PRAHA. Česko si v utorok pripomína 25 rokov od svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie. Pri tejto príležitosti sa v Česku konajú mnohé akcie.
Jednou z nich je bezpečnostná konferencia na Pražskom hrade, na ktorej okrem českých politikov vystúpi aj bývalý americký prezident Bill Clinton, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Historický moment pre bezpečnosť
Český premiér Petr Fiala v úvode konferencie vyhlásil, že dátum vstupu ČR do Aliancie považuje za jeden z najdôležitejších dní pre Česko v jeho moderných dejinách. "Bol to deň, ktorý znamenal historický prelom pre našu bezpečnosť," povedal predseda českej vlády.
Jeho kabinet robí podľa neho všetko pre to, aby bezpečnosť nebola braná ako samozrejmosť. Pripomenul zakotvenie vynakladania dvoch percent HDP na obranu do zákona, novú bezpečnostnú stratégiu či najväčšiu zákazku v histórii českej armády na nákup stíhačiek F-35.
Ohradil sa proti tvrdeniam, že aktívna účasť ČR v konflikte na Ukrajine a podpora Kyjeva je umelým predlžovaním vojny a ničením šance na mier. "To je niečo, čo musím jednoznačne odmietnuť, nech už to hovorí ktokoľvek u nás alebo v zahraničí," povedal Fiala s tým, že byť pasívnym by znamenalo čakať, kým Rusko príde aj do ČR.
Prezident Pavel udelí Clintonovi štátne vyznamenanie Čítajte Český minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský pripomenul, že NATO si tento rok pripomína 75 rokov svojej existencie. Stále sa podľa neho dokáže meniť a modernizovať, čím sa stáva nenahraditeľným pilierom zaručujúcim bezpečnosť severoatlantického priestoru a garantom kolektívnej obrany.
"Čelíme výzvam, o ktorých sme si možno kedysi mysleli, že patria do minulosti. V Európe zúri najväčšia vojna, akú sme videli za posledné desaťročia. Dobrou správou je, že máme prostriedky, ako ju zastaviť," povedal Lipavský.
Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej sa bezpečnostná situácia vo svete od konca 90. rokov len zhoršuje. "Všetci si prajeme mier, nie sme vojnoví štváči... Ale to, čo ponúka Rusko, nie je mier, ale kapitulácia, poroba a útlak, mučenie a vraždenie civilného obyvateľstva. K takému mieru nesmieme Ukrajinu nikdy nútiť," zdôraznila. Morálnou povinnosťou ČR je podľa nej brániť tomu, aby skúsenosť s ruskou okupáciou zažili aj iné krajiny.
Loading
...Väčší diel zodpovednosti
Európa musí za svoju bezpečnosť prevziať väčší diel zodpovednosti a štáty budú zrejme musieť do obrany investovať ešte viac.
Na konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť na Pražskom hrade to v utorok povedal český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.
"NATO bude zárukou bezpečnosti len vtedy, ak budeme všetci pristupovať k svojim záväzkom s rovnakou pozornosťou ako k bezpečnostným zárukám," vyhlásil. NATO podľa neho čelí v súčasnosti dvom výzvam: okrem vonkajšej hrozby aj skúške samotnej transatlantickej jednoty.
Zdôraznil, že Európa musí za svoju bezpečnosť prevziať väčší diel zodpovednosti. V rámci európskeho piliera NATO je podľa neho potrebné budovať strategickú prepravu, logistiku, spojenie či strategické spravodajstvo.
"Júlový summit NATO vo Washingtone bude tiež príležitosťou ukázať, že Európa je pripravená pretaviť partnerstvo na rovné spojenectvo medzi dvomi stranami Atlantiku," myslí si český prezident.
Švédsko sa vzdalo neutrality po 200 rokoch. Pred sídlom NATO vztýčili vlajku Čítajte Podotkol, že Aliancia sa po rokoch vracia k svojmu primárnemu poslaniu, ktorým je spoločná obrana. Za jej tri hlavné úlohy označil okamžité navýšenie priemyselnej výroby vo všetkých základných segmentoch obranného priemyslu, zvýšenie bojovej kapacity jednotlivých európskych armád a uplatnenie inovácií a skúseností z ukrajinského bojiska a tiež udržanie vnútornej súdržnosti NATO.
Vstup ČR do Aliancie pred 25 rokmi podľa Pavla potvrdil príslušnosť Česka do rodiny slobodných národov žijúcich v Európe a Severnej Amerike. Spoločnosť si podľa neho zvykla brať pocit bezpečnosti vyplývajúci z členstva v NATO ako danosť.
Pripomenul, že vstup doň nebol samozrejmosťou a odporcov mal nielen v zahraničí, ale aj v ČR. Diskusia či, prečo a do akej miery integrovať nové štáty do NATO bola podľa neho ťažká a dlhá.
To najlepšie, čo sa mohlo stať
Rozšírenie Severoatlantickej aliancie bolo podľa amerického exprezidenta Billa Clintona správne rozhodnutie a dobrá investícia, ktorá NATO posilnila.
Pripomenul, že niektorí členovia NATO rozšírenie spochybňovali. "Boli pyšní, čo sa NATO podarilo z hľadiska stabilizácie situácie v Európe po konci vojny a neboli si istí, či rozšírenie nebude viac politickou záležitosťou než bezpečnostnou a kedy a ako to môže skončiť," priblížil vtedajšie úvahy členských krajín americký exprezident.
Dodal, že niekedy je potrebné ísť do rizika a to je to, pre čo sa rozhodli zúčastnené strany pred 25 rokmi. "Myslím si, že to bola dobrá investícia a rozumné riziko, ktorým sa NATO veľmi posilnilo. A názov tejto konferencie platí viac než v minulosti, že bezpečnosť nemôžeme brať ako samozrejmosť a potrebujeme spoluprácu," povedal Clinton.
Vstup ČR do NATO označil za "to najlepšie, čo sa mohlo stať" a rozšírenie Aliancie za správny krok.
Na konferencii pripomenul viaceré momenty z čias, keď bol na čele Spojených štátov vrátane jeho snáh o zblíženie Západu s Ruskom. "Neľutujem jedinú minútu, ktorú som strávil tým, že som sa snažil urobiť Rusko partnerom nás všetkých. Viem, že sa mi to nepodarilo, Rusko nie je naším partnerom. Zlyhal som. Ale neľutujem to," vyhlásil.
Pripomenul, že sa trinásťkrát stretol s vtedajším ruským prezidentom Borisom Jeľcinom, tiež s Vladimirom Putinom. "Ospravedlňujem sa, že som nebol schopný presvedčiť Putina, aby išiel tým smerom, na ktorý som sa vydal s jeho predchodcom. Urobil som, čo bolo v mojich silách," dodal.
Clinton v utorok obdržal od českého prezidenta Petra Pavla štátne vyznamenanie Rad T. G. Masaryka 1. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie.
Bývalý americký prezident sa podľa Pavla zásadným spôsobom zaslúžil o presadzovanie demokracie a stability v strednej a východnej Európe v súvislosti s rozšírením NATO v roku 1999 o Česko, Poľsko a Maďarsko.
Loading
...NATO potrebuje silné armády
Čím viac silných armád v Severoatlantickej aliancii bude, tým bezpečnejšie môže v Česku a ďalších krajinách Európy byť. Význam NATO narastá a pre ČR je členstvo v ňom nevyhnutne dôležité. Spravodajkyni TASR to v rozhovore k 25. výročiu členstva ČR v Aliancii povedala predsedníčka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová.
"Tvárou v tvár vojne na Ukrajine je nesmierne dôležité mať nad sebou tento ochranný dáždnik spoločnej obrany, pretože Rusko sa vôbec netají svojimi plánmi na to, že Ukrajina je len začiatok," povedala šéfka Snemovne. Kremeľ chce podľa nej strašiť Západ svojimi výrokmi. Zdôraznila, že ich však netreba podceňovať. "Nie je to len strašenie, sú to skutočné plány. Ak by sme to brali na ľahkú váhu, vystavujeme sa zbytočným rizikám a nebezpečenstvám," podotkla.
NATO je pre Česko podľa Pekarovej Adamovej nevyhnutne dôležité, pretože ako stredne veľký štát v Európe nemá schopnosť vybudovať si takú armádu, ktorá by bola schopná obstáť voči nepriateľovi, akým je Rusko. Pripomenula, že ani Ukrajina by sa bez západnej pomoci nedokázala účinne brániť.
V Poľsku vzrástla podpora členstva v NATO Čítajte "Jednoznačne je dobre, že sme členmi NATO, a mali by sme všetci plniť svoje záväzky. Vláda Petra Fialu tak činí. Modernizujeme armádu, vyzbrojujeme sa, sme silnejší než kedykoľvek predtým, ale stále je potrebné aj do budúcnosti na svojej odolnosti pracovať," apelovala predsedníčka dolnej komory parlamentu.
Požiadavku dávať dve percentá HDP na obranu považuje za legitímnu a v tejto súvislosti podľa nej nemožno spochybniť ani nedávne výroky amerického exprezidenta Donalda Trumpa.
Ten na jednom z predvolebných mítingov vyhlásil, že on by ako prezident USA nechránil členské krajiny NATO pred prípadnou agresiou zo strany Ruska, ak ony samy nebudú vynakladať dostatok finančných prostriedkov na svoju obranu.
Stíhačky ako pripomienka
Nad Prahou preleteli stíhačky. Išlo o tri stíhacie lietadlá JAS-39 Gripen z 21. základne taktického letectva Čáslav, dva Eurofightery Typhoon a dopravné lietadlo Airbus A-400MS Atlas zo Spolkovej republiky Nemecko.
Skupina lietadiel sa zoradila nad južnými Čechami, odkiaľ vyrazila o 10.20 hod a približne o 10.30 preletela v dvoch formáciách tesne za sebou nad Karlovým mostom vo výške približne 200 metrov nad terénom.
"Na stanovenie výšky na prelet nad Prahou sme museli vziať do úvahy terénnu členitosť Prahy a rovnako tak hlukovú záťaž. Preto nevyužívame minimálnu povolenú výšku, ale volíme takú, aby bol prelet bezpečný, ale zároveň atraktívny," vysvetlil ešte pred jeho uskutočnením Michal Daněk z veliteľstva vzdušných síl českej armády.
Medzinárodný prelet aliančných lietadiel Allied Defender 2024 mal podľa českého rezortu obrany pripomenúť členstvo ČR v NATO a tiež spoluprácu českého a nemeckého letectva.
"Pevne veríme, že prelet lietadiel bude nielen pripomienkou toho, že sme tu na ochranu nášho vzdušného priestoru 24/7, ale tiež, že to bude divácky zaujímavé. Dúfame, že nás budú ľudia na oblohe hľadať," odkázal pred odletom kapitán Ondřej Španko, ktorý skupinu lietadiel viedol.
Väčšina Čechov súhlasí s členstvom s NATO
Severoatlantickej aliancii dôveruje viac než polovica Čechov a s členstvom ČR v NATO ich súhlasí 70 percent. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu analytického ústavu STEM.
"Za čas, čo je Česko členom Severoatlantickej aliancie, sa dôvera Čechov v NATO nikdy nedostala pod 50 percent. Aktuálne má dôveru v NATO 53 percent českých občanov, čo je pre porovnanie významne viac než napríklad pri dôvere v EÚ," uviedol STEM. Európskej únii podľa dát ústavu dôveruje len 37 percent Čechov.
NATO na Ukrajine? Poľský minister si to vie predstaviť Čítajte Od vstupu ČR do Aliancie je v krajine viditeľná trvalá väčšinová podpora jej členstva v NATO. V roku 2001 presiahla hranicu 70 percent a v nasledujúcich rokoch sa okolo tejto hodnoty stabilne držala. V roku 2009 v ČR posilnili proeurópske postoje a nepriamo aj vzťah k NATO, preto sa podpora členstva v Aliancii zvýšila. STEM to vysvetľuje vplyvom prvého českého predsedníctva v Rade EÚ.
Česi najviac (78 percent) podporovali členstvo ich krajiny v NATO po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Aktuálne členstvo podporuje 70 percent respondentov, čo je na úrovni postojov pred začiatkom konfliktu na Ukrajine.
