LONDÝN. Vo štvrtok 11. apríla uplynie päť rokov, ako Juliana Assangea vyvliekla z ekvádorskej ambasády a následne zatkla britská polícia - s odôvodnením, že ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl.
O dva dni neskôr, 13. apríla 2019, zakladateľa organizácie WikiLeaks umiestnili do väznice Belmarsh v juhovýchodnej časti Londýna.
Stíhaný vo Švédsku aj v USA
Austrálčan sa dostal do cely po takmer siedmich rokoch strávených na veľvyslanectve Ekvádora, kde mu poskytli azylovú ochranu a možnosť vyhnúť sa vydaniu britskými orgánmi do Švédska v súvislosti s údajným sexuálnym útokom. Priestory ambasády nikdy neopúšťal.
Zakladateľovi WikiLeaks hrozí aj vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Organizácia WikiLeaks totiž rozhnevala Washington zverejnením tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.
Dokumenty o útoku v Iraku
WikiLeaks je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá zverejňuje tajné informácie získané z anonymných zdrojov alebo pri úniku počítačových dát. V roku 2006 ju založila organizácia Sunshine Press.
Veľký rozruch vo svete spôsobila organizácia v roku 2010, keď na webe sprístupnila dokumenty, ktoré získala od amerického vojaka Bradleyho Manninga.
Ten v čase odovzdania materiálov pracoval ako armádny spravodajský analytik v Bagdade.
Za nezákonné skopírovanie státisícov amerických armádnych a diplomatických depeší a tiež tajného videozáznamu z útoku amerického vrtuľníka v Iraku, pri ktorom zahynulo 11 ľudí, Manninga odsúdili v roku 2013 na 35 rokov väzenia.
Väznený Manning podstúpil zmenu pohlavia na ženu - Chelseu Manningovú. V januári 2017 jej americký prezident Barack Obama znížil trest na sedem rokov. Manningovú prepustili z väzenia 17. mája 2017.
Elitný matematik
Julian Assange sa narodil 3. júla 1971 v austrálskom Townsville. Jeho rodičia boli kočovní herci, vlastnili malé divadlo a často sa sťahovali.
V roku 1995 bol spoločne so skupinou ďalších osôb obvinený z počítačového pirátstva a iba zaplatením pokuty sa vyhol väzeniu. V nasledujúcom období spolupracoval so Suelette Dreyfusovou, s ktorou napísal knihu Underground a tá sa stala bestsellerom v počítačovej komunite.
Na univerzite v austrálskom Melbourne študoval matematiku a fyziku, kde sa stal prominentným členom spolku matematikov.
Po založení WikiLeaks začal viesť život nomáda. Reportér periodika New Yorker Raffi Khatchadourian, ktorý s ním strávil určitý čas na cestách, sa vyjadril, že Assange všade nachádzal ľudí, ktorí mu boli ochotní pomáhať.
Assange sa dostal do problémov v roku 2010, keď mu viaceré finančné inštitúcie USA zablokovali podporu.
Na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku zatkla Assangea v decembri 2010 britská polícia. Úrady ho chceli vypočuť v súvislosti s obvineniami zo sexuálnych trestných činov v tejto škandinávskej krajine.
Po niekoľkých dňoch strávených za mrežami sa dostal do domáceho väzenia. V júni 2012 sa ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal túto juhoamerickú krajinu o azyl. Okrem obvinenia vo Švédsku mu hrozilo a stále hrozí aj vydanie do USA.
Po zatknutí Assangea britskou políciou americké ministerstvo spravodlivosti 11. apríla 2019 obvinilo zakladateľa WikiLeaks zo sprisahania s Chelseou Manningovou (pred tým Manning) za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača.
Spojené štáty obviňujú Assangea z pomoci Manningovej, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály. Mal jej pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany (Pentagón).
Vláda USA 11. júna 2019 oficiálne odovzdala Spojenému kráľovstvu žiadosť o vydanie Assangea.
V novembri toho istého roku švédska prokuratúra vyhlásila, že zastavila vyšetrovanie Assangea v prípade obvinenia zo znásilnenia z roku 2010, pretože neexistuje dostatočné množstvo dôkazov.
Assangea podporili novinári aj austrálsky premiér
Proti vydaniu Assangea do USA napísali americkej vláde otvorený list redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel, v ktorom ju požiadali, aby upustila od Assangeovho stíhania.
Aj Austrálsky premiér Anthony Albanese osobne zatelefonoval predstaviteľom USA a vyzval ich na ukončenie trestného stíhania. Assange podal prostredníctvom svojich právnikov zasa odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Londýnsky súd 4. januára 2021 zamietol žiadosť USA o vydanie Assangea do Spojených štátov. Americká vláda sa o viac ako mesiac proti rozhodnutiu odvolala.
Britský odvolací súd v Londýne následne 10. decembra 2021 zrušil rozhodnutie nižšieho súdu blokujúce vydanie Assangea do USA, kde mu hrozí doživotné väzenie. Britský Najvyšší súd začal 20. februára 2024 rozhodovať o vydaní Assangea. Verdikt 26. marca 2024 odročil na 20. mája 2024.
