Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Park Choong-kwon bol kedysi výskumníkom balistických rakiet v Severnej Kórei, jedným z cenených mozgov poverených vývojom Kim Čong-unovho zbrojného programu.
Budúci týždeň sa má stať juhokórejským poslancom. Bude tak štvrtým utečencom zo Severnej Kórey, ktorý bude pôsobiť v demokratickom zákonodarnom zbore na juhu.
„Myslím si, že ako zbeh by som mal zohrávať úlohu v medzikórejských vzťahoch,“ povedal 38-ročný Park, ktorý by sa mal dostať do Národného zhromaždenia v stredajších voľbách. Kandiduje za konzervatívnu stranu vedenú prezidentom Yoon Suk Yeolom, ktorý zastáva tvrdý postoj voči Severnej Kórei, a má šancu zvíťaziť vďaka systému pomerného zastúpenia, ktorý strane zaručuje určitý počet kresiel na základe podielu hlasov odovzdaných pre stranu.
„Chcem však plniť svoju rolu aj ako Park Choong-kwon, mladý juhokórejský muž. Chcem splniť oboje.“
Vyzbrojení mečmi a jedom, rodina utiekla z KĽDR cez mínové pole a rozbúrené more Čítajte V Národnom zhromaždení sú v súčasnosti dvaja severokórejskí prebehlíci: Tae Yong-ho, bývalý vysokopostavený severokórejský diplomat, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie, a Ji Seong-ho, severokórejský aktivista za ľudské práva, ktorý odstupuje.
Park a 32-ročný utečenec Kim Geum-hyok, ktorý tiež kandidoval za konzervatívnu stranu, ale odstúpil, keď bolo jasné, že sa tentoraz do Národného zhromaždenia nedostane, pritiahli pozornosť na ambície mladých severokórejských utečencov, ktorí sa usilujú o vedúce úlohy v juhokórejskej spoločnosti.
Títo dvaja muži chcú určovať program medzikórejských vzťahov a kľúčových otázok, ktorým budú čeliť budúce generácie v oboch Kóreách, a byť lídrami, ktorí preklenú priepasť medzi oboma polovicami polostrova v prípade ich opätovného zjednotenia. Chcú, aby sa aj ostatní mladí Juhokórejčania zaujímali o znovuzjednotenie, hoci väčšina ich rovesníkov tvrdí, že je to zbytočné.
„Cítil som, že existuje určité obmedzenie v rámci toho, koľko sa dá dosiahnuť prostredníctvom samotnej občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o ľudské práva v Severnej Kórei,“ povedal Kim s tým, že práve prostredníctvom inštitúcií tvoriacich politiku sa dá dosiahnuť oveľa viac - a to ho aj motivovalo venovať sa politike.
Táto dvojica vie, o čom hovorí.
V článku sa dočítate:
- aké životy viedli prebehlíci pred ich útekom zo severu na juh,
- čo znamená generácia Jangmadang,
- prečo by bolo výhodné podľa prebehlíkov polostrov zjednotiť.
Silné posolstvo
Park utiekol zo Severnej Kórey, keď mal 23 rokov, po tom, čo sa jeho pochybnosti o severokórejskom režime stali príliš veľkým bremenom. Študoval na Severokórejskej univerzite národnej obrany - školiace miesto pre inžinierov a špecialistov vyvíjajúcich raketové technológie krajiny, ktoré režim považuje za kľúčové pre svoje prežitie a bezpečnosť.
Kim bol zase jedným z mála študentov prestížnej Kim Ir-senovej univerzity, ktorí dostali možnosť študovať v zahraničí. Izolovaný režim využíva najlepších študentov, aby takto priniesli potrebné odborné znalosti zo zahraničia, hoci ich tým vystavuje vonkajšiemu svetu.
Počas pobytu v Číne však prijal myšlienky zvonka do takej miery, že upútal pozornosť severokórejských bezpečnostných predstaviteľov. Vo veku dvadsať rokov sa rozhodol utiecť.
Ako príslušníci severokórejskej ultraelity, ktorí preukázali politickú lojalitu režimu, získali Park a Kim ťažko dosiahnuteľné privilégiá a mali viesť represívny štát v budúcnosti.
Park Choong-kwon, člen Ľudovej strany budúcnosti, utiekol zo Severnej Kórey, keď mal 23 rokov, po tom, čo sa jeho pochybnosti o režime stali prílišnými. (zdroj: Jun Michael Park — The Washington Post)Režim do nich investoval, pretože „boli budúcnosťou Severnej Kórey,“ povedala Hanna Song, výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Database Center for North Korean Human Rights so sídlom v Soule, ktorá úzko spolupracuje s prebehlíkmi.
Mohli naďalej pohodlne žiť na severe. Oni však radšej riskovali svoje životy a utiekli. Teraz sa snažia dosiahnuť zmenu v rámci juhokórejského demokratického systému a prispieť svojimi poznatkami ako tí, ktorí vyrastali v oboch Kóreách.
Ukazujú tak, čo je možné, keď človek dostane slobodu rozhodnúť sa, ako žiť svoj život - právo, ktoré Severokórejčania žijúci v totalite nemajú, hovorí Songová.
„Skutočnosť, že istým spôsobom využili svoje skúsenosti zo severu pre lepšiu budúcnosť celého Kórejského polostrova, by mohla vyslať naozaj silné posolstvo mladým ľuďom z [oboch] Kóreí,“ povedala.
Vystavení vonkajšiemu svetu
Park a Kim patria ku generácii mileniálov, ktorí vyrastali v Severnej Kórei v 90. rokoch, keď sa v teoreticky komunistickom štáte zakorenil kapitalizmus. Aktivisti tvrdia, že práve oni sú najväčšou silou pre zmenu v Severnej Kórei.
Nazývajú ich „generáciou Jangmadang“, pomenovanou podľa trhov, ktoré sa objavili po ničivom hladomore, ktorý odhalil neschopnosť štátu zabezpečiť svoje obyvateľstvo. Tí, ktorí prežili, vyrábali, predávali alebo kupovali potraviny na trhoch.
Táto skupina vyrastala s prístupom k tovaru z Číny a Južnej Kórey - vrátane televíznych programov a filmov, ktoré im otvorili oči v rámci života vo veľkej ekonomike a slobodnejšej spoločnosti. Odborníci tvrdia, že boli viac vystavení vonkajšiemu svetu a rozčarovaní z vlastnej vlády.
„Už keď som bol v Severnej Kórei, povedomie mladej generácie sa dramaticky menilo,“ povedal Park, ktorý odišiel v roku 2009.
Kandidáti z Ľudovej strany budúcnosti na predvolebnej akcii v Soule tento týždeň. (zdroj: Jun Michael Park — The Washington Post)„Keď som bol na severe, kolovalo veľa fám o Kim Čong-unovi. Ostatní mladší Severokórejčania boli trochu skeptickí,“ dodal Park. „Je približne v našom veku, napriek tomu Severná Kórea šírila fámy, že je to veľký génius. Bolo ťažké tomu uveriť.“
Mladí utečenci mali hladší prechod do juhokórejskej spoločnosti ako starší zbehovia, ktorí sa ťažko prispôsobovali kapitalizmu. Mnohí z nich nachádzajú spôsoby, ako využiť svoje životné skúsenosti na pozitívnu zmenu na Kórejskom polostrove v rôznych kariérnych oblastiach a vzbudzujú celosvetovú pozornosť o ťažkej situácii Severokórejčanov, povedal Kim.
„Ako generácia Jangmadang máme skúsenosti zo života v Severnej Kórei, ktoré juhokórejskí mileniáli nemajú,“ dodal Kim. „To znamená, že vďaka týmto poznatkom môžeme prísť s jedinečnými a novými nápadmi.“
Zjednotenie polostrovov
Nechcú však byť zaškatuľkovaní pod jedinú identitu „prebehlíka“. Jednak si obaja vytvorili dvojakú identitu ako ľudia narodení v Severnej Kórei, ktorí väčšinu dospelosti strávili ako Juhokórejčania, čo im podľa ich slov dáva jedinečné pochopenie života na Kórejskom polostrove.
Ich životné skúsenosti tiež nie sú reprezentatívne pre väčšinu z 34-tisíc Severokórejčanov, ktorí sa od roku 1998 presídlili na juh, pričom väčšina z nich sú ženy a nemajú vysokoškolské vzdelanie.
Po úteku zo Severnej Kórey cez hranicu s Čínou a príchode do Soulu získal Park doktorát v oblasti materiálových vied a inžinierstva na jednej z najlepších juhokórejských univerzít a získal prestížne miesto vedúceho výskumného pracovníka v spoločnosti Hyundai Steel.
V Národnom zhromaždení chce Park formovať vedeckú, technologickú a daňovú politiku, ktorá má vplyv na strojársky a priemyselný sektor, ktoré podporili hospodársky vzostup Južnej Kórey ako výrobnej veľmoci.
„Ako človek so skúsenosťami z juhokórejského priemyselného sektora som presvedčený, že inovácia podnikových predpisov a trhu práce v našej krajine je absolútne nevyhnutná,“ povedal.
Zároveň však uviedol, že súhlasí s tvrdým prístupom juhokórejského prezidenta k provokáciám severu a s jeho úsilím o posilnenie odstrašujúcich opatrení so Spojenými štátmi a s Japonskom.
Severokórejský prebehlík Kim Geum-hyok stojí pred panorámou Yeouido, hlavnej politickej a finančnej štvrte v Soule. (zdroj: Jun Michael Park — The Washington Post)„Severná Kórea zo svojej podstaty nie je schopná zastaviť provokácie,“ povedal. Severnej Kórei napokon „musíme pomôcť nájsť inú stratégiu úniku a stať sa normálnou krajinou“ podľa svetových noriem.
Obaja muži veria, že polostrov sa raz opäť zjednotí a prípravy sa musia začať už teraz – dôkladným skúmaním vnútorných zmien v Severnej Kórei a prípravou juhokórejskej verejnosti v názoroch na Severnú Kóreu a jej obyvateľov.
„Jedinou cestou k riešeniu rôznych problémov Južnej Kórey vrátane úbytku obyvateľstva, hospodárskej krízy a polarizácie je zjednotenie,“ povedal Kim. „Musíme rozšíriť naše územie, [zvýšiť] počet obyvateľov a rozvíjať trhy.“
Kim, ktorý si od svojho príchodu do Južnej Kórey v roku 2012 vybudoval verejnú osobnosť hovoriacu o severokórejských problémoch, pravidelne vystupujúcu v televíznych reláciách a prevádzkujúcu kanál na youtube, tentoraz nebol úspešný.
V roku 2022 pracoval na prezidentskej kampani a v prechodnom tíme a v roku 2023 nastúpil na ministerstvo pre vlastenectvo a záležitosti veteránov ako politický poradca.
Už teraz premýšľa nad ďalšími voľbami o štyri roky. „Mám len 32 rokov. Tento [volebný cyklus] využívam na získavanie skúseností,“ dodal Kim. „V každom prípade, ak sa nevzdáme demokracie, vždy budú ďalšie voľby.“
