„Na začiatku na nás veľa ľudí útočilo. Hovorili, že blúznime, že len vojna môže navrátiť rukojemníkov a zničiť Hamas. Náš postoj však získava čoraz väčšiu podporu,“ hovorí pre SME izraelský aktivista ALON-LEE GREEN z hnutia Standing Together (Stojíme spolu), ktoré sa vyslovuje proti okupácii palestínskych území a spája židovských a arabských obyvateľov Izraela.
Vojna sa dá podľa neho ukončiť len diplomatickou dohodou. „Už je to šesť mesiacov vojny, ktorá nás nikam nedoviedla. Aj keď premiér Benjamin Netanjahu hovorí, že sme blízko víťazstvu, je to lož. Ľudia to vidia, majú oči a uši,“ dodáva.
V rozhovore sa dočítate aj:
- čo mu americkí politici povedali o možnom zákaze vývozu zbraní do Izraela,
- prečo téma dvoch štátov v podobe Izraela a Palestíny nie je predmetom debát,
- ako reaguje na polarizujúcu debatu o antisemitizme a podpore teroristov.
Ako sa so svojou organizáciou angažujete od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023?
Organizujeme židovských a palestínskych občanov Izraela, aby boli k sebe navzájom solidárni, aj keď sa nás izraelská vláda snaží postaviť proti sebe. Napríklad tým, keď hovorí, že palestínski Izraelčania podporujú Hamas.
Mobilizujeme verejnosť, aby si uvedomila, že vojna nám neprinesie bezpečnosť, nevráti rukojemníkov, ktorých drží Hamas. Nepomôže nám ani vyriešiť problémy ako násilie, masaker Hamasu zo 7. októbra.
Snažíme sa poukazovať na ukončenie okupácie a dosiahnutie mieru medzi Izraelom a Palestínou.
Organizujete aj protivojnové či protivládne protesty?
Alon-Lee Green
- spoluzakladateľ hnutia Standing Together,
- v rokoch 2009 až 2014 pracoval ako politický poradca v izraelskom parlamente,
- podieľal sa na prvom odborovom zväze čašníkov v Izraeli,
- v roku 2011 pomáhal organizovať hromadné protesty proti zvyšujúcim sa výdavkom na život.
Týždeň po začiatku vojny sme zorganizovali zhromaždenie, aby sme židovských a palestínskych občanov dostali na jedno miesto. Spoločne sme sa rozprávali a prežívali bolesť. Snažili sme sa ukázať, že sme v tom spoločne.
Neskôr sme zriadili linku podpory na podporu palestínskych občanov Izraela, ktorí tvoria zhruba 20 percent populácie. Úrady sa nimi zaoberali už len za to, že napísali niečo ako „neubližujte palestínskym deťom v Pásme Gazy, sú nevinné“. Mohli ich za to vyhodiť z práce či z univerzity, obvinili ich z podpory Hamasu. Poskytli sme im preto právnu pomoc aj sociálnu podporu.
Vytvorili sme verejnú kampaň zhromaždení proti vláde a vojne, za mier.
Ako na to reagovala spoločnosť?
Izraelský aktivista Alon-Lee Green. (zdroj: LinkedIn/Alon-Lee Green)Na začiatku na nás veľa ľudí útočilo. Hovorili, že blúznime, že len vojna môže navrátiť rukojemníkov a zničiť Hamas. My sme hovorili, že to sa nestane. Návrat zajatcov sa dá dosiahnuť len diplomatickou dohodou s Hamasom. Nepáči sa nám to, nemáme z toho dobrý pocit, ale je to jediný spôsob.
Už 10. októbra sme zverejnili verejnú petíciu za prepustenie rukojemníkov, ktorú vláda musí dosiahnuť dohodou, vyšli sme preto aj do ulíc. Veľa ľudí to nahnevalo. Postupne k nám však pridávalo čoraz viac ľudí. Za šesť mesiacov sme mobilizovali desaťtisíce ľudí.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dohodu s Hamasom odmieta. Ako chcete jeho vládu presvedčiť o opaku?
Protestmi a vynútením politického riešenia. Táto vláda nám klame, inak sa to nedá opísať. Netanjahu len pred pár dňami povedal, že jediný spôsob, akým zaistí návrat rukojemníkov, je začať pozemnú vojenskú inváziu do mesta Rafah.
Po šiestich mesiacoch však už vieme, čo je pravda a čo nie. Počas bojov izraelskí vojaci oslobodili troch rukojemníkov. Vieme o štyroch, ktorých naše ozbrojené sily v rámci vojenskej operácie zabili. Počas týždňového dočasného prímeria (vlani v novembri) prepustili cez sto rukojemníkov (výmenou za asi 240 palestínskych väzňov v Izraeli, pozn. red.). To ukazuje, že jediný spôsob, akým dostať zvyšných približne 130 rukojemníkov naspäť je cez dohodu.
O súčasnej situácii veľa informuje na instagrame či na sociálnej sieti X. Akú rolu zohrávajú sociálne siete v tomto konflikte?
Médiá a vláda dlhodobo umlčiavali hocikoho, kto povedal niečo iné ako „všetkých ich zabite, zrovnajte Pásmo Gazy so zemou, vráťte ich do doby kamennej“. My sme však hovorili, že takto to nemá byť, ale na to sme museli použiť sociálne siete. Len tak sme sa mohli dostať k širšej verejnosti a presvedčiť ľudí, že naše riešenie je lepšie.
V súčasnosti sa na rôznych platformách dokážeme dostať k miliónu Izraelčanov za týždeň. Dovoľuje nám to priamo sa rozprávať s ľuďmi, ktorí by sa inak s našou prácou nestretli.
Standing Together
organizácia založená v roku 2015,
bojuje za mier, rovnosť a sociálnu spravodlivosť a proti izraelskej okupácii palestínskych území, spája židovských a arabských (vrátane palestínskych) občanov Izraela,
v roku 2023 mala asi päťtisíc členov,
na ich protestoch sa zúčastňujú tisíce ľudí.
Pokrývajú izraelské médiá vojnu v Pásme Gazy kriticky?
Len jedny noviny – denník Haarec. Chvíľu im trvalo, kým začali volať po ukončení vojny, kým začali izraelskej spoločnosti ukazovať, čo sa deje v Pásme Gazy.
Musíte pochopiť, že celý svet sa denne pozerá na to, čo sa deje v Pásme Gazy. Už šesť mesiacov vidia ničenie, zabíjanie či vyhladovanie. V izraelských médiách verejnosť z toho vidí asi jednu tisícinu. Pásmo Gazy zvyčajne vidíme z pohľadu našich vojakov, ktorí tam bojujú. Nevidíme príbehy tamojších obyvateľov, ničenie, zabíjanie. Pre ľudí je preto ťažké byť vystavení realite.
Médiá vedia, akú cenu by museli zaplatiť za to, keby porušili súlad s vládou a podporu vojny. Vedia, že opozičné médiá za posledných desať rokov prišli o peniaze, že Netanjahu im vytvoril konkurenciu.
V Izraeli existuje cenzúrny orgán, ktorý rozhoduje o zverejňovaní informácií ohľadom armády do médií. Nemusí však svoju prácu veľmi robiť, pretože médiá sa scenzurujú sami.
Nedávno ste sa vrátili zo Spojených štátov, kde ste takmer tri týždne promovali prácu vašej organizácie. Vaša návšteva sa odohrala v čase, keď sa USA ako najsilnejší spojenec Izraela začína vyslovovať proti izraelským útokom v Pásme Gazy. S akými reakciami ste sa tam stretli?
