"Polikliniku sme vybudovali na piesku v zóne na pobreží. Vyzerá podobne ako nemocnica v seriáli M*A*S*H. Je to prístrešok, konštrukcia má namiesto stien plachty," opisuje pre SME český lekárnik STANISLAV HAVLÍČEK , ktorý s českou pobočkou zdravotníckej organizácie Lekári bez hraníc strávil mesiac v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.
V rozhovore tiež hovorí, koľko pacientov musia ošetriť, ako im musia prerozdeľovať lieky a či musia rodičky operovať bez anestetík.
V článku sa dočítate aj:
- ako polikliniky v Rafahu vyzerajú,
- v akých podmienkach ženy v Rafahu rodia,
- koľko podvyživených detí týždenne pribúda,
- či v nemocniciach videl členov Hamasu.
Pred zhruba dvoma týždňami ste sa vrátili z mesta Rafah na juhu Pásma Gazy. Ako tam vyzerá život bežných ľudí?
Väčšina ľudí sú vnútorne vysídlení utečenci. Väčšina z nich bola vnútorne vysídlená viackrát. Napríklad vlani v októbri utiekli, posunuli sa mierne na juh, no museli znova utiecť.
Ak si so sebou zobrali nejaké veci, pri ďalšom úteku im toho zostalo menej a menej. Väčšina ľudí býva v núdzových prístreškoch. Technicky sa to dá prirovnať k stanovému mestečku, no veľa stanov ani nie je stanmi ako na kempovanie.
Sú to konštrukcie, na ktoré natiahli pevnú plachtu, ako sa dáva na nákladné autá. Vôbec nevetrajú, je v nich tma, v noci pri ochladení sa v nich zráža vlhkosť, cez deň je v nich zas neskutočné teplo.
Izraelská armáda sa podľa Hamasu stiahla z najväčšej nemocnice v Gaze Čítajte Žije v nich väčšinou celá rodina, čo je zvyčajme až šesť osôb vrátane príbuzných zo širšej rodiny. Majú len to, čo sa im tam vojde, a žijú tak už celé mesiace.
V Rafahu je nedostatok pitnej aj úžitkovej vody. Na osobnú hygienu majú veľmi málo vody, na pitie ešte menej. V zime sa to čiastočne dalo vyriešiť napríklad zberom dažďovej vody. V momente, keď vám prší do postele, do stanu zateká, je však zber vody druhoradý.
Momentálne je tam sucho a vody je čoraz menej. Aj keď práve prebieha ramadán (posvätný moslimský mesiac, počas ktorého sa cez deň postí, pozn. red.) , hladuje sa a nie je možné zohnať dostatok potravín.
Priamo v Rafahu sa nebojuje, útoky však prebiehajú v jeho blízkosti. Izraelská armáda dlhšie hovorí, že do Rafahu otvorí pozemnú operáciu. Ako by operácia sťažila prácu zdravotníkom?
Stanislav Havlíček
- český farmaceut,
- v rokoch 2007 až 2011 bol prezidentom Českej lekárnickej komory,
- zúčastnil sa na viacerých misiách organizácie Lekári bez hraníc v Bangladéši, Južnom Sudáne, Jemene, Etiópii a na Západnom brehu Jordánu,
- Pásmo Gazy bolo jeho siedmou misiou, mesiac pôsobil v meste Rafah.
Trochu vás poopravím. V Rafahu neprebiehajú pozemné boje, ale to neznamená, že tam nie sú vojenské operácie. Na Veľkonočnú nedeľu dopadla letecká raketa asi päťsto metrov od našej polikliniky al-Šaboura. Predtým v priebehu marca rakety dopadli blízko nemocnice al-Emirati.
Ostreľovanie Rafahu nie je také intenzívne, ale prebieha. V niektorých oblastiach dopadajú rakety prakticky každý deň. Pozemný boj prebieha v súčasnosti niekde na úrovni južnej časti mesta Chán Júnis, vzdialeného asi dva kilometre od Rafahu.
Pozemná operácia by našu prácu skomplikovala. Môžem usudzovať z toho, ako to vyzeralo v nemocniciach v strede a na severe Pásma Gazy, keď izraelská armáda úplne zablokovala prístup k nemocniciam. Buď ich obsadila, alebo k nim zablokovala prístupové cesty. Kolegovia hovorili, že ich prerušili vybagrovaním a dovnútra nepustili pacientov ani personál.
Z toho, čo som počul pred odchodom, vyplývalo, že časť mesta, ktorá je blízko polikliniky al-Šaboura, môže byť cieľovou zónou. Aj keby sa jej nič nestalo, tak sa do nej určite nedostanú pacienti.
Váš tím pracoval vo dvoch poliklinikách - al-Šaboura a al-Mawásí. Ako sa líšia od tých, ktoré poznáme z Česka či zo Slovenska?
