Šéfka českej snemovne: Vyšehrad si veľmi fetišizujeme, od Ficových krokov sme sa museli dištancovať

Hazardovanie slovenských politikov s výrokmi o Rusku a Ukrajine môže podľa nej uškodiť celému regiónu a slová o tom, že Česko chce vojnu a Slovensko mier, dôrazne odmieta.

Predsedníčka českej Poslaneckej snemovne MARKÉTA PEKAROVÁ ADAMOVÁ však v rozhovore s denníkom SME tvrdí, že zrušenie spoločných rokovaní vlád nemá byť výchovným gestom a vzťahy so Slovenskom zostávajú nadštandardné.

Prišli ste na Slovensko pomôcť upokojiť vyhrotené vzťahy medzi Českom a Slovenskom?

Radšej by som použila slovo vysvetliť – chcem vysvetliť rozhodnutie českej vlády o zrušení spoločných rokovaní so slovenskou vládou, aby tento krok nevyznel ako vážne ohrozenie československých vzťahov. Snažia sa to tak interpretovať niektorí slovenskí politici, no aj niektorí českí opoziční politici. Išlo nám o vyjadrenie gesta, ktoré sme dôsledne zvažovali a prikročili sme k nemu na základe predchádzajúcich krokov.

Viem, že je to pomerne silné gesto. Spoločné rokovanie vlád je však vysoko nadštandardný nástroj udržiavania vzťahov, nemáme ho ani s Nemcami, ani s Rakúšanmi, aj keď máme spoločné hranice. Vzhľadom na našu minulosť, previazanosť našich krajín aj na úrovni rodín, je to priestor, kde o základných veciach, ktoré nás spájajú, môžeme rokovať. Otázka bezpečnosti je naozaj zásadná a keď vidíme diametrálne odlišný pohľad na túto tému od slovenských politikov, keď vidíme zľahčovanie spoločného postupu Západu smerom k Ukrajine a k ruskému agresorovi a vidíme spochybňovanie krokov, ktoré robíme my, tak sme potrebovali vyjadriť určitý dištanc.

Objavovali sa rozdielne názory na vojnu na Ukrajine hneď po tom, ako nastúpila vláda Roberta Fica, alebo to eskalovalo len v posledných týždňoch?

K eskalácii došlo najmä v posledných týždňoch, keď zo strany slovenských vládnych predstaviteľov dochádza k spochybňovaniu takých zjavných faktov, ako kto je agresorom v rámci rusko-ukrajinského konfliktu. Ten diametrálne odlišný pohľad pritom nezodpovedá realite. Nechceme tým nijako paternalisticky Slovensko vychovávať, tiež netvrdíme, že všetci Slováci si myslia to, čo hovoria Robert Fico alebo Andrej Danko, no musíme si zachovať vlastnú tvár. Postavili sme sa na čelo krajín, ktoré chcú Ukrajine pomáhať. Náš premiér Petr Fiala bol jedným z prvých troch premiérov, ktorí navštívili ostreľovaný Kyjev na začiatku invázie. Českou iniciatívou na zabezpečenie 800-tisíc kusov munície sa snažíme zvrátiť vývoj vojny, aby Ukrajina uspela a vyhrala a aby sme agresora, ktorý je hrozbou pre nás všetkých vrátane Slovenska a Česka, zastavili ešte na Ukrajine a aby nemohol postupovať ďalej.

Pár dní po summite premiérov V4 v Prahe ste sa stretli s predsedami parlamentov. Tlmočili ste svoje obavy aj Petrovi Pellegrinimu a videli ste u neho snahu zmierniť rétoriku?

Taktika mnohých politikov je žonglovať s rôznymi pojmami. Žonglovanie so slovom mier a vytváranie dojmu, že ten, kto hovorí o mieri, je mierotvorca a je proti vojne, začína využívať aj veľa našich politikov. Keď hovoríme o podpore Ukrajiny vrátane vojenskej pomoci, neznamená to, že chceme podporovať vojnu. Dôrazne takéto slová odmietam. Ide o maximálnu snahu pomôcť napadnutej krajine brániť sa a zvrátiť vývoj konfliktu. My chceme mier a najviac zo všetkého ho chcú Ukrajinci. Lenže reči o mieri ho nezabezpečia. Keď som sa na stretnutí predsedov parlamentov pýtala slovenskej aj maďarskej strany, ako si predstavujú naplnenie týchto slov o mieri, odpoveď som nedostala. Nebola tam žiadna konkrétna predstava. Hovoriť o tom vieme všetci, no musíme robiť aj konkrétne kroky. Desí ma, že niektorí politici nedokážu správne hrozby identifikovať a ešte viac ma desí, ak to dokážu, no zámerne konajú inak.

Takže obvinenia Roberta Fica, že Česko chce vojnu a Slovensko mier, sa vás dotkli?

Samozrejme, pretože sú absolútne nepresné a klamlivé. Od začiatku pomáhame Ukrajine a vždy sme si cenili, že aj Slovensko v prvom roku a pol jasne a jednoznačne dokázalo pomenovať, že agresor je Rusko. Je to podobné, ako keby sme na ulici videli potýčku, pri ktorej napríklad Vlado znásilňuje Oľgu, no my sa otočíme chrbtom a ešte povieme, že Oľga si za to môže sama, že jej nechceme pomáhať, lebo našou pomocou by potýčka trvala ešte dlhšie. Radšej Oľge povieme – vzdaj sa, nechaj si rozbiť ústa, nechaj sa aj zabiť, ale my sa na tú potýčku pozerať nechceme. Asi všetci cítime, že by sme boli veľkí zbabelci, ak by sme sa takto správali.

Stráca Slovensko v očiach Česka dôveru ako partner, napríklad pri výmene tajných informácií? Premiér Fico dopredu hovoril o jednotkách NATO na Ukrajine, o čom sa malo diskutovať v uzavretej miestnosti.

Ako povedal francúzsky prezident Macron, došlo k prezradeniu informácií, ktoré mali zostať pri rokovacom stole. Je teda otázkou, či sa týmto postupom vaša politická reprezentácia nebude dostávať do čoraz väčšej izolácie. A je na každom, aby si zodpovedal, či izolácia prispieva k bezpečnosti daného štátu. Od Petra Pellegriniho som na rokovaní V4 počula, ako je veľmi vďačný za vojenskú pomoc, ktorú Česko Slovensku poskytuje, keďže pomáhame chrániť váš vzdušný priestor. Budeme v tom pokračovať, no chcem veriť, že si to vaša politická reprezentácia naozaj cení.

Nemôžeme však zľahčovať bezpečnostné hrozby, ktoré tu sú. V Česku s tým máme skúsenosti – agenti ruskej GRU stáli za výbuchom nášho muničného skladu vo Vrběticiach, zomreli dvaja ľudia a mohlo to byť oveľa horšie, ak by to tí ruskí agenti nespackali. Vidíme, že ani na vlastnom území suverénneho demokratického štátu a člena NATO sa nevieme úplne ubrániť pred takýmito incidentmi. Musíme si uvedomiť, že sme terčom hybridných hrozieb a vidíme, že takéto útoky sa opakovali v Pobaltí či Británii. Nie je to imaginárna hrozba, už sa prejavila. A nebuďme naivní, že Rusko v týchto krokoch nie je pripravené pokračovať.

Lenže na Slovensku to nie je len o politickej reprezentácii, podľa prieskumov Rusko za hrozbu považuje na Slovensku takmer rovnaký počet ľudí ako v Spojených štátoch. Prekvapuje vás to, aj vzhľadom na našu spoločnú históriu?