Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj ustúpil od svojho úmyslu zvýšiť stav armády o ďalších 500-tisíc vojakov

Šéf Tatarstanu po nálete ukrajinských dronov vyzval riaditeľov podnikov, aby sa nespoliehali na ruskú protivzdušnú obranu.

Majú sa sami postarať o ochranu závodov pred dronmi. S odvolaním sa na miestne médiá to napísal spravodajský portál Medusa.

"Všetko nám dáva znamenie: prebuďte sa, chlapi, nikto vás okrem vás samých nebude brániť," vyhlásil na republikovej konferencii o energetike Rustam Minnichanov, ktorý stojí na čele Tatarstanu.

"Nie je potrebné čakať, že zasiahne protiraketová obrana, tá plní iné úlohy. Musíme to vyriešiť vlastnými silami, každý podnik, každá obec, každé mesto," dodal. Súčasne vyzval záchranárov na trvalú pohotovosť. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj ustúpil od svojho úmyslu zvýšiť stav armády o ďalších 500-tisíc vojakov.

"Nepotrebujeme pol milióna," povedal Zelenskyj počas spoločnej tlačovej konferencie s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, ktorý bol v Kyjeve na návšteve. Ďalej dodal, že počet vojakov, ktorých by mohli nasadiť na frontoch, je dostatočný.

Podobne sa už skôr vyjadril aj hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj. Ani jeden z uvedených ukrajinských predstaviteľov však nešpecifikoval potrebný počet vojakov.

O nutnosti nasadiť ďalších vojakov pôvodne hovoril ukrajinský prezident ešte vlani v decembri. (TASR)

O české štátne občianstvo vlani úspešne požiadalo 1 166 Rusov, čo je zhruba o štvrtinu viac ako v roku 2022.

Zároveň je to najviac za posledné dve desaťročia, informuje web Novinky.cz.

Zo správ ministerstva vnútra o situácii v oblasti migrácie a integrácie cudzincov v Česku vyplýva, že najviac žiadateľov o české občianstvo z Ruska sa doposiaľ prihlásilo v roku 2021, a to 917. V roku 2022 toto číslo mierne kleslo na 798, uviedol pre Novinky.cz hovorca rezortu Ondřej Krátoška.

Celkovo žije v Česku okolo 40-tisíc ľudí hlásiacich sa k ruskej národnosti, z toho 24-tisíc trvalo a 16-tisíc prechodne.

Štatistiky však neuvádzajú, koľko žiadostí o občianstvo zo strany Rusov úrady odmietli. (TASR)

Ukrajinská armáda nespozorovala vytváranie žiadnych ruských úderných skupín pre opakované útoky.

Šírením dezinformácií o „ofenzíve na Charkov" sa Rusi snažia zasiať paniku, uviedol predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov. 

Jusov poznamenal, že okrem psychologickej operácie o „Putinových úmysloch zmocniť sa Charkova" využívajú Rusi aj iné témy na destabilizáciu vnútornej situácie na Ukrajine. Dodal, že ukrajinské vojenské vedenie pripravuje rôzne plány na to, ako Rusom čeliť.

Nezávislý ruský portál Meduza, ktorého redakcia sídli v Lotyšsku, s odvolaním sa na zdroje blízke Kremľu uviedol, že ruská „politická elita" nevylučuje možnú snahu Ruska a jeho vodcu Vladimira Putina o dobytie Charkova. (SITA)

Francúzsky minister obrany Lecornu telefonoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom.

V rozhovore odsúdil ruskú agresiu voči Ukrajine, témou bol tiež terorizmus.

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na oznámenie francúzskeho ministerstva obrany. Podľa neho išlo o prvý telefonát od októbra 2022. (ČTK)

Rusko len v priebehu marca na Ukrajinu zhodilo viac ako tritisíc riadených leteckých bômb.

Zároveň ruská armáda zaútočila s použitím 600 bezpilotných lietadiel a 400 rakiet. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý tak poukázal na rozsah ruskej agresie. 

Mnohé z riadených leteckých bômb Rusko použilo v oblastiach frontovej línie. Bomby ruská armáda zhadzuje z lietadiel z hĺbky územia, ktoré má pod kontrolou, a bomby potom vysokou rýchlosťou kĺžu k svojim cieľom. Moskva ich používa proti ukrajinským opevneniam a budovám v blízkosti frontu.

Ministri zahraničných vecí NATO sa dohodli na plánovaní väčšej úlohy Aliancie pri koordinácii pomoci Ukrajine.

Uviedol to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. 

"Dnes sa spojenci dohodli, že pokročia v plánovaní väčšej úlohy NATO pri koordinácii bezpečnostnej pomoci a výcviku. Podrobnosti sa budú formovať v nasledujúcich týždňoch," uviedol Stoltenberg po rokovaniach ministrov NATO v Bruseli.

Stoltenberg odmietol zachádzať do podrobností týkajúcich sa návrhu a povedal, že o ňom diskutoval s ukrajinskými predstaviteľmi. Uviedol tiež, že existujú rôzne spôsoby, ako zabezpečiť, aby bola podpora menej závislá od dobrovoľných krátkodobých ponúk.

"Diskutujeme o tom s Ukrajinou, pretože je to vlastne niečo, čo by sme mali robiť spoločne," povedal generálny tajomník NATO a poznamenal, že žiadne rozhodnutia v stredu ešte neboli prijaté.

"Ukrajincom nedochádza odvaha, ale munícia. Teraz sa musíme vzchopiť, aby sme zabezpečili, že našu podporu vybudujeme tak, aby vydržala," povedal novinárom Stoltenberg. (TASR)

Maďarsko je proti zvýšeniu koordinačnej úlohy Severoatlantickej aliancie pri dodávkach zbraní na Ukrajinu.

Nebude sa preto podieľať na jeho plánovaní, na samotných operáciách a ani na ich financovaní, oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Maďarský minister povedal, že aktuálne bol predložený návrh, ktorý by mohol Alianciu priblížiť k vojne. Podľa jeho informácií ide o posilnenie koordinačnej úlohy NATO v súvislosti s ukrajinskými dodávkami zbraní a vojenským výcvikom, proti čomu Maďarsko ostro vystupuje.

Šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Maďarsko sa na tom nechce a nebude podieľať. Oznámil tiež, že v Bruseli bude viesť bilaterálne rokovania s kanadským a ukrajinským rezortným partnerom. (TASR)

Bývalý ukrajinský prezident Porošenko by sa chcel opätovne uchádzať o funkciu hlavy štátu, keď to bude možné.

Uviedol to v rozhovore pre katarskú televíziu al-Džazíra odvysielanom v stredu.

Za súčasného vojnového stavu nie je možné na Ukrajine usporiadať prezidentské voľby. Podľa agentúry DPA, od ktorej TASR správu prevzala, Porošenko povedal, že predtým, ako sa budú voľby konať, Ukrajina musí vo vojne zvíťaziť nad Ruskom.

"Táto vojna presahuje hranice Ukrajiny. Ide o svetový poriadok, slobodu, demokraciu. Sme tu, aby sme bojovali a zachraňovali svet," uviedol v rozhovore.

Porošenko zastával úrad prezidenta v rokoch 2014-19 a v súčasnosti je predsedom najväčšej opozičnej strany Európska solidarita. Alternatívnym plánom ku kandidatúre za prezidenta by bola podľa neho snaha získať mandát v Európskom parlamente, keď Ukrajina vstúpi do Európskej únie.

V roku 2019 prehral vo voľbách so súčasným prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa ústavy by sa mali najbližšie prezidentské voľby konať v nedeľu 7. apríla, z dôvodu prebiehajúcej vojny ich však odložili. S usporiadaním volieb za vojnového stavu nesúhlasia ani Ukrajinci, uviedla DPA.

Zelenského funkčné obdobie sa oficiálne skončí 20. mája, ale podľa ustanovenia zakotveného v ústave môže zostať vo funkcii, kým sa jej neujme jeho nástupca.

Rusko sa podľa DPA zrejme pokúša využiť túto situáciu na Ukrajine pre vlastné propagandistické účely. Predseda ruskej strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov povedal, že zo Zelenského sa po 20. máji stane diktátor, zatiaľ čo šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov dodal, že Moskva sa s ukrajinským prezidentom nebude po tomto dátume zhovárať. (TASR)

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa má čoskoro stretnúť so svojím čínskym náprotivkom Wang Im.

Na stretnutí majú Lavrov a Wang okrem iného diskutovať "o Ukrajine aj o situácii v ázijsko-pacifickom regióne," spresnila hovorkyňa jeho ministerstva Marija Zacharovová počas brífingu.

Toto stretnutie by mohlo pripraviť pôdu pre návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne, očakávanú v máji. Nemenované zdroje ešte minulý mesiac agentúre Reuters prezradili, že šéf Kremľa má viesť v Číne rozhovory s tamojším lídrom Si Ťin-pchingom.

Táto návšteva by mohla byť prvou zahraničnou cestou Putina od jeho nedávneho zvolenia na ďalšie šesťročné funkčné obdobie. (TASR)

Rusko chystá mobilizáciu ďalších 300-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na otázku novinárov, koľko vojakov povolá tento rok do služby Ukrajina, povedal, ich "nebude treba pol milióna". Konkrétny počet neuviedol.

Včera ukrajinský prezident podpísal zákon znižujúci vekovú hranicu pre odvod vojakov do bojovej služby z 27 na 25 rokov, čo by malo pomôcť Ukrajine získať väčšiu bojovú silu.

"Môžem povedať, že k 1. júnu sa Rusko pripravuje na mobilizáciu ďalších 300-tisíc vojakov," uviedol Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, ktorý v stredu navštívil Kyjev. Ako k tejto informácii Zelenskyj dospel, agentúra Interfax-Ukrajina neuvádza.

Server Meduza v tejto súvislosti pripomenul marcovú správu portálu Vjorstka, ktorý vtedy s odvolaním sa na svoje zdroje medzi ruskými činiteľmi napísal, že ruské ministerstvo obrany v blízkej dobe plánuje naverbovať do armády najmenej 300-tisíc ľudí a poslať ich bojovať proti Ukrajine. Predovšetkým sa to má týkať rezervistov.

V septembri 2022 prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, prostredníctvom ktorej úrady do armády povolali podľa dostupných informácií na 300-tisíc vojakov.

Britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na svoju rozviedku v komentári k situácii na bojisku vo februári napísalo, že Rusko za dva roky vojny proti Ukrajine prišlo o približne 350-tisíc vojakov, pričom ide o zabitých aj zranených, ale tieto straty sa mu podarilo zaceliť.

Moskva ani Kyjev vlastné straty nezverejňujú. Vysoké straty odhadujú analytici tiež v ukrajinskej armáde. Denník The New York Times vlani v auguste citoval predstaviteľov USA, podľa ktorých padlo okolo 70-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších až 120-tisíc ich bolo zranených. Ruské straty vtedy denník odhadol na až 120-tisíc zabitých a ďalších až 180-tisíc zranených.

Prezident Zelenskyj vlani v decembri povedal, že vedenie armády navrhuje zmobilizovať ďalších 450-tisíc až 500-tisíc Ukrajincov. Minulý mesiac však nový hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj agentúre Ukrinform povedal, že armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, ako sa pôvodne očakávalo.

"Nepotrebujeme pol milióna," poznamenal v stredu Zelenskyj. "Pokiaľ ide o konkrétny počet ľudí, ktorí budú mobilizovaní, nemôžem povedať," povedal Zelenskyj a spomenul Syrskéhoo, ktorý podľa neho počas auditu našiel "sily vo vnútri ukrajinských ozbrojených síl". (ČTK)

Lotyšsko schválilo 5,3 milióna eur na podporu obnovy Ukrajiny a 4,3 milióna eur na obranu cez Európsky mierový nástroj.

Lotyšská pomoc pri obnove sa zameria na Černihivskú oblasť, konkrétne na „rekonštrukciu zariadení sociálnej infraštruktúry, poskytovanie psychologickej podpory ženám, na sektory digitalizácie a odovzdávanie odborných znalostí ukrajinským odborníkom v oblasti EÚ, na územné plánovanie" a ďalšie oblasti, uviedol lotyšský rezort zahraničia.

Riga sa na obnove Černihivskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach Ukrajiny s Bieloruskom a Ruskom, podieľa už od roku 2022. (SITA)

Japonský premiér Kišida v telefonáte s ukrajinským prezidentom Zelenským potvrdil záväzok Tokia podporovať Ukrajinu.

Kišida v telefonáte vyjadril "úprimnú úctu k odvahe prezidenta Zelenského a ukrajinského ľudu", uviedol japonský rezort diplomacie. Japonský premiér dodal, že Tokio "nepoľaví vo svojom záväzku stáť po boku Ukrajiny".

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že japonskému premiérovi priblížil situáciu na bojisku a zdôraznil potrebu zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom sankcií. Obaja lídri hovorili aj o mechanizme na konfiškáciu zmrazených ruských aktív.

Tokio sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 pridalo k západným sankciám voči Moskve, pri vývoze vojenského materiálu však dodržiava prísne pravidlá.

Kyjevu poskytlo podporu vo forme humanitárnej pomoci a nesmrtiacich zbraní v hodnote viac ako desať miliárd dolárov. (TASR)

Pápež František si uctil pamiatku ukrajinského vojaka a vyzval na chvíľu ticha za obete konfliktu na Ukrajine.

"Tento chlapec sa volal Oleksandr, mal 23 rokov. Zomrel v Avdijivke vo vojne", povedal František. "Mal pred sebou celý život," dodal.

František pri týchto slovách zdvihol ruženec a kópiu biblického Nového zákona pokrytú vojenskou kamuflážou, ktoré patrili padlému vojakovi.

"Chcel by som, aby všetci na chvíľu v tichosti mysleli na tohto chlapca a mnohých jemu podobných, ktorí zahynuli v tejto šialenej vojne," uviedol František na vatikánskom Námestí svätého Petra. "Vojna vždy ničí. Myslime na nich a modlime sa," odkázal veriacim.

Pápež od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 viackrát žiadal prímerie a pravidelne sa modlí za obyvateľov Ukrajiny. František však v marci rozhneval Kyjev svojím vyjadrením v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI, keď uviedol, že najsilnejší je ten, "kto má odvahu vyvesiť bielu vlajku a vyjednávať", pripomína AFP. (TASR)

Fínsky prezident Stubb navštívil Ukrajinu, s tamojším prezidentom Zelenským podpísal dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Podpísaná dohoda zahŕňa politickú podporu a vojenskú pomoc Fínska Ukrajine, podporu reforiem na Ukrajine a jej povojnovú obnovu.

"Táto desaťročná dohoda je dôkazom dlhodobého záväzku Fínska pri podpore Ukrajiny," uviedla Stubbova kancelária.

Stubb počas návštevy tiež povedal Zelenskému, že Fínsko pošle Ukrajine balík vojenského materiálu v približnej hodnote 188 miliónov eur. Celková hodnota pomoci, ktorú Fínsko poskytlo Ukrajine od roku 2022, tak dosiahne približne dve miliardy eur. (TASR)

Ruský raketový útok na Sumskú oblasť zabil jedného civilistu a dvoch zranil. Medzi nimi je aj štvorročný chlapec.

Krasnopilľa leží približne 10 kilometrov západne od ukrajinskej hranice s ruskou Belgorodskou oblasťou. (SITA)

Členské krajiny NATO musia zaručiť dlhodobé dodávky zbraní pre Ukrajinu, uviedol generálny tajomník Aliancie.

"Musíme zaistiť spoľahlivú a predvídateľnú bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu dlhodobo, aby sme sa menej spoliehali na dobrovoľné príspevky a viac na záväzky NATO - menej na krátkodobé ponuky a viac na viacročné prísľuby," uviedol Stoltenberg na zasadnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli.

Tí majú počas stredy a štvrtka rokovať o návrhu fondu vo výške 100 miliárd eur, ktorý by mal pre Ukrajinu poskytnúť podporu počas najbližších piatich rokov.

Záverečné rozhodnutie má byť prijaté na júlovom summite NATO vo Washingtone, píše agentúra DPA.

Zasadnutie v Bruseli sa koná pri príležitosti 75. výročia podpísania Severoatlantickej zmluvy, ktorou 4. apríla 1949 vzniklo NATO. (TASR)

Dronový útok na priemyselné zariadenia v Tatársku je obratom v schopnostiach Kyjeva viesť útoky na veľké vzdialenosti.

Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v súvislosti s ukrajinským útokom na závod na montáž dronov v meste Jelabuga a na rafinériu v Nižnekamsku. Obe mestá ležia stovky kilometrov za Moskvou.

„Vzdialenosť cieľov od ukrajinských hraníc predstavuje významný posun v preukázanej schopnosti Ukrajiny viesť útoky na tyl Ruska," konštatoval ISW.

Podľa inštitútu takéto ukrajinské údery sú nevyhnutnou súčasťou ukrajinskej kampane na degradáciu priemyslu, ktorý zásobuje ruskú armádu.

Na Ukrajine hrozí zrútenie frontovej línie prakticky kdekoľvek, kde sa ruskí generáli rozhodnú zaútočiť, píše Politico. (ČTK)

Holandsko prisľúbilo 10 miliónov eur na pomoc Ukrajine pri vyšetrovaní ruských vojnových zločinov.

Uviedla to holandská ministerka zahraničných vecí Hanke Bruins Slotová v utorok na konferencii Obnovenie spravodlivosti pre Ukrajinu. Na podujatí v Haagu bol aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Slotová na konferencii konštatovala, že pokrok nastal najmä vo vyšetrovaní ruských zločinov spáchaných voči deťom. Štyridsaťštyri krajín na konferencii podpísalo vyhlásenie vyzývajúce na zriadenie osobitného tribunálu na vyšetrovanie a stíhanie ruských zločinov.

Ukrajinské úrady zadokumentovali tisíce vojnových zločinov spáchaných ruskými silami vrátane úmyselných útokov na civilistov, útokov na kultúrne pamiatky alebo zdravotnícke zariadenia, mučenia a deportácií. (SITA)

Britský šéf diplomacie Cameron vyzval krajiny NATO na zvýšenie výdavkov na obranu a výroby v zbrojárskom priemysle.

"Spojenci musia vynakladať viac prostriedkov na obranu zoči-voči pokračujúcej ruskej agresii a rastúcim nebezpečenstvám vo svete," uviedol Cameron vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke britskej vlády.

Britský minister zahraničných vecí tiež poukázal na záväzok NATO integrovať Ukrajinu do svojich radov a potvrdil konsenzus všetkých spojencov o budúcom členstve Ukrajiny v Aliancii.

"Vzhľadom na to, že je Ukrajina bližšie k NATO ako kedykoľvek predtým, musíme udržať podporu, ktorú Ukrajina nevyhnutne potrebuje na víťazstvo vo vojne," uviedol.

Cameron dodal, že na tohtotýždňovej schôdzke ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli vyzve spojencov, aby podporili britskú iniciatívu na nákup rakiet a munície pre ukrajinskú armádu podľa štandardov NATO.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vynaložil Londýn takmer 12 miliárd dolárov na pomoc Kyjevu, vyplýva z údajov britského vládneho kabinetu. (TASR)

Orgány v Bielorusku zatkli známeho aktivistu na základe obvinení, za ktoré možno uložiť až štyri roky väzenia.

Dzmitrij Kučuk, ktorého Stranu zelených minulý rok rozpustili bieloruské úrady, je podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna obvinený z „organizovania aktivít, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok“.

Viasna uviedla, že 50-ročného Kučuka zatkli 16. februára v bieloruskom hlavnom meste Minsk neďaleko ruského veľvyslanectva, kde išiel položiť kvety a zapáliť sviečku na pamiatku zosnulého vodcu ruskej opozície Alexeja Navaľného.

Úrady nariadili, aby bol Kučuk uväznený na 15 dní a potom proti nemu vzniesli trestné obvinenia, uviedla Viasna. (SITA)

Rozsiahly požiar vypukol v utorok večer v ruskom meste Kursk po útoku dronmi.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruský telegramový kanál Tipičnyj Kursk.

Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt uviedol, že nad mestom Kursk a oblasťou zostrelili štyri drony. Trosky dronov podľa neho poškodili obytné domy. Miestni obyvatelia však zverejnili videozáznam ukazujúci veľký požiar.

Ukrajinské vzdušné sily zneškodnili všetky štyri drony, ktorými ruské sily zaútočili na viacero ukrajinských oblastí.

Uviedla to ukrajinská armáda. Šahídy iránskej výroby boli zostrelené nad Kirovohradskou, Čerkaskou, Chmeľnyckou a Žytomyrskou oblasťou, ozrejmila ukrajinská armáda.

Útok spôsobil v Kirovohradskej oblasti požiar, ktorý sa podarilo uhasiť, napísal tamojší gubernátor Andrij Rajkovyč na platforme Telegram.

Do ruskej armády sa od januára prihlásilo na vojenskú službu vyše 100-tisíc ľudí, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Nárast záujmu zaznamenalo v období po teroristickom útoku na koncertnú sieň pri Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters.

Za uplynulých desať dní sa do armády prihlásilo 16-tisíc ľudí. Väčšina z osôb, ktoré sa prihlásili do armády minulý týždeň, podľa ministerstva uviedla, že tak spravila, lebo sa chce pomstiť za teroristický útok v koncertnej hale Crocus City Hall na predmestí Moskvy z 22. marca.

Ten si vyžiadal najmenej 144 obetí na životoch a k zodpovednosti zaň sa opakovane prihlásila džihádistická skupina Islamský štát.

Rusko sa spolieha na stabilný počet nováčikov vstupujúcich do ozbrojených síl, aby mohlo pokračovať vo vojne na Ukrajine, ktorá trvá už vyše dva roky, píše Reuters.

Putin nariadil ešte v septembri 2022 mobilizáciu asi 300-tisíc mužov. Podľa šéfa Kremľa však už ďalšia mobilizácia potrebná nie je, pretože zmluvu o vstupe do armády podpisuje dostatočný počet dobrovoľníkov.

Plagáty vylepované po ruských mestách opisujú vojakov bojujúcich na Ukrajine ako vlastencov a hrdinov, píše Reuters. Mnohých tiež pri vstupe do armády lákajú aj platy, ktoré prevyšujú ich civilné zárobky. (TASR)

Ruská armáda stratila v doterajšom priebehu vojny 444 370 vojakov, tvrdí generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Na Facebooku dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 710 vojakov, 11 tankov, 18 bojových obrnených vozidiel či 30 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 009 tankov, 13 368 bojových obrnených vozidiel, 14 813 vozidiel a palivových nádrží, 11 142 delostreleckých systémov, 1 025 odpaľovacích raketových systémov, 745 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 796 dronov, 2 059 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 838 kusov špeciálnej techniky.

Odvetné útoky Ukrajiny na ruskom území budú zasahovať nepriateľské ciele v čoraz väčšej vzdialenosti, hovorí Zelenskyj.

Ukrajinský prezident poznamenal, že každý, kto je zapojený do ruskej agresie, musí na vlastnej koži pocítiť, že táto agresia nezostane nepotrestaná.

„Zlo musí prehrať. A prehrá. Ešte raz to zdôrazňujem: protivzdušná obrana pre Ukrajinu je ochranou života, to musí fungovať. Existujúce systémy protivzdušnej obrany by sa na niektorých základniach nemali držať zakonzervované, keď môžu zachrániť tisíce životov pred ruským terorom,“ povedal Zelenskyj krátko po tom, ako Rusko spustilo útok na ukrajinské mesto Dnipro, po ktorom momentálne evidujú najmenej 18 zranených.

Ukrajinci v ostatných týždňoch viackrát zasiahli ciele hlboko na ruskom území.

Ukrajinské drony v noci na utorok zasiahli závod na montáž dronov i ropnú rafinériu v ruskej Tatárskej republike stovky kilometrov východne od Moskvy. Spomenutý Tatarstan sa nachádza približne 1 300 kilometrov od ukrajinského územia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Dnipro utrpelo zranenia 18 ľudí, vrátane piatich detí.

Uviedol to na sociálnych sieťach gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak s tým, že zranení sú mimo ohrozenia života. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

Ukrajinské záchranné zložky predtým uviedli, že raketový úder zasiahol materskú školu, vysokú školu a podnik.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore prisľúbil odvetu. Ako zdôraznil, je "dôležité, aby ruskí teroristi dostali odpoveď na ich útoky".

Zelenskyj tiež vyzval na väčšiu medzinárodnú pomoc pri posilňovaní protivzdušnej obrany Ukrajiny, aby mohla odolávať ruským silám.

"Systémy protivzdušnej obrany, ktoré existujú vo svete, nesmú len tak zostať zapadnuté prachom niekde na základniach, keď by mohli zachrániť tisíce životov pred ruským terorom," podotkol.

Minulý týždeň v noci na piatok čelila Ukrajina masívnemu vzdušnému útoku, pri ktorom protivzdušná obrana zostrelila 84 z 99 riadených striel a dronov vypálených z Ruska, pričom Rusi zasiahli infraštruktúru pri meste Dnipro.

Týždeň predtým osem ruských rakiet zasiahlo tamojšiu vodnú elektráreň a spôsobilo na tomto zariadení značné škody. (TASR)