BRATISLAVA, TEL AVIV. Spojené štáty americké, Rusko, Turecko aj India v piatok vydali odporúčania, aby ich občania zvážili cestu do Izraela či priamo sa krajine vyhli.
Očakáva sa totiž, že Irán sa zrejme čoskoro pustí do odvety za izraelský útok na iránsku ambasádu v sýrskom Damasku, pri ktorom prišlo o život sedem ľudí vrátane dvoch veliteľov iránskych revolučných gárd.
Irán sa od útoku z 1. apríla vyhráža potrestaním Izraela a jeho rétorika tak vyvolala obavy z eskalácie alebo rozšírenia konfliktu, v ktorom Irán stojí na strane organizácií Hamas a Hizballáh, ktoré sú nepriateľmi Izraela.
Režim už diplomatickou cestou informoval Washington o tom, že odvetný útok podnikne.
Hrozí skutočne, že sa vojna na Blízkom východe rozšíri o Irán? Ako môže Teherán reagovať na izraelský útok, čo jeho politici zvažujú a kedy môže odveta prebehnúť? Prinášame doteraz známe informácie a názory expertov.
V článku sa dočítate
- Ako môže iránska odveta prebiehať.
- Aké prostriedky pri nej Irán môže použiť.
- Či pri nej hrozí rozšírenie vojny, ktorej ohniskom je aktuálne Pásmo Gazy.
- Ako sa Irán mstil v minulosti.
Veľkú eskaláciu nechce nikto
Je nepravdepodobné, že by sa Irán pustil do priamej konfrontácie s Izraelom. Nemá záujem na vojne s neistým výsledkom, no na útok na ambasádu a smrť dvojice veliteľov odpovedať musí, už len pre domácu verejnú mienku.
"Irán pre schopnosti svojej armády a vlastnú ekonomickú a politickú situáciu nie je schopný veľkej konfrontácie s Izraelom," zhodnotil pre BBC profesor medzinárodných vzťahov z London School of Economics Fawaz Gerges.
Irán by pritom mal dostatok prostriedkov, aby na Izrael zaútočil, pripomína v texte pre The Conversation expert na Blízky východ Scott Lucas. Použil by na to zrejme balistické strely. V takom prípade by však proti nemu stáli okrem Izraela aj Spojené štáty, čo je konfrontácia, v ktorej je Teherán jednoznačne slabší.
Informácia, že Irán prostredníctvom svojho ministra zahraničia informoval Washington o plánovanej odvete nasvedčuje tomu, že sa chce konfrontácii s Amerikou vyhnúť.
Môže použiť zástupcov
Medzi možnosti, ako môže Irán zasiahnuť proti Izraelu, patria jeho predĺžené ruky na Blízkom východe, pripomína agentúra Reuters . Ide najmä o teroristické hnutie Hamas, ktoré ovláda Pásmo Gazy, a šiítske militantné hnutie Hizballáh, ktoré pôsobí v Libanone na severnej hranici Izraela. Hizballáh by bol pravdepodobnejšou možnosťou, keďže Hamas je momentálne pod tlakom izraelskej odvety za svoj októbrový útok.
"Libanonská skupina sa zapája do stretov s Izraelom už od októbra, ale nie je ochotná ísť do konfrontácie, v ktorej by mohla utrpieť vážne škody," tvrdí Lucas v texte The Conversation.
Hizballáh je jednou z najväčších neštátnych ozbrojených zložiek, pripomína BBC. Má k dispozícii možno až 50-tisíc bojovníkov a zhruba 130-tisíc striel. Pre porovnanie, Ozbrojené sily Slovenskej republiky majú zhruba do 20-tisíc príslušníkov.
Gerges napriek tomu tvrdí, že Hizballáh sa do veľkého útoku na Izrael nepustí. "Nechcú spadnúť do izraelskej pasce, pretože vedia, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa snaží vojnu rozšíriť." Podľa neho totiž od vojny závisí Netanjahuova politická budúcnosť.
Iránska odveta sa môže vyhnúť izraelskému teritóriu a cieliť na americké jednotky v širšom regióne. Do úvahy pripadá aj zintenzívnenie útokov húsijských povstalcov na plavidlá v Červenom mori alebo kybernetické útoky.
Útok na iránsku ambasádu v Sýrii je však podľa medzinárodného práva útokom na iránske územie. Je preto možné, že Irán sa odhodlá k obmedzenému útoku na izraelské územie.

Jadrový program je dôležitejší
Irán svoju odvetu obmedzí aj preto, že ňou nechce narušiť svoje dlhodobejšie strategické ciele, tvrdia experti. Fawaz Gerges pre BBC tvrdí, že Teheránu viac záleží na jadrovom programe ako na okamžitej odpovedi na izraelský útok.
"Irán obohacuje urán, vo vývoji pokročil. Skutočným cieľom Iránu nie je poslať na Izrael päťdesiat balistických striel a zabiť sto Izraelčanov. Je ním vybudovať strategické odstrašenie, nielen voči Izraelu, ale aj voči USA," hovorí Gerges.
Zaútočili na prázdnu základňu
Irán je majstrom symbolických útokov, tvrdí pre BBC autor a expert na Blízky východ Ali Sadrzadeh. Pripomína situáciu zo začiatku roka 2020, keď chcel Irán odpovedať na zabitie Kásima Sulejmáního. Iránskeho generálmajora zabil americký dron neďaleko Bagdadu.
Teherán vtedy odpovedal útokom balistickými strelami na irackú leteckú základňu, kde pôsobili aj americkí vojaci. Podobne ako teraz, aj vtedy režim hrozil tvrdou odvetou. Pri iránskom útoku však nezahynuli žiadni americkí vojaci a Sadrzadeh pre BBC pripomína, že americké ozbrojené sily o útoku zrejme vedeli vopred.
Podobne symbolickým protiútokom v aktuálnom prípade by sa Irán vyhol aj ďalšej odvete, pri ktorej by mohol utrpieť reálne škody.