BRATISLAVA, ANKARA. Utrpel doteraz najväčšiu porážku, hoci mal v kampani k dispozícii celý štátny aparát. Takto americká stanica CNN zhodnotila výsledok nedeľňajších komunálnych volieb v Turecku.
Prezident Recep Tayyip Erdogan v nich síce nekandidoval, no jeho tvár bola na bilbordoch a kandidátov svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) podporoval svojím menom, mocou aj politickou váhou. Krajina si v nedeľu volila starostov miest, predsedov okresov a ďalších lokálnych predstaviteľov.
Hoci voľby neboli parlamentné ani prezidentské, veľa expertov ich označovalo za skúšku pre prezidenta Erdogana. Osobitnú pozornosť pritiahli voľby starostu Istanbulu, ktorý je Erdoganovým rodiskom a pred piatimi rokmi tam jeho kandidát prehral so súčasným starostom Ekremom Imamogluom.
Ten v aktuálnych voľbách svoj post obhájil napriek tomu, že prezident osobne v Istanbule agitoval v prospech jeho oponenta."Erdoganova strana prehrala ľudové hlasovanie prvýkrát od roku 2002, odkedy kandiduje vo voľbách, a prehrala v regiónoch, ktoré sa považovali za jej bašty," napísala CNN.
V článku sa dočítate:
- Aká je Erdoganova pozícia a možná budúcnosť po voľbách.
- Kde stojí turecká opozícia a aký má postoj k Rusku či k Európskej únii.
- V akej hospodárskej situácii žijú ľudia v Turecku.
Problémom je hospodárstvo
Hoci médiá a experti označujú tureckého prezidenta za autokrata, hlavným hýbateľom vo voľbách podľa odborníka nebola otázka demokracie. "Voličstvo chcelo potrestať Erdogana aj vládu najmä za ekonomické problémy, predovšetkým vysokú infláciu," zhodnotil výsledok volieb pre SME Toni Alaranta, analytik Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Extrémna inflácia a padajúci kurz tureckej líry patria v Turecku k dlhodobým problémom. Hospodárska kríza pokračuje napriek tomu, že po posledných prezidentských voľbách v máji minulého roka sa Erdoganov režim vrátil k tradičnejšej hospodárskej politike, poukazuje CNN.
Medziročná miera inflácie vo februári dosiahla 67 percent a turecká mena za posledný rok voči euru stratila 40 percent. No 67-percentná inflácia je oficiálnym číslom, a realita môže byť až okolo sto percent, píše CNN.
Situáciu ešte zhoršilo masívne zemetrasenie z februára 2023. "Zameriame sa na urgentné problémy krajiny. Predovšetkým na obnovu oblasti zemetrasenia a odstránenie hospodárskych problémov," vyhlásil na zhromaždení svojich stúpencov. V druhom polroku tohto roka už sľubuje prvé pozitívne výsledky vládnej hospodárskej politiky.
Palác sa otriasol, no stojí pevne
Výsledky lokálnych volieb označil za "veľkú ranu" aj nemecký kanál Deutsche Welle . Erdogan pripustil neúspech a oznámil vyvodenie dôsledkov. Dodal však, že výsledky volieb rešpektuje.
"V Turecku je systém, ktorému sa v akademickom prostredí hovorí súťažno-autoritársky," komentuje voľby pre SME Toni Alaranta. Kým voľby podľa neho nie sú a ani nemôžu byť zmanipulované, politické ihrisko, inštitúcie a mediálny priestor sú naklonené vládnej strane.
Hoci Erdoganova strana nevyhrala ani v Ankare či ďalších mestách, médiá sa najviac zaoberajú Istanbulom. Erdogan sa tu narodil, v minulosti bol istanbulským starostom a pred voľbami sľuboval, že mesto jeho strana získa späť.
Alaranta neočakáva, že by bol prezident pripravený z politiky odísť, hoci verejne vyhlásil, že aktuálne volebné obdobie bude jeho posledným. "Na ten sľub by som veľa nestavil. Erdogan chce, aby jeho odkaz - islamské a konzervatívne ´Nové Turecko´ - pokračoval. Pravdepodobne to zabezpečí tak alebo onak," komentuje analytik.
Nevylučuje, že podobne ako ruský diktátor Vladimir Putin aj Erdogan by si mohol zmenou v ústave zabezpečiť ďalšie funkčné obdobie.
Voľby budú mať na Erdoganov režim podľa analytika skôr nepriamy vplyv. "Oslabia Erdoganovu popularitu a opozícii okrem nádeje prinesú aj lepšie zdroje na miestnej úrovni, keďže miestne samosprávy môžu používať časť peňazí z daní," pokračuje Alaranta.
"Najbližšie prezidentské voľby sa však konajú v roku 2028, takže dovtedy sa môže veľa vecí zmeniť. Momentálne Erdogan vládne v prezidentskom systéme, ktorý má veľmi málo bŕzd a protiváh," dodáva.
Opozícia by mohla byť proeurópskejšia
Hoci je Turecko členskou krajinou NATO, ako regionálna a čiernomorská mocnosť má vlastné strategické záujmy, ktoré nie vždy korešpondujú s tými, ktoré presadzujú ostatné štáty aliancie. Príkladom je ambivalentný postoj Turecka k rusko-ukrajinskej vojne, keď Ankara predáva Ukrajine napríklad bojové drony Bayraktar, no nepristúpila na protiruské sankcie a nakupuje aj ruskú ropu.
Erdoganov režim popri tom v tradične sekulárnom Turecku presadzuje väčšiu prítomnosť náboženstva a islamskej ideológie.
Hlavná opozičná strana CHP (Republikánska ľudová strana) je podľa Alarantu sekulárno-nacionalistická. "Pravdepodobne by zlepšila turecké vzťahy s Európskou úniou a USA a krajina by pod ňou robila menej jednostranných krokov, ale vo všeobecnosti rešpektuje, že Turecko si buduje autonómnu pozíciu a balansuje medzi veľmocami," hodnotí.
