TOKIO. Japonská vláda v utorok schválila plán na predaj stíhačiek novej generácie, na ktorých Japonsko pracuje so Spojeným kráľovstvom a Talianskom, aj do iných krajín.
Je to najnovší odklon od povojnových pacifistických princípov, ktorými sa krajina riadi.
Kontroverzný krok
Umožnenie medzinárodného predaja zbraní, ktoré predstavuje kontroverzný krok, by podľa očakávaní malo pomôcť zabezpečiť rolu Japonska v danom projekte stíhačiek, ktorý je známy ako Global Combat Air Program (GCAP).
Tiež je súčasťou snahy podporiť japonský zbrojný priemysel a posilniť jeho rolu v globálnej bezpečnosti.
Vláda tiež podporila revíziu smerníc o transfere zbrojného vybavenia a technológií s cieľom umožniť predaj smrtiacich zbraní, na ktorých výrobe sa Japonsko podieľa, iným krajinám ako partnerom.

Hlavný tajomník japonskej vlády Jošimasa Hajaši sa v tejto súvislosti vyjadril, že zmeny pravidiel sú nevyhnutné vzhľadom na bezpečnostné prostredie, v ktorom sa Japonsko nachádza, ale zdôraznil, že jeho pacifistické princípy zostávajú nezmenené.
Japonsko sa pridalo do britsko-talianskeho stíhačkového programu Tempest v decembri 2022, pričom prispelo svojím domácim dizajnom F-X. Do prevádzky by stroje mali uviesť v roku 2035.
Tokio dúfa, že nové lietadlo ponúkne pokročilé schopnosti, ktoré Japonsko potrebuje v čase rastúceho napätia v regióne, čo mu poskytne technologickú výhodu oproti regionálnym rivalom Číne a Rusku.
Bez vysvetlenia
Oponenti kritizujú vládu premiéra Fumia Kišidu za to, že sa k projektu zaviazala bez vysvetlenia verejnosti a požiadania o schválenie o takúto výraznú zmenu v politike.
Kabinet tieto obavy zatiaľ rieši obmedzením exportu koprodukovaných smrtiacich zbraní len na dané stíhačky a sľúbil, že nebudú robiť žiadne predaje na použitie v aktívnych vojnách. Vláda tiež ubezpečila, že revidovaná smernica sa zatiaľ vzťahuje len na stíhačku a aj to si bude vyžadovať súhlas vlády.
Potenciálni nákupcovia budú tiež obmedzení na 15 krajín, s ktorými Japonsko podpísalo dohody o partnerstve v oblasti obrany a transfere vybavenia.
Japonsko dlho obmedzovalo vývoz zbraní na základe jeho pacifistickej ústavy, ale rýchlo podniklo kroky na dereguláciu, keď začalo stúpať regionálne a globálne napätie, najmä zo strany Číny.