SOFIA. Dva najsilnejšie politické tábory v Bulharsku sa v utorok nedohodli na zostavení novej vlády, ku ktorému malo dôjsť v rámci ich dohody o deľbe moci.
Rokovania zlyhali na rozdelení ministerských postov, parlament však o novom zložení vládneho kabinetu bude hlasovať v najbližších dňoch.
Dohoda o výmene premiérov
Začiatkom marca odstúpil po deviatich mesiacoch z funkcie premiéra Nikolaj Denkov z proreformnej a proeurópskej koalície PP–DB.
Išlo o súčasť dohody, ktorú toto zoskupenie uzatvorilo so stredopravou koalíciou GERB-UDF po vlaňajších parlamentných voľbách. V súlade s touto dohodou sa má medzi zoskupeniami funkcia premiéra striedať raz za deväť mesiacov.
Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok poveril zostavením zostavením novej vlády doterajšiu vicepremiérku a ministerku zahraničných vecí Mariju Gabrielovú z GERB-UDF.
Gabrielová počas rokovaní o novom kabinete naliehala na to, že si ponechá svoj ministerský post a zároveň sa stane premiérkou. Jej strana tiež požadovala ministerstvo obrany aj energetiky.
S návrhom však nesúhlasil odchádzajúcich premiér Denkov, pričom ho označil za "neprijateľný". Gabrielová aj napriek nezhodám v predložila utorok zloženie novej vlády, v ktorej viac ako polovica ministerských postov pripadla PP-DB, zatiaľ čo koalícia na čele s GERB získala rezort obrany i energetiky.
Gabrielová sa chce vyhnúť predčasným voľbám
Spory okolo rozdelenia postov v novej vláde by podľa agentúry AFP mohli potenciálne otvárať cestu k predčasným voľbám.
Podľa Gabrielovej však na voľby ešte nenastal správny čas. Koalícia PP-DB však uviedla, že so zoznamom členov vlády nesúhlasí.
Ponúkla pritom svoje vlastné nominácie, a to na posty ministra financií a spravodlivosti, pričom pre Denkova žiadala funkciu podpredsedu vlády pre európske záležitosti. Neskôr tieto nominácie stiahla.
Bulharský parlament by mal o novom zložení kabinetu hlasovať už v nasledujúcich dňoch.
Podľa odborníkov ho však zákonodarcovia neschvália. Prezident Radev by potom požiadal koalíciu PP-DP, aby rokovala o novej vláde s ďalším subjektom. Podľa AFP je však pravdepodobné konanie predčasných volieb.
Dohodou o deľbe moci medzi najsilnejšími politickými tábormi sa Bulharsko vyhlo ďalším parlamentným voľbám, ktoré by boli v poradí už šiestymi za dva roky. Balkánsku krajinu tak posledných deväť mesiacov vedie vláda, ktorá presadzuje politiku naklonenú Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO).
Predošlé kabinety odmietali posielať vojenskú pomoc Ukrajine, zatiaľ čo vláda zložená z PP-DP a GERB-UDF poskytuje muníciu, rakety aj obrnené vozidlá. Zároveň začala podnikať kroky, aby mohla vstúpiť do schengeského priestoru.
