BRUSEL, BRATISLAVA. Rokovania o ňom trvali roky, pri jeho schvaľovaní narušili rokovanie europarlamentu aktivisti z ľudskoprávnych organizácií a nepáčil sa ani krajnej pravici.
Poslanci Európskeho parlamentu napriek tomu v stredu schválili nový migračný pakt, preddohodnutý v Rade EÚ, ktorý sprísňuje pravidlá pre ľudí prichádzajúcich z krajín mimo Európskej únie. Stalo sa tak deväť rokov po tom, čo Európa zažívala dovtedy nevídanú migračnú vlnu.
Slovenská vláda nové pravidlá odmieta, a to aj napriek tomu, že podobný systém ešte v roku 2016 presadzovala vláda Roberta Fica.
Ministerstvo zahraničných vecí tiež spomína povinné prerozdeľovanie migrantov, ktorí sa do Európy dostali nelegálnou cestou. Štáty pritom budú mať na výber, akým spôsobom k migrácii pristúpia.
1. Čo je Európska regulácia o azyle a migrácii?
Z právneho hľadiska ide o deväť regulácií a jednu smernicu. Únia sa sériou dokumentov známou ako „migračný pakt“ snaží zrýchliť azylové konania a registráciu imigrantov, zabezpečiť ich lepšiu kontrolu a prerozdeľovanie, ktoré by odľahčilo krajiny najviac vystavené migračnému tlaku.
Podľa dokumentov schválených v europarlamente sa všetky členské štáty budú musieť podieľať na pomoci tým štátom, ktoré EÚ označí ako štáty pod migračným tlakom. Ide o krajiny, ktoré prijímajú hlavné prúdy imigrantov a ktoré podľa schváleného dokumentu potrebujú solidárny prístup.
Ľudia z krajín mimo EÚ, ktorí sa snažia do Únie vstúpiť, budú podrobení screeningu – teda zisteniu totožnosti, odovzdajú biometrické údaje, úrady overia ich zdravotný stav a bezpečnostné pozadie.
Majú na to mať sedem dní. „Členské štáty budú musieť zabezpečiť vlastné monitorovacie mechanizmy pri dodržaní ľudských práv,“ uvádza europarlament.
Nový systém má nahradiť zastarané pravidlá z Dublinského dohovoru a urýchliť aj rozhodnutie o tom, či migranti môžu zostať v EÚ, alebo sa musia vrátiť.
2. Čo to znamená pre Slovensko?
Ak migračný pakt vstúpi do praxe, znamenalo by to, že Slovensko si bude musieť vybrať spôsob, akým pomôže štátom pod migračným tlakom. Každá krajina EÚ bude musieť prispieť do ročnej rezervy solidarity buď prijatím migrantov, peniazmi, alebo technickými prostriedkami.
Každá krajina bude mať vypočítaný podiel, akým má prispieť na základe počtu vlastných obyvateľov a HDP.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vo februári povedal, že Slovensko by malo prijať 285 migrantov ročne a v prípade odmietnutia bude musieť zaplatiť 20-tisíc eur za jedného z migrantov.
3. Kedy migračný pakt vstúpi do praxe?
To momentálne nie je jasné. Sériu dokumentov, ktoré schválili poslanci europarlamentu, musí odobriť Rada EÚ – orgán zložený z rezortných ministrov členských štátov. Kvalifikovaná väčšina štátov však už počas rokovaní s finálnym znením balíka predbežne súhlasila.
Členské štáty budú mať dva roky, aby smernicu pretavili do štátnych zákonov. Nariadenia sú platné automaticky.
4. Aký je postoj Slovenska a ako hlasovali slovenskí europoslanci?
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí už informovalo, že s dokumentom v tejto podobe nesúhlasí. „Slovensko nesúhlasí s princípom solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na jeho územie,“ uviedlo ministerstvo v tlačovej správe.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár tvrdí, že pakt problém s nelegálnou migráciou dostatočne nerieši a že návrh bol schválený napriek nesúhlasu Slovenska a ďalších štátov.
Schválený návrh je pritom v hrubých rysoch napísaný tak, ako to v roku 2016 navrhla vláda Roberta Fica. Slovensko v tom čase predsedalo Európskej rade. Systém „efektívnej solidarity“ prezentoval v Bruseli v novembri 2016 vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Možnosť vybrať si medzi prijatím žiadateľov o azyl a finančnou či materiálnou pomocou vtedy označil za „veľký úspech slovenského predsedníctva“ a „akceptovateľný návrh, ktorý urobí Európu bezpečnejšou“.
Europoslankyne za Smer Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová v stredu hlasovali proti migračnému paktu, podobne aj Miriam Lexmann z KDH či Peter Pollák z hnutia Slovensko. Reguláciu o azyle naopak podporili Vladimír Bilčík, Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál.
Neveďalová tvrdí, že aj keď koncept flexibilnej solidarity presadzovali, základné požiadavky Slovenska sa do návrhu nedostali. Európska komisia bude mať podľa nej v krízovej situácii stále právo prikázať štátom, aby prijali migrantov alebo za nich zaplatili. "Odmietame to, aby nám presne niekto hovoril, koľko ľudí máme prijať," vraví.
Návrh podľa nej neakceptuje napríklad to, že Slovensko bolo solidárne s utečencami z Ukrajiny a znáša väčší nápor ako napríklad Francúzsko. Na Slovensku má dočasné útočisko zaregistrovaných 138-tisíc ľudí z Ukrajiny.
Aj z tohto dôvodu proti paktu hlasovali europoslanci za KDH Miriam Lexmann a Ivan Štefanec. "Mnohé body tejto dohody sú dobré, najmä čo sa týka urýchlenia azylového procesu či kontrol, no v prípade povinnej solidarity nebolo zohľadnené, že Slovensko už prijalo utečencov z Ukrajiny," vraví Štefanec.
Števulová z PS: Prekáža mi hovoriť o ľudskej bytosti, že je nelegálny migrant Čítajte 5. Čo o migračnom pakte hovoria jeho odporcovia?
Proti novým pravidlám protestovali dlhodobo nacionalisti aj ľavica. Kým krajná pravica žiada oveľa prísnejšie pravidlá, viac ako päťdesiat ľudskoprávnych organizácií v decembri adresovalo Európskej komisii aj europarlamentu otvorený list, v ktorom hovoria o obavách z novej regulácie.
Pakt podľa nich „normalizuje svojvoľné zadržiavanie imigrantov“ aj odsun migrantov do krajín, ktoré nie sú až také bezpečné.
Proti migračnému paktu vystupujú viaceré krajiny. Systém prerozdeľovania utečencov odmieta okrem Slovenska a Maďarska aj poľský premiér Donald Tusk.
„Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že tento pakt vstúpi do platnosti viac-menej v takej podobe, v akej sa o ňom dnes hlasovalo v parlamente, ochránili Poľsko pred mechanizmom prerozdeľovania,“ povedal podľa magazínu Politico. Výnimočne sa tak zhodol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
6. Podarilo sa dosiahnuť kompromis?
Námietkam ministerstva nerozumie ani Braňo Tichý, humanitárny pracovník, ktorý do novembra radil v otázkach migrácie ministerstvu vnútra a ktorý kandidoval za Progresívne Slovensko. „Je to divadlo,“ vraví.
Slovenský zastupiteľský úrad v Bruseli si podľa neho už v minulosti vytýčil pri rokovaniach priority, ktoré chce v otázke migrácie dosiahnuť – medzi nimi bola aj možnosť, aby sa do kvót rátali aj prijatí ukrajinskí utečenci alebo aby bolo možné pomáhať aj inou ako finančnou formou, napríklad poskytnutím vojakov, úradníkov či policajtov.
Kým prijatie utečencov z Ukrajiny súčasťou paktu zatiaľ nie je, pomôcť personálom či humanitárne však bude možné.
Tichý napriek tomu považuje súčasnú dohodu za aktuálne dostatočnú. „Ak by sme to neschválili, môžeme o nej rokovať ďalších deväť rokov. Som zástancom toho, že najmä nedokonalý systém a môžeme ho každý rok vylepšovať,“ dodáva.
