BRATISLAVA, ISTANBUL. Čokoľvek sa stane v šestnásťmiliónovom megameste, bude vnímané ako skúška toho, či je opozícia schopná ohroziť prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho stranu AKP (Stranu spravodlivosti a rozvoja). Takto hodnotí britská BBC nadchádzajúce komunálne voľby v Turecku.
Megamestom, ktoré má trojnásobok obyvateľov Slovenska, je Istanbul, rodisko Recepa Tayyipa Erdogana a jeden z hospodárskych motorov krajiny.
Istanbul sa v roku 2019 stal miestom zdrvujúcej porážky prezidenta, ktorý býva označovaný za autokrata. V komunálnych voľbách vtedy kandidáta Erdoganovej strany AKP Binaliho Yildrima porazil opozičný kandidát Ekrem Imamoglu za Republikánsku ľudovú stranu (CHP).
Situácia bola napätá, oficiálne inštitúcie totiž nariadili voľby zopakovať pre údajné nezrovnalosti. Opozičný kandidát vyhral aj na druhý pokus.
Pri nadchádzajúcich voľbách sa Erdogan pokúsi získať cennú trofej späť. Občania Turecka pôjdu v nedeľu ku komunálnym voľbám.
"Ak Imamoglu udrží Istanbul, opozícia môže mať nádej na víťazstvo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2028," hovorí pre BBC profesor politológie Seda Demiralp z istanbulskej univerzity Isik.
V článku sa dočítate:
- Aké šance má turecká opozícia udržať kľúčové mesto.
- Prečo sú voľby v Istanbule také dôležité.
- Čo môžu znamenať pre situáciu v Turecku.
- Kto je Recep Tayyip Erdogan a prečo je kontroverzný.
Istanbul je vzorkou
Mesto na hraniciach Európy a Ázie je domovom pre pätinu tureckej populácie a Euronews poukazuje na to, že napriek obvyklým rozdielom medzi veľkými mestami a zvyškom krajiny môže byť dobrou vzorkou celej tureckej populácie.
Tak ako každé veľké mesto, aj Istanbul priťahuje ľudí aj firmy z celej krajiny a preto je pomerne pestrý z politického, etnického či náboženského hľadiska.
"Kto ovláda Istanbul, ovláda veľkú časť tureckého hospodárstva vrátane obchodu, turizmu a financií," píše BBC.
Vo veľkomeste proti starostovi Imamogluovi, ktorý je v opozícii voči prezidentovi, kandiduje za Erdoganovu stranu Murat Kurum. Prieskumy podľa agentúry Reuters aktuálne tesne favorizujú úradujúceho starostu.
Turecký politológ Ihsan Aktas pre BBC tvrdí, že voľby v Istanbule budú mať vplyv na celú krajinu. "Ak za vami stojí Istanbul, hneď sa stávate aktérom celonárdonej politiky," hovorí.
Opoziční kandidáti dokázali v roku 2019 získať okrem Istanbulu aj Izmir a Ankaru, no do prezidentských volieb v roku 2023 sa tento úspech nepretavil a opäť ich vyhral Erdogan.Neúspech opozície v prezidentských voľbách znamenal aj rozpad koalície, ktorá stála za Erdoganovým prezidentským vyzývateľom Kemalom Kilicdarogluom. Za starostom Istanbulu tak už nestojí zjednotený front.
Nová strana sa objavila aj v tábore Erdoganových voličov, upozorňuje BBC. Islamistická Nová strana rozvoja by mu mohla prevziať konzervatívnejšie hlasy.
Hľadá sa Erdoganov vyzývateľ
Súčasného starostu Istanbulu, 52-ročného Ekrema Imamoglua BBC popisuje ako najväčšieho Erdoganovho vyzývateľa za posledné desaťročia.
"Ďalšie víťazstvo by ho politicky podporilo a otvorilo by mu cestu k prezidentskej kandidatúre o štyri roky," píše britská stanica.
Turecko v posledných rokoch zápasí s ekonomickou krízou. K tej sa vo februári 2023 pridali následky ničivého zemetrasenia, ktoré si v Turecku vyžiadalo takmer 54-tisíc obetí. Tureckí politici vtedy museli ľuďom vysvetľovať aj to, prečo sa v krajine nestavajú budovy odolné zemetraseniam.
Stavba odolných budov sa odvtedy stala agendou Erdoganovej strany AKP. Murat Kurum je bývalý minister urbanizácie a jeho meno sa spája so stavebníctvom.
Autokrat nemá následníka
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan má 70 rokov, pri moci je už od roku 2014 a vyhlásil, že aktuálne päťročné funkčné obdobie, ktoré sa začalo v roku 2023, by malo byť jeho posledným. Podľa súčasnej ústavy by už dlhšie vládnuť nemal.
Médiá však konštatujú, že perspektívny Erdoganov nástupca z jeho politického okolia zatiaľ nie je viditeľný.
V ústavnom obmedzení na počet funkčných období jedného prezidenta tkvie aj časť kritiky, ktorá padá na Erdoganovu hlavu.
Turecká ústava formálne stanovuje, že prezident smie slúžiť dve volebné obdobia. Erdogan však slúži už tretie. Využil na to právnu kľučku, keď v roku 2018 na základe referenda o ústave zanikla funkcia premiéra. Erdogan tak následne v tom istom roku ako prezident podľa novej ústavy začínal "na zelenej lúke".
Počas svojho vládnutia Erdogan obmedzil slobodu slova a tvrdo zasahoval proti médiám a politickým oponentom.
Teraz sa snaží získať Istanbul, ktorý je nielen jeho rodiskom, ale aj začiatkom jeho politickej kariéry. V rokoch 1994-98 tam bol sám starostom a dnes pred svojimi stúpencami vyhlasuje, že Istanbul sa má vrátiť svojmu právoplatnému majiteľovi.
Niektorí experti však očakávajú, že Erdogan sa chce pri moci zabetónovať dlhšie.
"Volebný test je dôležitý aj pre Erdoganovu snahu o novú ústavu (alebo jej novelu), ktorou by obišiel limit na funkčné obdobia a odstránil by zostávajúce prvky nezávislej justície," komentuje pre Reuters politický expert Wolfgango Piccoli z konzultačnej firmy Teneo.
