BRATISLAVA. Vladimir Putin, ktorý sa ruským prezidentom stal prvýkrát v roku 2000, získal s výsledkom viac ako 87 percent hlasov ďalšie šesťročné funkčné obdobie.
Rusko nie je demokracia, ale diktatúra vo vojne, zdôrazňuje ruský opozičný aktivista a výskumník Alexej Miňajlo pre New York Times. Sám okrem aktivizmu pracuje aj vo výskumnej spoločnosti Kroniky, ktorá sa niekoľko mesiacov pred voľbami snažila zmapovať nálady Rusov nezávisle od provládnych prieskumov.
„Čísla z volieb nám nehovoria nič o tom, čo si Rusi myslia,“ tvrdí.
Konkurentov odstránil
Putinova podpora je na povrchu neotrasiteľná. Najbližší konkurent, ktorým bol komunista Nikolaj Charitonov, získal iba 4,31 percenta hlasov.
Skutočných konkurentov však Putinov režim stihol pred voľbami odstrániť. Opozičného lídra Alexeja Navaľného doslova, ten totiž zahynul 16. februára vo väzenskej kolónii.
Opozičného politika Borisa Nadeždina, ktorý získal viac ako stotisíc podpisov do petície na podporu svojej kandidatúry, úrady vyškrtli z volieb na základe údajných pochybností o pravosti podpisov. Ústredná volebná komisia nepovolila kandidatúru ani Jekaterine Duncovovej, novinárke z Krasnojarska.
V absencii akejkoľvek reálnej konkurencie môže byť zakľúčovaná slabosť Putinovej diktatúry. „(Režim ich) oboch považoval za dosť nebezpečných na to, aby ich škrtol,“ komentuje voľby Miňajlo.
„Ak si režim myslí, že dovoliť provinčnej novinárke zbierať podpisy je nebezpečné, je to veľavravné,“ hovorí.
Šamani, pády z okna aj otravy. Ruskú elitu prenasledujú záhadné úmrtia a samovraždy Čítajte Mlčiaca väčšina a pocit ohrozenia
„Vidíme, že Rusi chcú niečo iné ako to, čo očakávajú od Putina. Možno, keby mali alternatívu, volili by inak,“ hodnotí svoje zistenia Miňajlo.
Výsledky doterajších prezidentských volieb v Rusku:
1991 - Boris Jeľcin (58,56 %)
1996 - Boris Jeľcin (54,4 %)
2000 - Vladimir Putin (53,44 %)
2004 - Vladimir Putin (71,91 %)
2008 - Dmitrij Medvedev (71,25 %)
2012 - Vladimir Putin (64,35 %)
2018 - Vladimir Putin (77,53 %)
2024 - Vladimir Putin (87,3 %)
V jednom z prieskumov Miňajlovej organizácie sa viac ako polovica respondentov vyslovila za obnovenie vzťahov so Západom. Iba 28 percent opýtaných však verilo, že to dokáže Vladimir Putin. Takmer 60 percent ľudí sa vyslovilo za prímerie s Ukrajinou, ale iba 29 percent očakávalo, že by s ním Vladimir Putin súhlasil.
New York Times sa odvoláva aj na ďalšie prieskumy, podľa ktorých tvrdí, že Rusko je rozdelené na menšinu, ktorá pevne stojí za Putinom, a ďalšiu menšinu, ktorá pevne stojí proti nemu, no veľká časť z nej už Rusko opustila.
Medzi nimi je segment apatickej väčšiny, ktorá pasívne podporuje Putina a nevidí voči nemu alternatívu. „Je veľmi ovplyvnená naratívmi z televízie, ktorú ovláda štát,“ píše americký denník.
Keď mladí kričali, že Putin je vrah, starí spievali ruskú hymnu. Ako Rusi volili v Berlíne Čítajte „Mnoho Rusov nerozmýšľa o istých veciach do hĺbky, pretože verejná debata neexistuje,“ hovorí Alexander Gabujev, riaditeľ Carnegieho ruského a eurázijského centra. Veľa Rusov podľa neho neverí, že by niečo dokázali zmeniť, nie sú tak ochotní niečo urobiť z vlastného presvedčenia. Propaganda ich presvedčila, že Putin Rusov hrdinsky bráni pred nepriateľským Západom, ktorý ich chce prostredníctvom Ukrajiny zničiť.
Dôležitý je aj pocit, že krajina je v ohrození, komentuje v článku NYT situáciu profesorka Katerina Tertyčnaja z Oxfordskej univerzity. „Podarilo sa vytvoriť myšlienku, že tu stojí Rusko proti všetkým,“ hodnotí.
Neskorý putinizmus
Ruský prezident sa prvýkrát ujal moci po voľbách v roku 2000 a odvtedy vládne prakticky nepretržite, keďže počas prezidentovania Dmitrija Medvedeva bol sám premiérom. Putinov aktuálny mandát má skončiť v roku 2030, potom má podľa zákona zmeneného pred troma rokmi nárok kandidovať znovu a vládnuť tak do roku 2036. Magazín Foreign Affairs jeho súčasný režim označil za „neskorý putinizmus“.
