WASHINGTON, BRATISLAVA. Organizácii Spojených národov (OSN) sa v pondelok prvýkrát podarilo prijať rezolúciu, ktorá volá po prímerí v Pásme Gazy. USA ju totiž po prvý raz od vypuknutia vojny v Pásme Gazy nevetovali, ale zdržali sa hlasovania.
Biely dom krátko po tom zdôraznil, že postoj k rezolúcii neznamená zmenu postoja USA k Izraelu, pre ktorý sú Spojené štáty najdôležitejším spojencom. Napätie medzi nimi je však v posledných týždňoch čoraz citeľnejšie.
Bezpečnostná rada OSN prvýkrát schválila rezolúciu s výzvou na prímerie v Pásme Gazy Čítajte "Kroky Bidenovej administratívy sú niekedy až schizofrenické," hodnotí pre SME Jakub Záhora, český politológ a analytik zaoberajúci sa Izraelom a Palestínou, ktorý pôsobí na pražskej Karlovej univerzite.
Postoj USA k rezolúcii interpretuje ako "pokračovanie trendu nejasnosti, ktorý umožňuje Bidenovi kritizovať a podnikať kroky, ktoré majú smerovať k zmene stratégie v Pásme Gazy, ale zároveň vystupovať ako spojenec".
Otázne navyše je, do akej miery Biden mení rétoriku práve s ohľadom na novembrové prezidentské voľby, v ktorých sa uchádza o znovuzvolenie. Podpora Izraela, za ktorú ho kritizujú najmä propalestínski voliči demokratov, mu totiž môže priniesť prehru.
V článku sa dočítate aj:
- či sa USA vo veľkom odkláňajú od Izraela,
- prečo Izrael na apel USA reaguje,
- či podpora Izraela môže Bidenovi prehrať voľby.
Tlak rastie
V pondelkovej rezolúcii OSN volá po okamžitom humanitárnom prímerí, ktoré má trvať do konca posvätného moslimského mesiaca Ramadán, teda do 9. apríla. Konečným cieľom je však trvalý pokoj zbraní. Zároveň žiada prepustenie rukojemníkov, ktorých drží Hamas.
USA sa hlasovania zdržali, pretože rezolúcia podľa nich dostatočne neodsúdila teroristov Hamasu. Predchádzajúce tri pokusy o prijatie podobnej rezolúcie (v októbri, decembri a vo februári) vždy vetovali.
