BRUSEL. Slovensko je medzi 11 z 31 členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré vlani splnili cieľ výdavkov na obranu vo výške najmenej dvoch percent HDP stanovený v roku 2014. Vyplýva to z výročnej správy, ktorú vo štvrtok predstavil v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Cieľ NATO splnili okrem Slovenska aj Veľká Británia, USA, Poľsko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Litva a Lotyšsko. Lídrom bolo Poľsko s výdavkami na obranu vo výške 3,92 percenta HDP. Predbehlo tým aj Spojené štáty, ktoré v roku 2023 podľa najnovších prepočtov vynaložili na obranu 3,24 percenta HDP.
Tieto údaje sú brizantné v súvislosti s vysoko pravdepodobným návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu po novembrových prezidentských voľbách v USA. Počas svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 - 2021 Trump opakovane kritizoval príliš nízke výdavky európskych spojencov na obranu a dokonca pohrozil vystúpením USA z Aliancie. Počas nedávneho predvolebného vystúpenia Trump povedal, že v prípade útoku Ruska nepomôžu USA spojencom s nízkymi výdavkami na obranu.
Rumunský prezident Iohannis sa chce stať šéfom NATO Čítajte Na konci rebríčka výdavkov sú krajiny ako Španielsko (1,24 percenta), Belgicko (1,21 percenta) a Luxembursko (1,01 percenta). Nemecko dosiahlo kvótu 1,66 percenta.
Stoltenberg pri predstavovaní správy privítal, že rok 2023 bol deviatym po sebe s rastúcimi výdavkami členských krajín NATO na obranu. Uviedol, že v roku 2024 spojenci NATO v Európe investujú do obrany celkovo 470 miliárd dolárov, čo po prvýkrát predstavuje dve percentá ich kombinovaného HDP. Tento rok splnia dvojpercentný cieľ dve tretiny krajín, zatiaľ čo v roku 2014 to boli iba tri, pripomenul Stoltenberg.
