TEL AVIV, BRATISLAVA. Rada OSN pre ľudské práva minulý piatok podporila zákaz dovozu zbraní pre Izrael. Argumentovala tým, že Izrael v Pásme Gazy porušuje medzinárodné právo a ľudské práva civilistov. Rozhodnutie nie je právne záväzné, no pridáva na tlaku, ktorému viaceré západné krajiny v poslednom čase čelia.
Zo 47 členov podporilo rezolúciu 28 krajín, medzi nimi Belgicko, Fínsko či Luxembursko. Šesť krajín - vrátane Francúzska či Japonska - sa hlasovania zdržalo. Proti zastaveniu dodávok zbraní hlasovali Spojené štáty a Nemecko. Berlínu sa nepáčilo, že OSN v rozhodnutí vyslovene neodsúdila palestínsku teroristickú organizáciu Hamas.
Izrael začal vojenskú operáciu do Pásma Gazy 27. októbra minulého roku v reakcii na teroristický útok Hamasu v pohraničí na juhu Izraela 7. októbra.
Loading
...Nemecko a Spojené štáty dodávajú Izraelu drvivú väčšinu západnej vojenskej pomoci. Práve Washington môže podľa dvanástich svetových odborníkov na ľudské práva iniciovať zmenu.
"Ako najbližší spojenec Izraela a jeho najväčší dodávateľ zbraní musia Spojené štáty ísť príkladom," píše sa vo vyhlásení medzinárodnej mimovládnej organizácie The Elders.
Administratívu amerického prezidenta Joea Bidena kritizujú aj politici z jeho Demokratickej strany.
V článku sa dočítate aj:
- kto a ako najviac vojensky Izrael podporuje,
- kto a prečo zažaloval Nemecko za pomoc Izraelu,
- ktoré krajiny vojenskú pomoc ukončili.
Najviac zbraní od USA
Najväčším dodávateľom zbraní pre Izrael sú Spojené štáty, ktoré mu pomohli vybudovať jednu z technologicky najvyspelejších armád na svete.
Až 69 percent izraelských zbraní medzi rokmi 2019 až 2023 pochádzalo od USA, vyplýva zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), vydanej v marci 2024.
USA poskytujú Izraelu ročnú vojenskú pomoc vo výške 3,8 miliardy dolárov na základe desaťročnej dohody, ktorá má Izraelu umožniť udržať si "kvalitatívnu vojenskú výhodu" nad susednými krajinami.
Biden tlačí na Izrael čoraz viac. Vojna v Pásme Gazy mu môže prehrať voľby Čítajte Izrael americké doláre využíva napríklad na nákup stíhačiek Lockheed Martin F-35 Lightning II, ktoré sú považované za jedny z najúčinnejších na svete. Doteraz ich objednal 75 a prevzal si viac ako 30 kusov. Po USA bol druhou krajinou, ktorá tieto stíhačky dostala a prvou, ktorá ich použila v boji.
"Izraelu poskytneme ďalšiu vojenskú pomoc vrátane munície a rušičiek na doplnenie systému (protiraketovej obrany) Železnej kupoly," povedal tri dni po útoku Hamasu americký prezident Joe Biden.
Od začiatku izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy americká vláda zverejnila len dva predaje vojenského vybavenia, ktoré pre Izrael mimoriadne schválila. V jednom išlo o 14-tisíc kusov tankovej munície v hodnote 106 miliónov dolárov a v druhom zas častice za 147 miliónov dolárov na výrobu delostreleckých granátov.
Koniec bianko šeku
Bidenova administratíva však Izraelu podobnú pomoc poslala viac ako stokrát, napísal začiatkom marca denník Washington Post s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov.
Väčšinou išlo o menšie sumy, ktoré nemuseli formálne oznámiť Kongresu. Dodávky obsahovali tisíce kusov presne navádzanej munície, bômb s malým priemerom či menších ručných zbraní.
Kongres by však museli oboznámiť s predajom 50 stíhačiek F-15 za 18 miliárd dolárov. Americká vláda by túto dohodu mala oznámiť čoskoro, informuje stanica CNN. Bola by to najväčšia vojenská podpora Izraelu od najnovšej invázie do Pásma Gazy.
Očakáva sa, že ďalšia vojenská pomoc vyvolá politickú debatu. Proti vyzbrojovaniu Izraela sa totiž začali vyslovovať aj viacerí členovia prezidentovej Demokratickej strany. Skupina jedného nezávislého a siedmich demokratických senátorov v polovici marca apelovala na zastavenie vojenskej pomoci pre Izrael, kým neprestane blokovať humanitárne dodávky pre Palestínčanov. Izrael obvinenia z blokády humanitárnej pomoci, ktoré už prišli aj od neziskových organizácií, odmieta.
Jedným zo signatárov je Chris Van Hollen, senátor za štát Maryland. Tlak na Izrael podľa neho môže priniesť reálne výsledky. Poukázal na nedávny telefonát Bidena s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, v ktorom prezident apeloval na ochranu civilistov a humanitárnych pracovníkov. Krátko po tom Izrael dočasne otvoril hraničný priechod Erez, ktorým začala prúdiť pomoc na sever Pásma Gazy, kde je situácia v súčasnosti najkritickejšia.
Dobré ráno: Izrael obviňujú z genocídy. Hladomor je nová realita Gazy Čítajte Van Hollen podľa vlastných slov dúfa, že americká vláda vtedy naznačila, že to s možným obmedzením podpory Izraela myslí vážne. Dodal však, že cieľom nie je zastaviť všetky transfery zbraní, ale využiť túto hrozbu na dosiahnutie svojich podmienok.
"Prešli sme obdobím, keď Netanjahuova vláda ignorovala požiadavky Spojených štátov a my sme do Izraela poslali deväťstokilogramové bomby. Dúfam, že teraz sme sa dostali do bodu, že im neposkytujeme bianko šek," cituje ho Washington Post.
Žaloba za vojenskú pomoc
Ďalších 30 percent vojenskej podpory pochádza z Nemecka, vyplýva tiež z údajov inštitútu SIPRI. Takmer percento pomoci dopĺňa z tretieho miesta Taliansko. To Izraelu do tohto roka pomohlo najmä s vrtuľníkmi a námorným delostrelectvom.
Nemecká vojenská pomoc vlani oproti roku 2022 vzrástla takmer desaťnásobne. V roku 2022 schválili vývoz v hodnote 32 miliónov eur, do vlaňajšieho novembra to bolo takmer 303 miliónov eur.
Väčšinu povolení na vývoz schválili po útoku Hamasu na izraelské územie zo 7. októbra. Išlo najmä o komponenty pre systémy protivzdušnej obrany a komunikačné zariadenia.
Nemecký kancelár Olaf Scholz od začiatku najnovšej vojny v Pásme Gazy hovorí, že Izrael má právo na obranu. V krajine sa však za posledné týždne rozprúdila debata o nemeckých dodávkach zbraní Izraelu.
Pomohol tomu aj list, ktorý zhruba šesťsto štátnych zamestnancov adresovalo Scholzovi a niekoľkým ministrom. "Požadujeme s okamžitou platnosťou zastaviť dodávky zbraní izraelskej vláde," napísali.
Nemecká pomoc pre Izrael je zároveň predmetom podnetu, ktorý podala tento týždeň Nikaragua na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Žiada v ňom, aby súd zastavil dodávky nemeckých zbraní Izraelu. Podľa latinskoamerickej krajiny totiž umožňujú izraelskej armáde v Pásme Gazy páchať genocídu a porušovať medzinárodné humanitárne právo.
Šéfka právneho tímu Nemecka Tania von Uslar-Gleichen obvinenia odmietla a povedala, že Nikaragua je v tomto spore zaujatá. Krajina totiž v minulosti prijala veľký počet palestínskych emigrantov.
Nikaragua požiadala Medzinárodný súdny dvor, aby zastavil dodávky nemeckých zbraní Izraelu Čítajte Prerušenie pomoci
Z európskych krajín zastavenie vojenskej pomoci Izraelu oznámili Taliansko, Španielsko, Belgicko a Holandsko. Holandský súd ešte vo februári nariadil vláde, aby zablokovala všetky vývozy súčiastok stíhacích lietadiel F-35 do Izraela pre obavy, že sa používajú na porušovanie medzinárodného práva v Pásme Gazy.
Odvolací súd dal za pravdu viacerým humanitárnym organizáciám, podľa ktorých krajina dodávkami porušuje zákon, keďže vie, že Izrael používa lietadlá na útoky na Pásmo Gazy.
Kanada zas pozastavila schvaľovanie nových povolení na vývoz zbraní, kým Izrael nezabezpečí, že ich používa v súlade s kanadskými zákonmi, čím odkazovala na útoky na civilistov. Už existujúce povolenia však zostali v platnosti.
Najnovšie čelí tlaku aj britská vláda premiéra Rishiho Sunaka. Občania aj členovia jeho Konzervatívnej strany začali výraznejšie protestovať po tom, ako izraelské útoky zabili siedmich pracovníkov charity World Central Kitchen, z ktorých traja boli občanmi Veľkej Británie.
Humanitárna oganizácia spochybňuje výsledky vyšetrovania izraelského zásahu na konvoj Čítajte Viaceré humanitárne organizácie Izrael obvinili, že na konvoj útočil zámerne. Izraelská vláda hovorí o nešťastnom omyle.
Britský minister zahraničných vecí David Cameron v utorok informoval, že Británia neprestane dodávať zbrane Izraelu. "Naša pozícia je v súlade s našimi medzinárodnými partnermi. Doteraz sa žiadna podobne zmýšľajúca krajina nerozhodla pozastaviť existujúce licencie na vývoz zbraní do Izraela," povedal na tlačovej konferencii po stretnutí so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom vo Washingtone.
Londýn pravdepodobne čaká, kým určitý krok spravia Spojené štáty, dodáva britský denník The Guardian.
