Čínske technologické firmy sú kvalitné, no nemôžete s nimi robiť kompromisy. Pri vedeckom výskume zase netreba predpokladať, že čínske univerzity či inštitúty budú vyznávať rovnaké hodnoty a etické hranice ako na Západe.
„Čína je príliš veľká a nikam nezmizne, no pri koexistencii s ňou musíme byť veľmi chytrí,“ vraví v rozhovore pre SME expert na modernú čínsku históriu a vplyvy GLENN TIFFERT.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa chce Čína vyhnúť podobnému kolapsu, aký zažil Sovietsky zväz,
- prečo môžu byť čínske telefóny problematické,
- ako si Čína cez rozdávanie peňazí kupuje vplyv nielen v Afrike,
- prečo treba na rokovanie s čínskymi firmami najlepších právnikov,
- či zlyháva stratégia Západu voči Číne a čo ukáže Pekingu vojna na Ukrajine.
V posledných desaťročiach sme videli rast Číny na úroveň svetových superveľmocí. Dnes však začína čínska ekonomika vykazovať nedostatky, klesá spotreba, populácia starne, India je už ľudnatejšia. Sú zlaté časy Číny za nami alebo je to len dočasný stav?
Čína naráža na vážne štrukturálne problémy. Niektoré z nich ste vymenovali, napríklad časť populácie, ktorá dopomohla v posledných tridsiatich rokoch k úžasnému hospodárskemu rastu, teraz starne. Mladých ľudí v ďalšej generácii už nie je toľko a je veľmi ťažké tento problém vyriešiť.
Prezident Si Ťin-pching preto prišiel minulý september s teóriou novej produktívnej sily. Chce, aby Čína zásadne urýchlila svoje investície do nových technológií a naštartovala tým opäť rast, ktorý by katapultoval Čínu zo stredne príjmových krajín medzi bohaté krajiny. Chcú sa vyhnúť tomu, že budú stagnovať.
Podarí sa im to?
Je ťažké to predpovedať. Obrovské úspechy za posledných približne 45 rokov Čína dosiahla vďaka kombinácii toho, že čínsky štát ustúpil neuveriteľnej vynaliezavosti a tvorivosti čínskeho ľudu a vytvoril tiež podmienky, aby mohli ľudia v Číne využiť svoj potenciál tým, že budoval infraštruktúru, investoval do vzdelávania a podporoval otvorenejší trh aj s otvorenejším právnym poriadkom. Lenže toto je právo a ekonomika.
V poslednom desaťročí Si Ťin-pching obnovuje prísnu stranícku kontrolu nad ekonomikou a súkromnými firmami. Takže prezident teraz tlačí práve na nástroj, ktorý všetok ten ekonomický rast generoval, pretože je posadnutý kontrolou.
Glenn Tiffert
- výskumný pracovník Hooverovho inštitútu na americkej Stanfordovej univerzite,
- historik modernej Číny a jej právneho systému,
- venuje sa najmä autoritárskym vplyvom na vedu a ekonomiku.
Zľakol sa čínsky režim toho, že dal v posledných dvoch desaťročiach ľuďom priveľa slobody a že to môže ohroziť samotné základy režimu?
Jeden zo spôsobov, ako pochopiť Si Ťin-pchinga, je vnímať ho ako opak Gorbačova. Čínska komunistická strana strávila desaťročie analyzovaním kolapsu Sovietskeho zväzu a jeho príčin, aby sa mohla poučiť a vyhnúť sa mu.
Počas olympijských hier v Pekingu v roku 2008 sa v čínskej spoločnosti objavili sily, ktoré kontrolu a životaschopnosť strany začali ohrozovať a bolo nutné ich obmedziť. Bola to korupcia, no aj nespokojnosť s tým, že popri ekonomickej liberalizácii nedošlo aj k liberalizácii politickej. V roku 2008 vznikol aj dokument Charta 08, ktorý bol vytvorený podľa vzoru československej Charty 77 a v ktorom čínski intelektuáli vyzvali čínsku vládu, aby dodržiavala vlastné záväzky v oblasti demokracie a práv.
Pre Čínu to bol zlomový bod, keď si bezpečnostný aparát krajiny uvedomil, že veci zašli príliš ďaleko a nasledovala tvrdá reakcia. Odvtedy sa to zrýchlilo, pretože Si Ťin-pching povedal, že moc strany musí byť na prvom mieste a všetko ostatné tomu musí byť podriadené. Preto začal kampaň za očistenie strany od korupcie, ktorá ohrozovala disciplínu a začal kontrolovať aj súkromné firmy, ktoré boli príliš autonómne.
Kto na to najviac doplatil?
Dokonalým príkladom je Alibaba, technologická súkromná firma, ktorá sa stala takou silnou, že ohrozovala monopol strany. Štát ju musel podchytiť a upevniť kontrolu nad hospodárstvom. Teraz majú všetky veľké čínske súkromné firmy stranícke výbory, čo však znamená aj to, že sa môže spomaliť ich rast. Čína je tak v potenciálnej pasci, keď posadnutie kontrolou a snaha o zabezpečenie monopolu moci pre stranu vytláča život zo spoločnosti, ktorú potom treba viac kontrolovať. Je to cyklus.
Takže je čoraz ťažšie považovať firmy ako Xiaomi či Huawei za nezávislé od štátu?
Huawei nebol nikdy nezávislý. Xiaomi je na tom lepšie, no dnes nemôžete byť v Číne nezávislá firma, aj keď to máte na papieri. Mnohé úspešné firmy v Číne sa umelo tvária ako nezávislé a napríklad stranícky aparát v správach pre akcionárov vôbec nespomínajú. Veľmi sa snažia, aby ich v Európe či v USA vnímali ako normálne zahraničné firmy. Také však nie sú.
V posledných rokoch na Západe rastie tlak na to, aby boli niektoré tieto firmy či sociálne siete obmedzené. Týka sa to napríklad TikToku, ktorý chcú v Spojených štátoch úplne zakázať. Používali by ste napríklad čínsky telefón?
Nie a nepoužíval by som ani svoj bežný telefón, keby som sa mal pripojiť na čínsku sieť. Všetky siete sú tam monitorované a, bohužiaľ, ani čínski občania, ktorí cestujú na Západ a používajú naďalej svoje telefóny, tak čínskemu sledovaniu neutečú.
Čína sa snaží zabezpečiť si vlastnú bezpečnosť doma tým, že kontroluje aj svojich občanov v zahraničí, aby sa nejako voči Číne neorganizovali. Snaží sa tiež zabezpečiť, aby iné krajiny nesledovali ciele, ktoré sú v rozpore s čínskymi štátnymi záujmami.
Pred americkým Kongresom ste hovorili, že Čína sa snaží tento systém kontroly a cenzúry exportovať aj do iných krajín. Sú krajiny, ktoré sa Čínou inšpirujú?
Áno, sú také. Peking napríklad pozýva delegácie, najmä z krajín na južnej pologuli, aby navštívili Čínu, pričom všetky náklady im hradia. Na týchto zájazdoch často vidíte to najlepšie z Číny. Keď vidíte Šanghaj a všetky tie moderné technológie, nechcete to tiež? Je to súčasťou ich diplomacie, prilákať štáty na čínsky úspech. Ten však dosiahli vďaka tomu, že sa nedemokratizovali, že kontrolovali spoločnosť a informačný priestor.
Pre krajiny, ktoré nie sú demokratické alebo sú len v skorej fáze demokratizácie, je to upokojujúce posolstvo, lebo im ukazuje alternatívu voči posolstvu z Európy a zo Severnej Ameriky - že jedinou alternatívou úspechu sú demokracia, liberalizácia a pluralizmus.
Prečo je rozdiel v západných investíciách z demokratických krajín a investíciách z Číny? V Afrike vidíme prípady, keď Čína vybudovala celú infraštruktúru a keď krajiny nestíhali splácať, najkľúčovejšie prístavy či železnice zostali v čínskych rukách.
“Zabezpečte, aby sa v prvom rade naplnili záujmy vašej krajine. Lebo ak dovolíte Číne riadiť agendu, budete vždy na druhom mieste.
„
Najviac tým trpia ľudia. V týchto štátoch totiž málokedy fungujú súdy, sú tu slabé inštitúcie a silná korupcia. Čína preto rada vstúpi do prostredia, ak si vie zaplatiť elity, čo situáciu ešte zhoršuje. Čína nie je demokratická ani doma, prečo by sa tak mala správať v zahraničí?
Pre miestne elity v štátoch so slabou demokraciou je to tiež výhodné - otočia sa k svojim ľuďom a povedia im: pozrite, postavil som diaľnicu za čínske peniaze. Nikoho nezaujíma dlh, ktorý krajina nebude nikdy vedieť splatiť, ak viete niekomu dať letiská a prístavy a vďaka tomu vyhrať voľby.
Existuje nejaká rovnováha? Čína je príliš veľká ekonomika na to, aby sme ju ignorovali. Je však možné obchodovať s Čínou a nepustiť si príliš ich systém k nám?
Musíte trvať na tom, aby dodržiavali rovnaké normy, aké očakávate od kohokoľvek iného. Nerobte v tomto smere kompromisy. Som si istý, že Slovensko má vynikajúcich právnikov a dobre vyškolených finančných odborníkov.
V niektorých krajinách zastupujú čínskych partnerov tie najlepšie právnické a finančné talenty vo svete, často ani nemusia byť z Číny, pričom rokujú s nejakým úradníkom na strednej úrovni na nejakom ministerstve. Nie je to férový boj, zmluvy sú tak potom veľmi nespravodlivé. Naozaj sa na to musíte pripraviť. Môžete sa niečo naučiť od Česka, ktoré má negatívne skúsenosti s čínskym vplyvom na elity.
V jednom z článkov ste varovali pred tým, že Čína raz môže z európskeho trhu vyštvať firmy ako Volkswagen či BMW. Slovensko je závislé práve od automobilového priemyslu, je preto v niečom zraniteľnejšie?
Čína sa snaží viac preniknúť na európsky trh cez krajiny, ktoré majú nižšie HDP. Napríklad teraz budujú závod BYD (výrobca elektrických a hybridných áut, pozn.) v Maďarsku. Maďarsko je, samozrejme, voči Číne priateľskejšie ako Česko či Nemecko, takže je jednoduchšie vstúpiť na trh tade. Môžu sa tak teoreticky vyhnúť aj colnému a sankčnému režimu, ktorý by mohol Brusel prijať.
Aktuálne sa hovorí o vybudovaní továrne na výrobu batérií čínskej firmy Gotion na Slovensku. Obe tieto firmy majú excelentné technológie a moje odporúčanie je, že s nimi pracujte, ale buďte chytrí. Nepovažujte za samozrejmé, že vaše záujmy a ich záujmy sú rovnaké. Musíte sa uistiť, že vaše záujmy sú uspokojené.
Jedna z vecí, ktorá fungovala pri rozvoji vo východnej Ázii, bolo prilákanie zahraničných spoločností s kapitálom a expertnými znalosťami. Tieto firmy prišli do regiónu, vybudovali továrne s potrebou nízkej kvalifikácie a potom odovzdali zručnosti a technológie miestnym.
Slovenská vláda by mala trvať na tom, že ak tu chce niekto postaviť továreň, nech aj vyučí vašich inžinierov a o desať či pätnásť rokov môžu riadiť továreň oni. Ak dovolíte Číne, aby mala agendu pod kontrolou, budete vždy na druhom mieste.
Dlhodobo upozorňujete na opatrnosť pri vedeckých spoluprácach s čínskymi inštitúciami. Mali by byť naši vedci opatrní, ak spolupracujú napríklad s čínskymi univerzitami či s výskumnými ústavmi?
Mali by byť veľmi opatrní. Má to viacero dôvodov. Aj malé krajiny majú technologické oblasti, v ktorých sú veľmi dobré. Napríklad vo východnej Európe sa vyvíja a vyrába mnoho meničov používaných v solárnych paneloch. Je to vaša konkurenčná výhoda, takže si musíte dávať pozor, aby vám ju niekto neukradol. Pri spolupráci s Čínou, ale aj akoukoľvek inou stranou je potrebné, aby išlo o obojstranne výhodný vzťah.
V demokratických spoločnostiach sú napríklad univerzity v Európe a Severnej Amerike postavené na myšlienke otvorenej spolupráce. Čína má tendenciu pristupovať k veciam veľmi strategicky. Na našich univerzitách, kde majú akademici voľnosť, sa sústredia na svoj projekt a nemyslia na dlhodobú rozvojovú stratégiu spoločnosti.
Ďalším problémom je otázka kybernetickej bezpečnosti. Nemôžete predpokladať, že technológia, ktorá funguje určitým spôsobom v demokratickej spoločnosti, ako napríklad umelá inteligencia, bude využívaná rovnako, keď ju prenesiete do autoritatívnej spoločnosti. Je dôležité, aby naši akademici a výskumníci pochopili, že v autoritárskych spoločnostiach môže mať ich práca aj ľudskoprávny rozmer.
Vedcov láka, že Čína má k dispozícii obrovský objem údajov, či už sú to genetické údaje alebo údaje o umelej inteligencii. Treba si však položiť otázku, ako boli tieto dáta zozbierané, či rešpektujú normy, na ktorých v demokratických spoločnostiach trváme, a či rešpektujú akademické či osobné slobody. Zvykli sme si, že naši výskumní partneri uctievajú podobné hodnoty. Lenže nemôžeme zaobchádzať s Čínou rovnako ako s inštitúciami z Kanady.
Je dôvodom aj cenzúra? Spomínali ste, že ste v čínskych archívoch a v akademických žurnáloch našli celé články o čínskej histórii, ktoré boli vymazané.
Presne tak. Nikoho, kto pozná koncept leninského štátu založeného na jednej strane, by to nemalo prekvapiť. Si Ťin-pching obmedzil priestor na diskusiu o čínskej histórii, pretože sa snaží posilniť legitimitu strany. Tá má za sebou storočnú históriu, no nachádzajú sa v nej niektoré časti nezlučiteľné s jeho víziou o tom, čo strana predstavuje. Keď ich vymažete a prečistíte históriu, zabránite aj diskusii. Umlčaním ľudí bude dominovať v priestore vaša preferovaná verzia udalostí.
Čína sa opäť vyhráža, podporovatelia nezávislosti Taiwanu sa popália Čítajte Snaží sa Čína zbaviť imidžu totalitného režimu a presadzovať to, ako je trhovo orientovaná spoločnosť a nie je taká zlá, ako každý hovorí?
Až kým neprišiel covid, bola to čínska stratégia. Čína rozširovala peniaze cez projekty ako Nová hodvábna cesta, boli to pre ňu medové týždne. Zrazu sa tu objaví usmiata Čína, ktorá rozdáva peniaze. Čo sa na tom niekomu nepáči? Najmä ak ste frustrovaní z Bruselu či Washingtonu, tak na párty prišiel niekto nový a každý s ním chce tancovať. Teraz z toho všetci máme opicu.
Keď vidíme, ako reagovala počas covidu, ako vyzerá jej diplomacia, ako sa správa k susedom, ako sú napríklad Filipíny, alebo ako pristupuje k malým štátom ako Litva. Teraz si uvedomujeme, že pozor - takto sme si to úplne nepredstavovali. Prichádza vytriezvenie. S Čínou musíme vo svete koexistovať, Čína je príliš veľká a nikam nezmizne, aj keď sa jej zrejme nepodarí pre problémy v štruktúre spoločnosti byť najväčšou ekonomikou ani najbohatšou krajinou sveta. Bude to však silný hráč a musíme nájsť spôsob, ako s ňou planétu zdieľať. Musíme však byť chytrí.
Aká by teda mala byť stratégia Západu? Po ruskej invázii na Ukrajinu sa možno vplyv Číny zmenil. Máte pocit, že v tomto Západ zlyháva?
Často sa poukazuje na to, že Čína nemá žiadnych spojencov a ani veľa skutočných priateľov. Rozvinuté liberálne demokracie, kam patrí nielen geografický Západ, ale aj Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Južná Kórea - tí majú jasnú víziu toho, kam chcú, aby sa svet uberal. Za túto víziu sa oplatí bojovať, stojí za to postaviť sa za ňu. Stojí za to spolupracovať, aby sa k nám pridalo viac krajín a nemusíme nikomu nič kázať ani sa nad neho vyvyšovať.
Dokonca nemusíme rozdávať ani peniaze ako Čína, aj keď im to pomáha. Ide o to, aby sme ponúkli pozitívny pohľad na to, kam smerujeme. Je hrozné, že ukrajinský ľud musel toľko trpieť, aby Západ objavil, prečo je dôležité postaviť sa za tieto myšlienky a hodnoty. V stávke je priveľa. Je to aj o tom, či prežijeme Putina. Zdroje na to máme, takže je to oveľa viac otázka politickej vôle a odhodlania našej schopnosti mobilizovať a koordinovať sa. Môžeme sa z toho poučiť a uplatniť to voči Číne a priviesť k nám ďalšie krajiny. Vtedy naozaj vyhráme.
Bude Čína takejto stratégii načúvať?
Čína nebude mať na výber. Potom ide o to, aby sme zo spoločnej pozície s Čínou rokovali a zabezpečili, aby čínska vízia sveta neprevládla. Musíme nájsť spôsob, ako budeme spolu žiť ďalšie desaťročia. Krajiny sa menia, vodcovia umierajú, možno raz príde aj prijateľnejšia Čína a veci sa zlepšia.
Kľúčové je spraviť to, v čom sme pri Ukrajine zlyhali - dať jasne najavo, že nebudeme tolerovať konflikty, že sme zjednotení a že odrádzame od vojny. Existuje tu reálne nebezpečenstvo, že Čína môže zaútočiť na Taiwan a len čaká na svoju príležitosť.
Ak budeme držať spolu, môžeme Čínu odstrašiť. Pretože ak zlyháme pri Ukrajine, Si Ťin-pching si z toho môže vziať to, že sa nepostavíme za Taiwan, Japonsko či Kóreu. Dnes sa diskutuje o tom, či bude Putin uspokojený, keď získa len Ukrajinu. Našou úlohou je, aby nad niečím takým vôbec ani neuvažoval.
