Paríž 8. februára (TASR) - Aj keď súčasný prezident Jacques Chirac a predseda vlády Lionel Jospin ešte oficiálne neoznámili svoje kandidatúry pre prezidentské voľby, nikto nepochybuje, že Francúzsko už vstúpilo predvolebnej kampane. Málokto z občanov Francúzska si plne uvedomuje, že sa už začala aj ďalšia predvolebná kampaň - pred parlamentnými voľbami, uvádza v dnešnom čísle denník Le Figaro.
Za jednými voľbami budú nasledovať ďalšie. Po dvoch kolách, 21. apríla a 5. mája, keď sa buď J. Chirac vráti do prezidentského paláca, alebo ho v ňom nahradí ďalší kandidát, sa Francúzi opäť vrátia do volebných miestností: 9. a 16. júna rozhodnú o novom zložení Národného zhromaždenia.
Z viacerých pohľadov sú parlamentné voľby pre jednotlivé politické strany hlavolamom, komentuje Le Figaro. Prvým a najväčším rébusom pre ne bude otázka, či sa parlamentné voľby nebudú vyznačovať - vysokou neúčasťou. Nie je isté, či obyvatelia obetujú voľbám štyri nedele v troch mesiacoch. V roku 1981 a 1988, keď bývalý, už zosnulý prezident Francois Mitterrand rozpustil NZ, sa parlamentné voľby konali krátko po prezidentských. Neúčasť vo voľbách sa v tých nasledujúcich vždy zvýšila, v roku 1988 presiahla 34 percent, pripomína denník.
Ďalším rébusom pre politické strany - rovnako pravicové ako aj ľavicové - je príprava spoločných kandidátskych listín, hoci do prezidentských volieb idú kandidáti jednotlivých strán samostatne. Príkladom môže byť Socialistická strana (PS) a Zelení. Každá má svojho kandidáta pre prezidentské voľby - PS stále neoficiálneho Lionela Jospina, Zelení Noela Mamera. Napriek tomu sa zástupcovia oboch strán v stredu stretli, aby sa dohodli na počte obvodov "vyhradených" pre kandidátov Zelených.
V teréne sa už predvolebná kampaň začala. Najmä noví kandidáti za poslancov NZ sa usilujú, aby ich obyvatelia spoznali.
Až do konca volieb bude pretrvávať jedna neistota: či tí, čo získajú väčšinu po prezidentských voľbách, ju budú mať aj po parlamentných a tým aj v NZ. Väčšina politikov sa v tom zhoduje. Lenže minulosť už ukázala, že realita môže byť aj iná. V roku 1988, keď sa F. Mitterrand stal ľahko druhýkrát prezidentom krajiny, ľavica získala len miernu prevahu v NZ a musela sa opierať o hlasy centristov, pripomenul Le Figaro.
