Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Juhoafrická republika prišla s novou stratégiou na ochranu a rozšírenie svojich už aj tak početných stád divokých zvierat - nabáda ľudí, aby ich jedli.
Mnohým sa táto myšlienka môže zdať odporná, ale pre ministerstvo životného prostredia, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby sa prírodné bohatstvo Juhoafrickej republiky oplatilo chrániť, sa takto možno vyrieši niekoľko problémov naraz: v najnerovnejšej krajine sveta to môže zvýšiť hodnoty antilop, ktoré obývajú rozsiahle plochy marginálnej pôdy; zároveň to môže celkovo motivovať na ochranu ich biotopov; a v neposlednom rade to môže priniesť potenciálny prínos v príjmoch mnohých najchudobnejších komunít v odľahlých vidieckych oblastiach krajiny.
Je to tiež príležitosť na posilnenie vlastníctva medzi čiernym obyvateľstvom v sektore využívania voľne žijúcej zveri, v ktorom tri desaťročia po skončení apartheidu podľa vládnych odhadov figuruje len 3,5 percenta historicky znevýhodnených Juhoafričanov.
V článku sa dočítate:
- prečo by mohla byť zverina šetrnejšia k životnému prostrediu,
- koľko voľne žijúcich zvierat je v Juhoafrickej republike,
- aké druhy sa momentálne často konzumujú.
Množia sa v státisícoch
V krajine, kde je grilovanie - známe ako braais alebo shisa nyamas - národnou zábavou, je to možno ešte dôležitejšie, pretože antilopa by mohla byť šetrnejšiou alternatívou hovädzieho mäsa doma aj v rámci vývozu. Zverina produkuje menej metánu ako kravy a nevyžaduje si výrub lesnej pôdy, ktorá slúži ako prirodzená zásobáreň uhlíka. Navyše je aj zdravšia.
Divina má množstvo zdravotných výhod, povedal Khorommbi Matibe, hlavný riaditeľ pre ekonomiku biodiverzity a udržateľné využívanie na ministerstve lesníctva, rybolovu a životného prostredia (DFFE). „Má nízky obsah cholesterolu.“
Už teraz sa v Južnej Afrike každoročne vyraďujú tisíce antilop a inej tzv. nížinnej zveri, ako sú zebry, kde hrozí, že zahltia ekosystémy, v ktorých žijú. Väčšina tohto mäsa sa považuje za nevhodné na ľudskú spotrebu, pretože nie je správne spracované.
„Chceme venovať úsilie konzumácii týchto antilop, ktoré sa množia v státisícoch,“ povedal Matibe.
Matibeho šéfka, ministerka životného prostredia Barbara Creecy, na konferencii neďaleko Johannesburgu predstavila ambicióznu stratégiu hospodárstva založeného na biodiverzite, ktorej kľúčovým prvkom je mäso z diviny. DFFE plánuje regulovať toto odvetvie s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a dosledovateľnosť pôvodu potravín, podporiť rozvoj infraštruktúry, ako sú bitúnky, a podporiť predaj a spotrebu mäsa na miestnej úrovni aj v zahraničí.
„Nepodporujeme chov v zajatí,“ povedal Matibe. „Odoberáme ich z voľnej prírody.“
Dobré predpoklady
Filozofii trvalo udržateľného využívania divokých zvierat v Južnej Afrike sa zatiaľ nedá nič vyčítať, pokiaľ ide o ochranu prírody. Zákon prijatý v roku 1991, ktorý dal farmárom právo vlastniť zvieratá na ich pôde, odštartoval rozmach priemyslu s voľne žijúcimi zvieratami.
Dnes sú poľnohospodárske plochy vyhradené pre zver, čo podporuje poľovníctvo a ekoturistiku, ako aj prosperujúce aukcie divej zveri. V súčasnosti žije v Juhoafrickej republike viac ako 20 miliónov veľkých voľne žijúcich zvierat, pričom v roku 1964 ich bolo približne 500-tisíc. Štyri pätiny z nich sa nachádzajú na súkromných pozemkoch.
DFFE si stanovila veľké ciele a plánuje, že do roku 2036 sa odvetvie výroby mäsa zo zveri zvýši na 27,6 miliardy randov (1,5 miliardy dolárov) zo 4,6 miliardy randov v roku 2020. Na porovnanie, v prípade hovädzieho mäsa ide o približne 40 miliárd randov. Hoci vývoz tvorí len malú časť tohto objemu - približne 2,5 miliardy randov ročne v podobe vývozu hovädzieho mäsa - dodávky sa uskutočňujú do Afriky a na Blízky východ. Približne pred šiestimi rokmi získala Južná Afrika prístup aj na čínsky trh.
V strategickom dokumente ministerstvo poukázalo na to, že Južná Afrika v roku 2020 vyviezla zverinu v hodnote len dvanásť miliónov dolárov, zatiaľ čo Nový Zéland zarobil 122 miliónov dolárov na exporte jelenieho mäsa.
„Rastúci trh spotrebiteľov, ktorí dbajú na zdravie a hľadajú produkty z udržateľných zdrojov, ktoré prispievajú k zachovaniu biodiverzity, rozvoju komunít a predstavujú menšie riziko pre životné prostredie, je evidentný,“ uvádza sa v dokumente. „Juhoafrický priemysel so zverinou má dobré predpoklady na to, aby tento rastúci trh obslúžil na domácej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.“
Krajina už vyváža krokodílie a pštrosie mäso z farmových chovov, ako aj niektoré druhy zebrieho mäsa z voľne žijúcich chovov. Cieľom DFFE je však výrazne rozšíriť ponuku o antilopy - od antilopy skákavej či impál, ktoré vážia približne 50 kilogramov, až po antilopy losie, ktoré môžu vážiť takmer tonu.
Napríklad kudu veľký, byvolec stepný a oryx juhoafrický - všetko druhy antilop - by mohli byť medzi tými, ktoré sú určené pre medzinárodné chute, navrhuje ministerstvo v dokumente. (Je nepravdepodobné, že by sa táto snaha rozšírila aj na mäso zo žirafy, ktoré korešpondent denníka Washington Post nedávno videl v mäsiarstve na vidieku).
Na domácej pôde ministerstvo pomáha rozvíjať partnerstvá medzi dodávateľmi mäsa z diviny a najväčšími obchodnými reťazcami v krajine, uviedla Creecyová v jednom rozhovore. Pred nami je však ešte dlhá cesta. Mäso z diviny možno nájsť v špecializovaných mäsiarstvach v najväčších mestách Južnej Afriky, najmä v suchých zimných mesiacoch, ktoré sa zhodujú s obdobím lovu. Avšak v reťazci luxusných predajní potravín Woolworths sa na pultoch medzi kusmi hovädzieho a jahňacieho mäsa občas objavujú len steaky z pakoňa pásavého a byvolca stepného.
„Ide o to, aby sa zvýšila osveta a informovanosť,“ povedal Matibe.
