vo svetle súčasnej situácie javí byť nedostatočný.

Práve vzhľadom na tieto hrozby by belgický premiér chcel, aby ruské zasahovanie bolo aj jednou z tém prerokúvaných na summite EÚ, ktorý sa koná na budúci týždeň v Bruseli.

Zatiaľ podľa navrhovaných záverov schôdzky, ktoré má k dispozícii ČTK, by sa únijní lídri mali zaoberať len konkurencieschopnosťou EÚ a vzťahmi s Tureckom. Témy však pravdepodobne ešte pribudnú.

Okrem ruských hrozieb viaceré krajiny naliehali na to, aby sa prerokúvala aj situácia na Ukrajine po tom, ako Rusi v uplynulých dňoch zosilnili útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Nový sankčný režim?

S Moskvou súvisí aj najnovšia aktivita, s ktorou prišli tento týždeň Francúzi a podporili ju okrem iného baltské krajiny, ale aj Česko.

Paríž navrhuje vytvorenie nového samostatného sankčného režimu, ktorý by sa týkal ruského zasahovania.

EÚ má v súčasnosti asi 40 sankčných režimov, ktoré sú naviazané na konkrétnu krajinu, niekoľko ich je ale spojených s konkrétnou témou.

Medzi ne patria sankcie týkajúce sa terorizmu, použitia chemických zbraní, ale aj závažného porušovania ľudských práv. Pre Rusko doteraz existovali dva sankčné režimy, ten ľudskoprávny, a potom samostatný sankčný režim kvôli ruskej agresii na Ukrajine.