JEREVAN. Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok povedal, že je potrebné rýchlo vymedziť hranicu so susedným Azerbajdžanom, aby sa predišlo novému kolu nepriateľských akcií.
Obyvateľov obce Voskepar v pohraničnom regióne Tavuš predseda arménskej vlády varoval, že arménske odmietanie určenia hranice by mohlo vyvolať ďalší konflikt.
„Znamenalo by to, že vojna môže vypuknúť do konca týždňa,“ povedal Pašinjan.
Ako tiež poznamenal, vymedzenie hraníc by malo byť založené na vzájomnom uznaní územnej celistvosti Arménska a Azerbajdžanu na základe sovietskych máp z roku 1991, keď boli obe krajiny súčasťou Sovietskeho zväzu.
Konflikt o Náhorný Karabach narušil vzťahy s Ruskom
Arménsko a Azerbajdžan sa dlho sporia o územie. Vlani Azerbajdžan po bleskovej vojenskej kampani získal pod kontrolu región Náhorný Karabach, kde tri desaťročia vládli arménski separatisti.
To vážne narušilo rusko-arménske vzťahy, keď Jerevan obvinil ruské mierové sily, ktoré boli v regióne nasadené po vojne v roku 2020, že nezabránil krokom Baku.
Moskva, ktorá má vojenskú základňu v Arménsku, tieto obvinenia odmietla s argumentom, že jej jednotky nemali mandát na zásah.
Rusko tiež hnevá Pašinjanovo úsilie prehĺbiť vzťahy so Západom, pripojenie sa k Medzinárodnému trestnému súdu a dištancovanie sa od bezpečnostnej aliancie bývalých sovietskych republík.

Arménsko sa díva smerom na Západ
Svoj úmysel prehĺbiť vzťahy so Západom deklaroval Pašinjan aj v utorok, keď v Arménsku privítal generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
„Chceme pokračovať a rozvíjať existujúci politický dialóg a rozširovať naše partnerstvo s alianciou a niektorými jej členmi," povedal premiér po rokovaniach.
Jerevan podľa neho privíta snahy NATO a medzinárodnej komunity pomôcť normalizovať vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Stoltenberg, ktorý prišiel do Arménska po návšteve Azerbajdžanu, ocenil Arménsko za jeho prínos mierovým operáciám NATO vrátane mierovej misie aliancie v Kosove.
„NATO podporuje arménsku suverenitu a územnú celistvosť a vaše mierové snahy,“ povedal. Tiež zdôraznil potrebu normalizácie vzťahov medzi Jerevanom a Baku, pričom zdôraznil, že „to je dôležité pre euroatlantickú bezpečnosť, keďže čelíme nebezpečnejšiemu svetu“.